Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

25.8.18
0
Rozhovor s kandidátom na poslanca MZ Bratislava-Rača za Rendez doc. Ing. Radkom Tiňom, PhD.

Narodil sa v roku 1974, v Rači žije spolu s rodinou od roku 2011. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu chemickej a potravinárskej technológie, na ktorej obhájil aj doktorát a docentúru. V rokoch 1999 a 2000 absolvoval študijný pobyt na McGill University v kanadskom Montreale a v roku 2001 strávil 6 mesiacov v USA v rámci programu Work & Travel. Venuje sa pedagogickej aj výskumnej činnosti, na konte má desiatky vedeckých publikácií v renomovaných zahraničných časopisoch a encyklopédiách, viedol a v súčasnosti tiež vedie medzinárodný výskumný projekt. Pravidelne býva členom riešiteľských teamov domácich aj zahraničných výskumných projektov, absolvoval viacero zahraničných konferencií ako pozvaný prednášateľ, v roku 2016 absolvoval prednáškové turné v Mexiku, zamerané na problematiku využívania obnoviteľných surovinových zdrojov. Profesionálne sa venuje technológiám spracovania dreva a papiera, masovým konzervačným technológiám a v poslednom desaťročí sústreďuje svoju pozornosť hlavne na problematiku modifikácií prírodných materiálov účinkom nízkoteplotnej atmosférickej plazmy. Je dlhoročným členom Slovenskej chemickej spoločnosti, ktorá ho v súčasnosti nominovala do Výkonného výboru pracovnej skupiny Chémia pre kultúrne dedičstvo v rámci Európskej chemickej spoločnosti. Je členom EFPRO (European Fiber and Paper Research Organization), svetovej organizácie SWST (Society of Wood Science and Technology) a od roku 2016 je aj členom poradného zboru expertov Slovenskej komisie pre UNESCO. V minulosti bol aktívnym členom organizácií MENSA Slovensko a Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti je podpredsedom OZ Priatelia Rače, združujúceho aktivistov snažiacich sa o zlepšenie života a prostredia v Rači. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.


• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na poslanca?

Rozhodovanie nebolo jednoduché a ani rýchle. Pravdupovediac, k tomu, aby som kandidoval, ma vyzvali ľudia z blízkeho okolia a aj kolegovia z OZ Priatelia Rače. Ja sám som túto ambíciu pôvodne nemal. Súviselo to hlavne s faktom, že sa nám nedávno narodila dcérka a že mám aj bez poslancovania množstvo aktivít, ktoré mi zaberajú dosť veľa času. Poradil som sa však s manželkou a po dlhšom zvažovaní som súhlasil s tým, že sa pokúsim získať vo voľbách dostatok hlasov na to, aby som ako poslanec mohol lepšie pomáhať rozvoju lokality, v ktorej sme sa rozhodli žiť.

• Ako prebiehal zber podpisov? Sú ľudia ochotní baviť sa o komunálnej politike?

Rozhodol som sa, že budem zbierať podpisy pod svoju kandidatúru kontaktovaním ľudí na ulici. Myslel som si však, že to bude jednoduchšie. Nazbierať 500 podpisov je riadna fuška a úprimne povedané, ešte ich nemám (stav zo dňa 21.8.2018). Mňa osobne zatiaľ mnoho ľudí nepozná, keďže som doposiaľ nemal ambície veľmi sa ukazovať na verejnosti a programovo pracovať na svojom „politickom obraze“. To sa, samozrejme, premieta do ochoty/neochoty časti ľudí venovať mi svoj podpis. Rendez je tiež špecifický tým, že si ľudia zvykli na svojho tradičného poslanca Cyrila Sekerku a časť z nich nie je ochotná sa ani začať baviť o podpore niekoho iného. Vidím tiež rezignovanosť a skepsu. Ľudia dnes skrátka politikom neveria a chcú mať iba pokoj. Na druhej strane som však stretol aj ľudí (mladších aj starších), ktorí veria, alebo skôr dúfajú v normálny život. Títo sú ochotní diskutovať nie o politike ako takej, ale o reálnych konkrétnych problémoch a možných spôsoboch ich riešenia. Drvivá väčšina z týchto ľudí mi aj venovala svoj podpis. Za to im úprimne ďakujem.

