Rozhovor s kandidátom na
poslanca MZ Bratislava-Rača za Rendez doc. Ing.
Radkom Tiňom, PhD.
Narodil sa v roku 1974,
v Rači žije spolu s rodinou od roku 2011. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu,
Fakultu chemickej a potravinárskej technológie, na ktorej obhájil aj doktorát a
docentúru. V rokoch 1999 a 2000 absolvoval študijný pobyt na McGill University
v kanadskom Montreale a v roku 2001 strávil 6 mesiacov v USA v rámci
programu Work & Travel. Venuje sa
pedagogickej aj výskumnej činnosti, na konte má desiatky vedeckých publikácií v
renomovaných zahraničných časopisoch a encyklopédiách, viedol a v súčasnosti
tiež vedie medzinárodný výskumný projekt. Pravidelne býva členom riešiteľských
teamov domácich aj zahraničných výskumných projektov, absolvoval viacero zahraničných
konferencií ako pozvaný prednášateľ, v roku 2016 absolvoval prednáškové turné v
Mexiku, zamerané na problematiku využívania obnoviteľných surovinových zdrojov.
Profesionálne sa venuje technológiám spracovania dreva a papiera, masovým
konzervačným technológiám a v poslednom desaťročí sústreďuje svoju pozornosť hlavne
na problematiku modifikácií prírodných materiálov účinkom nízkoteplotnej
atmosférickej plazmy. Je dlhoročným členom Slovenskej chemickej spoločnosti,
ktorá ho v súčasnosti nominovala do Výkonného výboru pracovnej skupiny Chémia
pre kultúrne dedičstvo v rámci Európskej chemickej spoločnosti. Je členom EFPRO
(European Fiber and Paper Research Organization), svetovej organizácie
SWST (Society of Wood Science and Technology) a od roku 2016 je aj
členom poradného zboru expertov Slovenskej komisie pre UNESCO. V minulosti
bol aktívnym členom organizácií MENSA Slovensko a Slovenského syndikátu
novinárov. V súčasnosti je podpredsedom OZ Priatelia Rače, združujúceho
aktivistov snažiacich sa o zlepšenie života a prostredia v Rači. Nikdy nebol
členom žiadnej politickej strany.
• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na
poslanca?
Rozhodovanie nebolo jednoduché a ani
rýchle. Pravdupovediac, k tomu, aby som kandidoval, ma vyzvali ľudia z blízkeho
okolia a aj kolegovia z OZ Priatelia Rače. Ja sám som túto ambíciu pôvodne
nemal. Súviselo to hlavne s faktom, že sa nám nedávno narodila dcérka a že mám
aj bez poslancovania množstvo aktivít, ktoré mi zaberajú dosť veľa času.
Poradil som sa však s manželkou a po dlhšom zvažovaní som súhlasil s tým, že sa
pokúsim získať vo voľbách dostatok hlasov na to, aby som ako poslanec mohol
lepšie pomáhať rozvoju lokality, v ktorej sme sa rozhodli žiť.
• Ako prebiehal zber podpisov? Sú ľudia
ochotní baviť sa o komunálnej politike?
Rozhodol som sa, že budem zbierať
podpisy pod svoju kandidatúru kontaktovaním ľudí na ulici. Myslel som si však,
že to bude jednoduchšie. Nazbierať 500 podpisov je riadna fuška a úprimne
povedané, ešte ich nemám (stav zo dňa 21.8.2018). Mňa osobne zatiaľ mnoho ľudí
nepozná, keďže som doposiaľ nemal ambície veľmi sa ukazovať na verejnosti a
programovo pracovať na svojom „politickom obraze“. To sa, samozrejme, premieta
do ochoty/neochoty časti ľudí venovať mi svoj podpis. Rendez je tiež špecifický
tým, že si ľudia zvykli na svojho tradičného poslanca Cyrila Sekerku a časť z
nich nie je ochotná sa ani začať baviť o podpore niekoho iného. Vidím tiež
rezignovanosť a skepsu. Ľudia dnes skrátka politikom neveria a chcú mať iba
pokoj. Na druhej strane som však stretol aj ľudí (mladších aj starších), ktorí
veria, alebo skôr dúfajú v normálny život. Títo sú ochotní diskutovať nie o
politike ako takej, ale o reálnych konkrétnych problémoch a možných spôsoboch
ich riešenia. Drvivá väčšina z týchto ľudí mi aj venovala svoj podpis. Za to im
úprimne ďakujem.
