Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

V poslednom čase odznelo na sociálnej sieti, v račianskej komunálnej politike i medzi obyvateľmi množstvo najrôznejších informácií a názorov týkajúcich sa riešenia, resp. neriešenia hluku na Východnom, ktorý spôsobuje prevádzka Železničnej stanice Bratislava – Východ a Opravovní Cargo, a.s.. Rada by som preto týmto článkom uviedla na pravú mieru niektoré tvrdenia a vyjadrila sa k nepodloženým „argumentom“. Svoje tvrdenia opieram o dokumenty, ktoré mám k dispozícii, k tvrdeniam v článku uvádzam aj zdroj, odkiaľ informáciu mám.

Železničná stanica Východné funguje v tejto lokalite oveľa dávnejšie ako bytovky. Bytovky tu začali rásť najmä ako železničiarske byty. Je preto pochopiteľné, že sa zamestnanci, ktorí dostali od zamestnávateľa byty pár krokov od práce, nesťažovali. To ale neznamená, že bolo všetko v poriadku.
Úrad verejného zdravotníctva eviduje sťažnosti občanov na hluk už od 90tych rokov (zdroj: Úrad verejného zdravotníctva, ďalej len ÚVZ, v liste z 11/2014). Napriek tomu sa však nič významné nedialo a rozhodne teda nemožno tvrdiť, že tento problém je vymyslený a dosiaľ nebol.

2006 – 2010:  prvé krôčiky
Ľady sa výraznejšie začali hýbať až na základe písomnej sťažnosti obyvateľky ulice Na pasekách (11/2006). Vtedy sa uskutočnilo meranie hluku prvýkrát, avšak len v jednom byte na ulici Na pasekách, teda nie aj napr. v lokalite Dopravná alebo Šajby, ktoré sú tiež postihnuté hlukom. Meranie sa uskutočnilo na základe objednávky ŽSR a preukázalo výrazné prekročenie limitov hluku voči normám podľa Nariadenia vlády SR č. 339/2006 Zb. Vrcholová hladina zvuku prekračovala normy o viac ako 70%. Uvedené meranie sa pritom uskutočnilo pri zatvorených oknách a dverách v byte (zdroj: Protokol o meraní hladín hluku ÚVZ z 11/2006). Následne boli ŽSR zaviazané  urobiť opatrenia na zníženie hladiny hluku (2/2007, zdroj: ÚVZ), čo však neurobili (pokuta 1500 Eur udelená 12/2009 – zdroj ÚVZ). Až po tejto pokute a teda po viac ako 3 rokoch od sťažnosti a merania, ŽSR pristúpili k niekoľkým opatreniam: zákaz používania vonkajšej rozhlasovej komunikácie, technická údržba výhybiek a koľají, zníženie počtu posunovaných súprav v noci. K zníženiu hluku prišlo o 5-8dB (ca 10% oproti pôvodnému stavu).


2010 – 2014: bod mrazu
Nakoľko hluk bol však stále enormný, obyvatelia sa sťažovali i naďalej (zdroj – podnety od obyvateľov, emaily). ŽSR však pre pár rokmi už čo-to urobili a tak odpovede na sťažnosti boli rovnaké: „podobný podnet sme už riešili...pripájame v prílohe“. Napriek tomu, že v roku 2010 ešte ŽSR uvažovali o ďalších opatreniach (protihlukové mazivo), k realizácii nedošlo. Prečo aj, Úrad verejného zdravotníctva pre rokmi už raz konal, tak načo opäť. Argumentom boli „chyby územného plánovania“. Za chyby územného plánovania však nemôžu obyvatelia, je teda namieste, aby obyvatelia žiadali o nápravu týchto chýb kompetentné orgány.