Rád by som ešte vyjasnil jednu podstatnú vec. Je mi ľúto, že ľudia dobre nerozumejú zmyslu zbierania podpisov občianskych kandidátov a ani si nechcú nechať vysvetliť, že svojim podpisom (jedným z 500 potrebných) iba umožňujú aktívnym ľuďom, aby mohli byť zapísaní do zoznamu kandidátov pre komunálne voľby. Nič viac za tým nie je. Svojim podpisom ľudia nelegitimizujú program kandidátov, ani ich tým nevolia, iba im umožnia zúčastniť sa volieb. Každý občan Rače teda môže podporiť a dať šancu všetkým kandidátom zbierajúcim podpisy v uliciach. Ľudia si tiež neuvedomujú fakt, že občianski kandidáti trávia prakticky celé leto v uliciach rozhovormi s ľuďmi, diskusiami o pálčivých problémoch a ich možných riešeniach a že práve toto je hlavnou esenciou komunálnej politiky, ktorá môže v prípade ich úspechu vo voľbách priniesť pozitíva celej komunite. Fakt, že občan osobne nepozná každého človeka, ktorý ho na ulici osloví so žiadosťou o podpis, neznamená, že mu nemôže a nemá dať šancu stať sa jedným z oficiálnych kandidátov.

• „Ešte žiadny račiansky starosta sa nezaujímal o Rendez“. Nakoľko vnímaš pravdivosť tohto tvrdenia? Prečo by sa mal zaujímať osobitne o Rendez?

Pravdivosť tohto tvrdenia nemôžem vyvrátiť, ani potvrdiť. My (naša rodina) sme sa na Rendez prisťahovali v roku 2011 a zažili sme na vlastnej koži iba súčasného starostu Pilinského. Okrajovo som vnímal ešte starostov Zvonára a Bielika. Keďže som však býval v iných častiach mesta, nezaujímal som sa o to, ako sa venujú špecificky Rendezu. Ak sa však pozrieme na stav infraštruktúry a služieb na Rendezi, je zrejmé, že minimálne počas posledných 30 rokov nebola táto lokalita prioritou žiadneho z račianskych starostov a bratislavských primátorov. Starosta by sa podľa môjho názoru „nemal zaujímať osobitne o Rendez“, mal by však rovnocenne a rovnomerne manažovať údržbu a rozvoj všetkých častí Rače. Keďže sa však na Rendezi dlhodobo neinvestovalo a stav infraštruktúry už nie je iba nevyhovujúci, ale alarmujúci, bolo by potrebné začať reálne pracovať na tom, aby sa v dohľadnom čase Rendez stal miestom, ktoré nielen vyzerá, ale hlavne funguje ako ktorákoľvek normálna časť hlavného mesta. Dnes to bohužiaľ tak nevyzerá.

• Čo vnímaš ako najväčšie problémy Rendezu a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?

Problémov je tu viacero a je veľmi náročné určiť im prioritu. Každopádne, jednou z najväčších výziev je úroveň hromadnej dopravy. Podľa nového grafikonu, autobusové linky už nezačínajú a nekončia na zastávke Na pasekách, ale pokračujú až do Vajnôr. Na tom by nebolo nič zlé, keby kvôli tomu nedochádzalo k častým meškaniam a vynechaniam spojov. Ľudia z Rendezu tak nemajú veľmi na výber a musia sa prepravovať automobilmi. Mne samotnému trvá cesta do práce linkami MHD 45-50 minút, s prestupom v centrálnej Rači. Doba je však priaznivo naklonená podpore využívania vlakovej dopravy. Na konci Rendezu, na Východnej ulici je vlaková stanica, ktorú by sme všetci radi začali využívať na cestu do a z mesta. Hovorí sa o tom už nejaký čas a na pôde BSK sa to už začalo aj riešiť. Dôvodom, prečo tomu tak zatiaľ nie je, je chýbajúci perón, ktorý je potrebné vybudovať, aby sa vôbec dalo nastúpiť a vystúpiť z vlaku. Technicky to nie je problém zrealizovať, tak dúfam, že sa v blízkej budúcnosti toho dočkáme.

Ďalším veľkým problémom sú rozbité cesty. Ulica Pri Šajbách dnes znesie aj najprísnejšie kritéria pre tankodrom. Na nej však nestačí iba vyplniť diery asfaltom, ale bude potrebná celková oprava aj s rekonštrukciou podkladových vrstiev. Opravu však nutne potrebujú aj napojené ulice Trávna a Stolárska (smerom do Rače) a Východná (smerom do Vajnôr).