Rád by som ešte
vyjasnil jednu podstatnú vec. Je mi ľúto, že ľudia dobre nerozumejú zmyslu
zbierania podpisov občianskych kandidátov a ani si nechcú nechať vysvetliť, že
svojim podpisom (jedným z 500 potrebných) iba umožňujú aktívnym ľuďom, aby
mohli byť zapísaní do zoznamu kandidátov pre komunálne voľby. Nič viac za tým
nie je. Svojim podpisom ľudia nelegitimizujú program kandidátov, ani ich tým
nevolia, iba im umožnia zúčastniť sa volieb. Každý občan Rače teda môže podporiť
a dať šancu všetkým kandidátom zbierajúcim podpisy v uliciach. Ľudia si tiež
neuvedomujú fakt, že občianski kandidáti trávia prakticky celé leto v uliciach
rozhovormi s ľuďmi, diskusiami o pálčivých problémoch a ich možných riešeniach
a že práve toto je hlavnou esenciou komunálnej politiky, ktorá môže v prípade
ich úspechu vo voľbách priniesť pozitíva celej komunite. Fakt, že občan osobne
nepozná každého človeka, ktorý ho na ulici osloví so žiadosťou o podpis,
neznamená, že mu nemôže a nemá dať šancu stať sa jedným z oficiálnych
kandidátov.
• „Ešte žiadny račiansky starosta sa
nezaujímal o Rendez“. Nakoľko vnímaš pravdivosť tohto tvrdenia? Prečo by
sa mal zaujímať osobitne o Rendez?
Pravdivosť tohto tvrdenia nemôžem
vyvrátiť, ani potvrdiť. My (naša rodina) sme sa na Rendez prisťahovali v roku
2011 a zažili sme na vlastnej koži iba súčasného starostu Pilinského. Okrajovo
som vnímal ešte starostov Zvonára a Bielika. Keďže som však býval v iných
častiach mesta, nezaujímal som sa o to, ako sa venujú špecificky Rendezu. Ak sa
však pozrieme na stav infraštruktúry a služieb na Rendezi, je zrejmé, že
minimálne počas posledných 30 rokov nebola táto lokalita prioritou žiadneho z
račianskych starostov a bratislavských primátorov. Starosta by sa podľa
môjho názoru „nemal zaujímať osobitne o Rendez“, mal by však rovnocenne a
rovnomerne manažovať údržbu a rozvoj všetkých častí Rače. Keďže sa však na
Rendezi dlhodobo neinvestovalo a stav infraštruktúry už nie je iba
nevyhovujúci, ale alarmujúci, bolo by potrebné začať reálne pracovať na tom,
aby sa v dohľadnom čase Rendez stal miestom, ktoré nielen vyzerá, ale
hlavne funguje ako ktorákoľvek normálna časť hlavného mesta. Dnes to bohužiaľ
tak nevyzerá.
• Čo vnímaš ako najväčšie problémy Rendezu
a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?
Problémov je tu viacero a je veľmi
náročné určiť im prioritu. Každopádne, jednou z najväčších výziev je
úroveň hromadnej dopravy. Podľa nového grafikonu, autobusové linky už
nezačínajú a nekončia na zastávke Na pasekách, ale pokračujú až do Vajnôr. Na
tom by nebolo nič zlé, keby kvôli tomu nedochádzalo k častým meškaniam a
vynechaniam spojov. Ľudia z Rendezu tak nemajú veľmi na výber a musia sa
prepravovať automobilmi. Mne samotnému trvá cesta do práce linkami MHD 45-50
minút, s prestupom v centrálnej Rači. Doba je však priaznivo naklonená podpore
využívania vlakovej dopravy. Na konci Rendezu, na Východnej ulici je vlaková
stanica, ktorú by sme všetci radi začali využívať na cestu do a z mesta.
Hovorí sa o tom už nejaký čas a na pôde BSK sa to už začalo aj riešiť. Dôvodom,
prečo tomu tak zatiaľ nie je, je chýbajúci perón, ktorý je potrebné vybudovať,
aby sa vôbec dalo nastúpiť a vystúpiť z vlaku. Technicky to nie je problém
zrealizovať, tak dúfam, že sa v blízkej budúcnosti toho dočkáme.
Ďalším veľkým problémom sú rozbité
cesty. Ulica Pri Šajbách dnes znesie aj najprísnejšie kritéria pre tankodrom.
Na nej však nestačí iba vyplniť diery asfaltom, ale bude potrebná celková
oprava aj s rekonštrukciou podkladových vrstiev. Opravu však nutne potrebujú aj
napojené ulice Trávna a Stolárska (smerom do Rače) a Východná (smerom do
Vajnôr).
