Celé Krasňany a
aj Žabí Majer boli v minulosti z časti močiar a mokriny, voda tam vždy stekala z lesa.
V podstate sa to tak dialo od dôb, kedy sa územie lesa začalo využívať na
ťažbu a svah na obrábanie viníc. Súčasný stav má teda hlboké korene, ktoré
sa – dá sa povedať – sto rokov neriešili systematicky a dlhodobo.
Ak v 19.
storočí splavovaná voda zalievala iba z času na čas hradskú z Prešporku
do Račištorfu, ako je vidieť aj na tejto mape z roku 1873, a teda nespôsobovala
väčšie škody (pravdepodobne bola aj odvodnená jarkom do celej dĺžke v tomto
území), v 20-tych rokoch 20. storočia rozvojom Dynamitky sa začala výstavba
objektov aj v tomto území.
Postupne
pribudli rodinné domy v oblasti oproti YIT Reading a tiež JRD, ktoré
začalo sceľovať pozemky a podľa všetkého zaniklo viacero remízok a predelení
– čo zrýchlilo stekanie vody v území. Obyvatelia tejto lokality (rodinné
domy) majú mnoho spomienok na vytápanie územia a ich pivníc.
V roku 1969
sa dorobil odvodňovací kanál, ktorý s napojením na kanál Gaštanový hájik
mal riešiť situáciu odvodnením a odvedením vody cez tento umelý recipient
následne Račiansky potok do Čiernej vody až do Dunaja.
Stav tohto
systému je v dnešnej dobe už žalostný, ak nie katastrofálny. Najväčší objekt – zberná nádrž napriek
vyčisteniu v nedávnych týždňoch nevydržala ani pár desiatok minút a bola
pretečená a voda pokračovala na Račiansku ulicu.
V súčasnej dobe, kedy pre zvyšujúce sa teplo, prietrže mračien,
sucho a ďalšie problémy v území je nevyhnuté zadržať maximálne
množstvo dažďovej vody v území, nie je už dobrým riešením iba odkanalizovanie
dažďovej vody. Netreba zabúdať, že po jednom väčšom daždi bude celý systém opäť
zanesený zeminou a kameňmi. Mimo to ostatné problémy to nevyrieši, ale znásobí.
Nevyhnuté sú
tri základné opatrenia:
1. Zvýšenie vodozádržnosti lesa - napr. rozširovaním
bezzásahových území, vytvorením mokradí či záchytných jazierok priamo v lesoparku
nad Krasňanmi. Príkladom nech je nedávno urobená mokraď v lesoparku (foto Jakub Mrva - viac info aj foto tu)
2. Vybudovanie dostatočne veľkého záchytného poldra,
ktorý kapacitne vydrží prívalové dažde – tento polder resp. viacero
menších je nutné vybudovať v línií poľnej cesty od AB
kozmetiky až po Kivviko – možnosti je viacero – napr. vybudovanie hlbokej
štrkovej vsakovacej jamy. Druhá línia vsakovacích poldrov by mala byť
vybudovaná v línií komunikácie Horská. Príklad vsakovacej jamy kombinovanej so suchým poldrom je vidieť napr. v neďalekom rakúskom Edelstale - je to priamo na cyklotrase z Bergu - riešia resp. riešili tam podobné problémy (stekanie vody zo svahov aj z lesa).
3. Stavebné projekty by mali mať – aj tiež už
postavené – zabezpečené ponechávanie dažďových vôd na vlastnom území
(zelené strechy, retenčné nádrže, polievanie, splachovanie, vzrastlá zeleň
atď.)
Tento problém, ktorý sa dostatočne neriešil pomaly storočie
(prakticky od vybudovanie spevnenej komunikácie), potrebuje spoluprácu mestských
častí Rača, Nové Mesto, mesta Bratislavy, vlastníkov pozemkov, PD Vinohrady,
SVP, a.s., Hydromeliorácie, š.p., vlastníkov a správcov stavebných
objektov. Je riešiteľný, len treba začať. A nečakať ďalších sto rokov.
Michal Drotován
kandidát na starostu Rače 2018
www.drotovan.sk
www.facebook.com/michal.drotovan
0 komentárov:
Zverejnenie komentára