(záverečná časť článku z čísla2/2016)
Milí spoluobčania, v nadväznosti na
predchádzajúce dva články, položme si otázku, čo vieme o našej histórii a
o našich múzeách?
Časopis Múzeum č. 3/2006 urobil anketu „Načo sú nám
múzeá“. Predpokladám, že nik z čitateľov v odpovedi na otázku
nespochybnil kultúrny význam múzeí a jeho nezastupiteľné miesto
v našej spoločnosti. Odpovede čitateľov pochádzajúcich z rôznych
miest Slovenska a z rôznych oblastí štátnej správy sa navzájom úžasne dopĺňali
v potrebách, úlohách a funkciách múzeí. Neviem, či to bola náhoda,
ale zo šiestich autorov uverejnených odpovedí boli štyria z Martina, čiže
z kolísky slovenského múzejníctva. Po ťažkom, náročnom úsilí predošlých
generácií o vlastnú identitu Slovákov približne od konca 18. storočia, cez
súkromné a školské zbierky bola v roku 1863 založená Matica slovenská
a následne aj muzeálna zbierka. Na tomto obrodení národa sa podieľali
významné osobnosti s ich nasledovníkmi, ktorí rozvíjali tieto myšlienky do
dnešných dní, kedy si život, krajinu a našu kultúru spravujeme sami.
Po tomto zápase rodákov o našu kultúru, kde sa
nachádzame my? Bolo by zaujímavé, keby v podobnej ankete odpovedali žiaci
škôl mestskej časti Rača, čo oni vedia o Rači a načo sú nám múzeá, či
vôbec v niektorom múzeu boli s rodičmi, či so školou. A koľko
detí navštívilo Račiansku izbu alebo expozíciu Spolku vyslúžilých vojakov
generála M. R. Štefánika v račianskej požiarnej zbrojnici?
Kultúra je životný dar veľavýznamných procesov, počinov predovšetkým
nehmotných, pretavených do hmoty. Poznanie kultúrnej identity
v spoločnosti neznamená zodpovedajúcu vyspelosť jednotlivca. Dejiny nám
predostierajú množstvo barbarských činov aj vyspelých civilizácií a naopak
priam zázračný rozkvet dovtedy jednoduchých spoločenstiev. Vývoj každej
spoločnosti je postupný proces ako v škole, kto sa rýchlo učí, napreduje a
potrebuje nové informácie, ale aj historické poznatky pre chápanie týchto
procesov. Muzeálne inštitúcie vedia byť tou školou, zdrojom poučenia, aj
pamäťou pre všetky vekové a záujmové skupiny. Jedno ľudové príslovie
hovorí: Lepšie raz vidieť ako desať raz počuť.
Svojím spôsobom sú múzeá zrkadlom národa a majú za cieľ
priblížiť aspoň v náznaku našu bohatú históriu a podporiť záujem aj
dôležitosť poznania vlastných dejín pre spolupatričnosť k miestu, kde
žijeme. Ak spochybníme potreby múzeí, vedome ničíme našu identitu. 18. máj je
podľa kalendára naším sviatkom, Medzinárodným dňom múzeí (vtedy na Slovensku
prebieha Noc múzeí).
Boli časy, keď si aj školy, fabriky či spolky viac
uvedomovali význam svojej histórie a vedeli si ju zachovať a
sprostredkovať ju druhým. I dnes sa tak deje a uvedomelí hospodári
odovzdávajú ďalším nasledovníkom vzácne dokumenty svojej činnosti. Rád
navštevujem takéto výstavy a múzeá. Zopárkrát som mal možnosť sa
v tíme s kolegami podieľať na zakladaní nových výstav, aj múzeí.
V jednom z nich, v SNM – Múzeu kultúry
karpatských Nemcov pracujem 20 rokov.
Spolužitie s karpatskými Nemcami bolo
pre naše Slovensko po stáročia veľmi prínosné a ich pôsobenie
v mnohých oblastiach dosahovalo mimoriadnych úspechov. Spomeňme aspoň
niektoré: baníctvo, hámorníctvo a rôzne remeslá, či vinohradníctvo, ktoré
najviac rozvíjali aj v Rači. Pre ich hlbšie poznanie mi dovoľte, aby som
vás touto cestou do nášho múzea srdečne pozval. Navštíviť nás môžete kedykoľvek
v prevádzkových hodinách, mimo pondelka.
Ďakujem vám za pozornosť a prajem
príjemné zážitky v múzeách pri objavovaní histórie a vzácnych
pamätihodností. Neponáhľajte sa, len sa pozorne obzerajte a budete potešení aj
obdarení...
Aleš Šilberský
pracovník Múzea kultúry karpatských
Nemcov
obyvateľ Rače
0 komentárov:
Zverejnenie komentára