Osobitnou kapitolou sú chodníky. Malá
časť z nich (pri bývalej Pošte) bola nanovo vyasfaltovaná tento rok, avšak
chýbajúci chodník do areálu na Sklabinskej, zničený chodník na Dopravnej a Pri
Šajbách a chodník strácajúci sa pod čiernou stavbou na Trávnej ulici výrazne
obmedzujú pohyb nielen chodcom, ale hlavne mamičkám s kočíkmi. Prechod cez
železničné priecestie a ďalej smerom do Rače je hazardovaním so zdravím a
životmi. V tomto prípade je veľkým problémom plechová hrdzavá búda
susediaca s predmetným priecestím, ktorú sa už dva roky snažím legálne
odstrániť a ktorá zneprehľadňuje križovatku hneď za priecestím.
Veľkým problémom Rendezu je tiež fakt,
že časť pozemkov patriacich ŽSR a budúcim developerom nie je riadne kosená a
udržiavaná. Železnice vraj nemajú kapacity na niekoľkonásobné kosenie počas
letných mesiacov, developeri na to kašlú. A MČ Rača, ktorá má kompetencie
pokutovať majiteľov, ktorí sa riadne nestarajú o svoje pozemky, to nerieši.
Ľudia si to občas pokosia svojpomocne pred vlastným vchodom, ale nemá to tak
byť. Riešením by bolo zverenie predmetných pozemkov do správy MČ Rača a
navýšenie počtu pracovníkov Oddelenia čistoty a údržby na taký počet, ktorý
bude dostatočný na pravidelné kosenie všetkých verejných zelených plôch, orez
nebezpečných konárov a čistenie komunikácií v zimných mesiacoch.
Zatiaľ sme sa nedotkli problému s
kanalizáciou. Ulica Na pasekách bola až do tohto roka z pohľadu kanalizácie
bezprizorná. Vďaka iniciatíve a nezlomnej vôli Viery Štrbákovej sa konečne
tento rok podarilo kanalizáciu vyhlásiť za verejnú a zveriť ju do správy BVS.
To je tá dobrá správa. Horšia čaká obyvateľov ulice v blízkej budúcnosti.
Kanalizácia je totiž na viacerých miestach poškodená a bude potrebovať opravu
spojenú s rozkopávkou ulice. To samozrejme prinesie ďalšie problémy s
umiestnením množstva parkujúcich automobilov. Riešením by bolo vykonať opravy v
zimných mesiacoch, mimo vegetačného obdobia a dohodnúť s majiteľmi
pozemkov dočasné parkovanie na poliach v tesnej blízkosti ulice.
• Posledné roky sa veľa hovorí
o parkovacej politike. Máš nejakú predstavu v tejto oblasti? Má každý
rovnaké právo zaparkovať?
Parkovacia politika je veľká a náročná
téma. Na jednej strane sú tu neustále sa zhoršujúce problémy mesta s nárastom
osobnej dopravy a jej negatívnymi dopadmi, na druhej strane je tu „právo“,
alebo skôr zvyk, či obyčaj parkovať zdarma na verejných priestranstvách. Žil
som určitý čas v zahraničí a naučil som sa, že nič nie je zadarmo, aj keď sa to
na prvý pohľad tak môže javiť. Parkovacia politika, resp. jej návrh už spôsobil
veľa zlej krvi. Rezidentské parkovanie ako také nie je zlé, no diabol sa vždy
skrýva v detailoch. Zavedenie spoplatneného parkovania automaticky nevyrieši
zníženie množstva parkujúcich áut na chodníkoch, ani rezidentom nezaručí, že
zaparkujú pri svojom vchode, iba umožní namaľovanie parkovacích boxov pre
rezidentov a ostatných a hlavne prinesie do pokladnice mesta dodatočné príjmy.
Tieto by však mali byť účelovo viazané iba na údržbu ciest a chodníkov a
rozvoj parkovacieho systému. Netreba samozrejme zabúdať ani na to, že dobre
nastavená parkovacia politika vráti chodníky opäť chodcom. To bude jej okamžitý
viditeľný benefit. Bol by som za to, aby parkovaciu politiku a službu riešilo
mesto vo vlastnej réžii a nezverovalo ju žiadnej súkromnej firme. Začať by sa
však malo systematicky, a to vybudovaním veľkých záchytných parkovísk na
vstupoch do mesta, napojených samozrejme na dobre fungujúcu hromadnú dopravu,
ktorá ľudí dopraví rýchlo do ktorejkoľvek časti Bratislavy bez nutnosti
viacnásobných prestupov. Viem si tiež predstaviť, že by parkovné zaplatené na
týchto záchytných parkoviskách poslúžilo motivačne ako cestovný lístok na MHD.