Osobitnou kapitolou sú chodníky. Malá časť z nich (pri bývalej Pošte) bola nanovo vyasfaltovaná tento rok, avšak chýbajúci chodník do areálu na Sklabinskej, zničený chodník na Dopravnej a Pri Šajbách a chodník strácajúci sa pod čiernou stavbou na Trávnej ulici výrazne obmedzujú pohyb nielen chodcom, ale hlavne mamičkám s kočíkmi. Prechod cez železničné priecestie a ďalej smerom do Rače je hazardovaním so zdravím a životmi. V tomto prípade je veľkým problémom plechová hrdzavá búda susediaca s predmetným priecestím, ktorú sa už dva roky snažím legálne odstrániť a ktorá zneprehľadňuje križovatku hneď za priecestím.

Veľkým problémom Rendezu je tiež fakt, že časť pozemkov patriacich ŽSR a budúcim developerom nie je riadne kosená a udržiavaná. Železnice vraj nemajú kapacity na niekoľkonásobné kosenie počas letných mesiacov, developeri na to kašlú. A MČ Rača, ktorá má kompetencie pokutovať majiteľov, ktorí sa riadne nestarajú o svoje pozemky, to nerieši. Ľudia si to občas pokosia svojpomocne pred vlastným vchodom, ale nemá to tak byť. Riešením by bolo zverenie predmetných pozemkov do správy MČ Rača a navýšenie počtu pracovníkov Oddelenia čistoty a údržby na taký počet, ktorý bude dostatočný na pravidelné kosenie všetkých verejných zelených plôch, orez nebezpečných konárov a čistenie komunikácií v zimných mesiacoch.

Zatiaľ sme sa nedotkli problému s kanalizáciou. Ulica Na pasekách bola až do tohto roka z pohľadu kanalizácie bezprizorná. Vďaka iniciatíve a nezlomnej vôli Viery Štrbákovej sa konečne tento rok podarilo kanalizáciu vyhlásiť za verejnú a zveriť ju do správy BVS. To je tá dobrá správa. Horšia čaká obyvateľov ulice v blízkej budúcnosti. Kanalizácia je totiž na viacerých miestach poškodená a bude potrebovať opravu spojenú s rozkopávkou ulice. To samozrejme prinesie ďalšie problémy s umiestnením množstva parkujúcich automobilov. Riešením by bolo vykonať opravy v zimných mesiacoch, mimo vegetačného obdobia a dohodnúť s majiteľmi pozemkov dočasné parkovanie na poliach v tesnej blízkosti ulice.

• Posledné roky sa veľa hovorí o parkovacej politike. Máš nejakú predstavu v tejto oblasti? Má každý rovnaké právo zaparkovať?

Parkovacia politika je veľká a náročná téma. Na jednej strane sú tu neustále sa zhoršujúce problémy mesta s nárastom osobnej dopravy a jej negatívnymi dopadmi, na druhej strane je tu „právo“, alebo skôr zvyk, či obyčaj parkovať zdarma na verejných priestranstvách. Žil som určitý čas v zahraničí a naučil som sa, že nič nie je zadarmo, aj keď sa to na prvý pohľad tak môže javiť. Parkovacia politika, resp. jej návrh už spôsobil veľa zlej krvi. Rezidentské parkovanie ako také nie je zlé, no diabol sa vždy skrýva v detailoch. Zavedenie spoplatneného parkovania automaticky nevyrieši zníženie množstva parkujúcich áut na chodníkoch, ani rezidentom nezaručí, že zaparkujú pri svojom vchode, iba umožní namaľovanie parkovacích boxov pre rezidentov a ostatných a hlavne prinesie do pokladnice mesta dodatočné príjmy. Tieto by však mali byť účelovo viazané iba na údržbu ciest a chodníkov a rozvoj parkovacieho systému. Netreba samozrejme zabúdať ani na to, že dobre nastavená parkovacia politika vráti chodníky opäť chodcom. To bude jej okamžitý viditeľný benefit. Bol by som za to, aby parkovaciu politiku a službu riešilo mesto vo vlastnej réžii a nezverovalo ju žiadnej súkromnej firme. Začať by sa však malo systematicky, a to vybudovaním veľkých záchytných parkovísk na vstupoch do mesta, napojených samozrejme na dobre fungujúcu hromadnú dopravu, ktorá ľudí dopraví rýchlo do ktorejkoľvek časti Bratislavy bez nutnosti viacnásobných prestupov. Viem si tiež predstaviť, že by parkovné zaplatené na týchto záchytných parkoviskách poslúžilo motivačne ako cestovný lístok na MHD.