2014 – 2015: žeby konečne?
V decembri 2014 vzali obyvatelia situáciu do vlastných rúk. Na stretnutí zástupcov vchodov ulice Na pasekách (dvaja za dom 8-12, jeden za dom 14-16, dvaja za dom 18-22, jeden za dom 19) sa zhodli, že hluk zo stanice je zásadný problém, ktorý je potrebné riešiť ako prioritu. V priebehu pár krátkych týždňov po Vianočných sviatkoch o svojej snahe informovali ľudí v ulici. O iniciatíve sa veľmi rýchlo dozvedeli obyvatelia bytovky Dopravná 2-10 a do teamu sa pridali aj dvaja zástupcovia tohto domu. K iniciatíve sa tiež pripojili mnohí obyvatelia sídliska Šajby. Obyvatelia sa sami hlásili, že sa chcú pridať. V priebehu dvoch týždňov sa k iniciatíve pripojilo takmer 300 obyvateľov a podali Hromadnú sťažnosť na ŽSR, ktorú na vedomie dostal aj MÚ Rača.
O pár týždňov sa ozvali Železnice SR. Ponúkli ústretovosť, stretnutie, záujem, avšak ku konkrétnym výsledkom zatiaľ neprišlo. Naďalej pokračuje komunikácia a jednania s Ing. Danielom Maruniakom, riaditeľom odboru expertíz GR ŽSR a Ing. Jaroslavom Cigánekom z odd. ekológie tohto odboru.
Od našej MČ Rača očakávame len tú najzákladnejšiu súčinnosť – podporu a realizáciu hlukovej štúdie lokality Východné, ktorá by bez obmedzení merania v konkrétnom jednom byte, či len jednom ročnom období a bez napojenia na Železnice SR preukázala nezávislé údaje a predovšetkým zmapovala celú oblasť s cieľom čo najlepšie a čo najefektívnejšie vyjednať opatrenia v súčinnosti so ŽSR  a Cargo, a.s.. V schválenom rozpočte Rače je na to už vyčlenených 3000 Eur, k dispozícii je račiansky odborník na danú problematiku ochotný pomôcť s výberovým konaním. Na miestnom zastupiteľstve 31.3. 2015 sa aj starosta p. Peter Pilinský vyjadril, že nemá s realizáciou štúdie žiadny problém. Chýba už len výberové konanie a realizácia a preto veríme, že toto úsilie stoviek ľudí nebude nikým zmarené a zlepšenie prostredia bude i naďalej na dobrej ceste.