• Ako často využívaš MHD a BID? Sú nastavené
optimálne?
Priznám sa bez mučenia, že MHD zatiaľ
využívam veľmi sporadicky. Využívam hlavne osobný automobil, ktorý parkujem
doma, alebo v práci (parkovné si tam platím už niekoľko rokov). Dôvodom je
zdĺhavé a komplikované cestovanie. Cesta ráno autom mi trvá v pohodlí 12-15
minút, autobusom a električkou to býva v natlačených spojoch 45-50 minút s jedným
alebo dvoma prestupmi. Veľmi rád by som využíval vlaky z Rendezu na Hlavnú
stanicu. Ak nastane taká situácia, auto zostane doma. Vážne uvažujem tiež nad
zakúpením elektrického skútra, ktorý by bol dobrým riešením pre preplnené
bratislavské cesty.
• Značka ŽSR sa objavuje pri viacerých problémoch Rendezu. Dá sa na
štátny podnik zatlačiť, aby reálne riešil sťažnosti obyvateľov?
Rendez bol vybudovaný ako železničiarska
kolónia a vďaka tomu má aj svoj osobitý charakter, ktorý by v zahraničí vedeli
využiť omnoho efektívnejšie a účelnejšie, než tomu doposiaľ bolo u nás. Je tu
množstvo technických pamiatok a osobitá architektúra, ktoré sa mi veľmi páčia.
Železnice sú tu takmer 130 rokov, v minulosti poskytovali zamestnanie veľkému
množstvu miestnych obyvateľov, dnes sa počty pracovníkov pochopiteľne zmenšujú.
Zriaďovacia stanica však popri pracovných príležitostiach a biznise spôsobuje
obyvateľom aj nemalé problémy súvisiace s nadmerným hlukom. Nedávno sa tu
riešila petícia voči nadmernému hluku, ktorá iniciovala ďalšie kroky, akými
boli objektívne meranie hladín hluku a následné opatrenia na zníženie
neprípustne vysokých úrovní hluku obťažujúcich obyvateľov ulíc Na pasekách,
Východnej a Dopravnej. Je potrebné pripomenúť, že oproti minulosti sa výrazne
znížili množstvá posunovaných vagónov, a teda aj hlučnosť klesla, no hluk je v
lokalite prítomný stále. Z navrhovaných opatrení železnice úspešne otestovali
technológiu Bremex-Annsys basic, ktorá eliminuje hluk počas brzdenia vagónov
(no nakoniec ju nezakúpili) a z rozhodnutia Ministerstva dopravy boli tiež donútení
obmedziť prevádzku nočného posunovania medzi 22:00 a 6:00. Situácia však
ešte ani zďaleka nie je vyriešená. Zostáva teda na vedení MČ, BSK a hlavného
mesta, aby so železnicami hľadali a našli spoločnú reč pri riešení
problémov a aby tieto problémy aj reálne vyriešili.
• Tvojou celoživotnou záľubou je hudba, hra na
akustickej gitare či spev, stíhaš sa jej venovať v súčasnosti? Mali
možnosť si ťa vypočuť už aj Račania?
Opravím ťa, v posledných rokoch hrám
častejšie na elektrických gitarách. S narodením dcérky som preorganizoval
rebríček svojich priorít a hudba sa tým pádom dostala na spodnejšie priečky, no
nevzdal som sa jej. Zredukoval som však množstvo skúšok a čas strávený mimo
rodiny. Nemá to však zatiaľ negatívny vplyv na kvalitu mojej produkcie ...aspoň
dúfam :). Naopak, s menším počtom skúšok prišla opäť väčšia chuť vytvoriť niečo
nové a v každej z mojich troch kapiel (Lavalier,
Wasabi Circus aj Mysami) vzniklo niekoľko nových piesní. Čo sa týka
koncertov, tie stíham podobne ako doteraz. Moja manželka je v tomto voči
mne veľmi tolerantná... a ja som jej za to veľmi vďačný. Račania ma mali
možnosť počuť (a vidieť) s kapelou Wasabi Circus tuším pred dvoma rokmi.
Vystúpili sme v amfiteátri a koncert bol poznačený problémami so zvukovou
aparatúrou, no nerozhodilo nás to a odohrali sme nadupanú show... a radi
prídeme zahrať aj v budúcnosti.
• Ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa Ján Drotován
redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber
0 komentárov:
Zverejnenie komentára