• Ako často využívaš MHD a BID? Sú nastavené optimálne?

Priznám sa bez mučenia, že MHD zatiaľ využívam veľmi sporadicky. Využívam hlavne osobný automobil, ktorý parkujem doma, alebo v práci (parkovné si tam platím už niekoľko rokov). Dôvodom je zdĺhavé a komplikované cestovanie. Cesta ráno autom mi trvá v pohodlí 12-15 minút, autobusom a električkou to býva v natlačených spojoch 45-50 minút s jedným alebo dvoma prestupmi. Veľmi rád by som využíval vlaky z Rendezu na Hlavnú stanicu. Ak nastane taká situácia, auto zostane doma. Vážne uvažujem tiež nad zakúpením elektrického skútra, ktorý by bol dobrým riešením pre preplnené bratislavské cesty.

• Značka ŽSR sa objavuje pri viacerých problémoch Rendezu. Dá sa na štátny podnik zatlačiť, aby reálne riešil sťažnosti obyvateľov?

Rendez bol vybudovaný ako železničiarska kolónia a vďaka tomu má aj svoj osobitý charakter, ktorý by v zahraničí vedeli využiť omnoho efektívnejšie a účelnejšie, než tomu doposiaľ bolo u nás. Je tu množstvo technických pamiatok a osobitá architektúra, ktoré sa mi veľmi páčia. Železnice sú tu takmer 130 rokov, v minulosti poskytovali zamestnanie veľkému množstvu miestnych obyvateľov, dnes sa počty pracovníkov pochopiteľne zmenšujú. Zriaďovacia stanica však popri pracovných príležitostiach a biznise spôsobuje obyvateľom aj nemalé problémy súvisiace s nadmerným hlukom. Nedávno sa tu riešila petícia voči nadmernému hluku, ktorá iniciovala ďalšie kroky, akými boli objektívne meranie hladín hluku a následné opatrenia na zníženie neprípustne vysokých úrovní hluku obťažujúcich obyvateľov ulíc Na pasekách, Východnej a Dopravnej. Je potrebné pripomenúť, že oproti minulosti sa výrazne znížili množstvá posunovaných vagónov, a teda aj hlučnosť klesla, no hluk je v lokalite prítomný stále. Z navrhovaných opatrení železnice úspešne otestovali technológiu Bremex-Annsys basic, ktorá eliminuje hluk počas brzdenia vagónov (no nakoniec ju nezakúpili) a z rozhodnutia Ministerstva dopravy boli tiež donútení obmedziť prevádzku nočného posunovania medzi 22:00 a 6:00. Situácia však ešte ani zďaleka nie je vyriešená. Zostáva teda na vedení MČ, BSK a hlavného mesta, aby so železnicami hľadali a našli spoločnú reč pri riešení problémov a aby tieto problémy aj reálne vyriešili.

• Tvojou celoživotnou záľubou je hudba, hra na akustickej gitare či spev, stíhaš sa jej venovať v súčasnosti? Mali možnosť si ťa vypočuť už aj Račania?

Opravím ťa, v posledných rokoch hrám častejšie na elektrických gitarách. S narodením dcérky som preorganizoval rebríček svojich priorít a hudba sa tým pádom dostala na spodnejšie priečky, no nevzdal som sa jej. Zredukoval som však množstvo skúšok a čas strávený mimo rodiny. Nemá to však zatiaľ negatívny vplyv na kvalitu mojej produkcie ...aspoň dúfam :). Naopak, s menším počtom skúšok prišla opäť väčšia chuť vytvoriť niečo nové a v každej z mojich troch kapiel (Lavalier, Wasabi Circus aj Mysami) vzniklo niekoľko nových piesní. Čo sa týka koncertov, tie stíham podobne ako doteraz. Moja manželka je v tomto voči mne veľmi tolerantná... a ja som jej za to veľmi vďačný. Račania ma mali možnosť počuť (a vidieť) s kapelou Wasabi Circus tuším pred dvoma rokmi. Vystúpili sme v amfiteátri a koncert bol poznačený problémami so zvukovou aparatúrou, no nerozhodilo nás to a odohrali sme nadupanú show... a radi prídeme zahrať aj v budúcnosti.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Ján Drotován
redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber


0 komentárov:

Zverejnenie komentára