Čo chceme a čo nie
Stretávame sa s rôznymi tvrdeniami, s nepochopiteľnými útokmi a otázkami, preto zosumarizujem len tie najčastejšie a tiež vysvetlenia k nim:
·         železnica tu bola skôr / chcete zrušiť stanicu, ľudia prídu o prácu / Rendez stratí svoj ráz
NIKTO dosiaľ ani z organizačného teamu ani zo signatárov nevyjadril požiadavku zrušiť stanicu. Chápeme, že stanica tu bola skôr a je vo verejnom záujme jej prevádzka. Žiadame len zosúladenie jej prevádzky so základnými potrebami zdravia obyvateľov, ktorí tu vlastnia nehnuteľnosti a žijú. Rendez predsa nestratí svoj ráz, keď bude príjemnejší pre život.
·         voľakedy to bolo ešte horšie, tak čo sa sťažujete
Áno, bolo to horšie. A voľakedy ľudia umierali na osýpky a nemali mobilné telefóny. Rovnako ako internet, káblovka, umývačka riadu, či mobilné telefóny, aj technológie na železnici napredujú a to, čo nebolo možné pred 20timi rokmi, dnes možné je a pri podstatne menších nákladoch ako vtedy.
·         ak sa Vám nepáči, odsťahujte sa / čo ste tie koľaje nevideli, keď ste sem šli?
Nie je nutné, aby sa niekto sťahoval. Prečo? Prekáža snáď niekomu tichšie prostredie? Ľudia, ktorí tu žijú, si Rendez vybrali, lebo sa im páči. Ak ho chcú zlepšiť, mali by sme byť radi. Áno, samozrejme, koľaje videli, ale niektorí tu spali prvýkrát až po nasťahovaní. A mnohí to trpia celý život, už odkedy dostali podnikový byt a teraz im konečne svitá nádej.
·         voľakedy sa posunovalo viac súprav ako dnes
Intenzita hluku je rovnaká, či sa posunuje 3600 súprav alebo 300 za noc. Ak Vás niekto budí každých 20 minút a potom už „len“ každú hodinu a pol, znamená to, že už ste vyspatí do ružova? Skúste sa budiť každú hodinu a pol niekoľko rokov a ruku na srdce, ste si istí, že by ste boli v pohode?
·         My nič nepočujeme/Protihluková stena nič nevyrieši a bude vyzerať hrozne
Rendez je obkolesený koľajiskom a nie všetky bytovky sú hlukom postihnuté rovnako. Práve preto je potrebné zmerať intenzitu hluku v celej lokalite, aby bolo možné jednoznačne určiť, ktoré oblasti sú problémové najviac, ktoré menej a ktoré vôbec a podľa toho hľadať a nastaviť optimálne riešenia. Optimálne riešenia nemusia byť protihlukové steny a zatiaľ ani nie sú nikým navrhované a ani odporúčané odborníkmi, keďže rozsah koľajiska je priveľký a stena by zrejme nebola efektívnym riešením. Technológie napredujú a dnes sa už odhlučnenie zďaleka nerieši len múrmi.
·         Hluk rieši pár ľudí, len „prišelci“ (nocľahári), my „praví Rendezáci“ sme na železnicu hrdí
Iniciatívu – hromadnú sťažnosť podporilo v priebehu ca dvoch týždňov do 300 obyvateľov. Medzi nimi bolo množstvo starších obyvateľov - obyvatelia, ktorí celý svoj život pracovali na železnici a bývajú v bytovkách na Rendezi, odkedy ich postavili, dnes sú už dôchodcovia. Iniciatívu podporili aj niektorí súčasní zamestnanci ŽSR (o čom nás informoval na stretnutí 26.2.2015 zástupca ŽSR). Rovnako iniciatívu podporili mladí ľudia, ktorí tu vyrástli. Hovorila som s desiatkami z nich. Mnohí mi hovorili, že sa sťažujú roky, ale bezvýsledne. Áno, dnes sú ľudia dlho v práci. Platia hypotéky, živia rodiny, domov chodia neskoro. O to viac by potrebovali odpočinok. Rovnako ako dôchodcovia, z ktorých m,nohí na železnici odpracovali dlhé roky. Neviem, kto je „pravý“ a kto „ľavý“ Rendezák. Ale iniciatívu podporili mladí, v strednom veku, dôchodcovia, železničiari aj ľudia pracujúci mimo železnice, tí, čo tu žijú 30 - 40 rokov aj tí, ktorí sa prisťahovali nedávno.

Na záver
Z hľadiska dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajúci zo životného prostredia veľmi zákernou škodlivinou, často podceňovanou, vzhľadom na to, že jeho účinky na organizmus sa neprejavujú viditeľne a bezprostredne po expozícii.
               Epidemiologické štúdie dokazujú vzťah medzi expozíciou hluku a poškodením sluchu, podráždenosťou, poruchami spánku, zvyšovaním hodnôt krvného tlaku, zjavujú sa depresie, poruchy psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca. Hlučné prostredie ovplyvňuje výkonnosť, pozornosť, zhoršuje komunikáciu, zvyšuje úrazovosť. Štúdie zaoberajúce sa vysoko rizikovou detskou populáciou preukázali negatívny vplyv hluku u detí pri učení, čítaní, udržiavaní pozornosti, vplyv na kvalitu a kvantitu ich spánku, na vzostup tlaku krvi a hladiny hormónov1
Expozícia nadmernému hluku vyvoláva negatívne účinky v závislosti od druhu (najnebezpečnejší je impulzný hluk), hladiny A, frekvencie (so stúpajúcou frekvenciou stúpa škodlivé pôsobenie hluku), dĺžky pôsobenia (čím dlhšie pôsobenie, tým vyššia pravdepodobnosť sluchových strát)  a individuálnej vnímavosti organizmu.
Ak netrpíte ničím z vyššiespomenutého, buďte radi. A prosíme, doprajte podobnú radosť aj ostatným.
Stretnutie zástupcov občanov (V. Štrbáková, D. Gelingerová) a zástupcov ŽSR a dodávateľa technológií odhlučnenia 4.3.2015

1 Rovný, I. a kol.: Hygiena životného prostredia. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita

2 Rovný, I: Environmentálne zdravie

0 komentárov:

Zverejnenie komentára