V poslednom čase odznelo na sociálnej
sieti, v račianskej komunálnej politike i medzi obyvateľmi množstvo
najrôznejších informácií a názorov týkajúcich sa riešenia, resp. neriešenia
hluku na Východnom, ktorý spôsobuje prevádzka Železničnej stanice Bratislava –
Východ a Opravovní Cargo, a.s.. Rada by som preto týmto článkom uviedla na
pravú mieru niektoré tvrdenia a vyjadrila sa k nepodloženým „argumentom“.
Svoje tvrdenia opieram o dokumenty, ktoré mám k dispozícii, k tvrdeniam
v článku uvádzam aj zdroj, odkiaľ informáciu mám.
Železničná stanica Východné
funguje v tejto lokalite oveľa dávnejšie ako bytovky. Bytovky tu začali
rásť najmä ako železničiarske byty. Je preto pochopiteľné, že sa zamestnanci,
ktorí dostali od zamestnávateľa byty pár krokov od práce, nesťažovali. To ale
neznamená, že bolo všetko v poriadku.
Úrad verejného zdravotníctva eviduje
sťažnosti občanov na hluk už od 90tych rokov (zdroj: Úrad verejného
zdravotníctva, ďalej len ÚVZ, v liste z 11/2014). Napriek tomu sa však nič
významné nedialo a rozhodne teda nemožno tvrdiť, že tento problém je
vymyslený a dosiaľ nebol.
2006 – 2010: prvé krôčiky
Ľady sa
výraznejšie začali hýbať až na základe písomnej sťažnosti obyvateľky ulice Na
pasekách (11/2006). Vtedy sa uskutočnilo meranie hluku prvýkrát, avšak len
v jednom byte na ulici Na pasekách, teda nie aj napr. v lokalite
Dopravná alebo Šajby, ktoré sú tiež postihnuté hlukom. Meranie sa uskutočnilo
na základe objednávky ŽSR a preukázalo výrazné prekročenie limitov hluku voči
normám podľa Nariadenia vlády SR č. 339/2006 Zb. Vrcholová hladina zvuku
prekračovala normy o viac ako 70%.
Uvedené meranie sa pritom uskutočnilo pri zatvorených oknách a dverách
v byte (zdroj: Protokol o meraní hladín hluku ÚVZ z 11/2006).
Následne boli ŽSR zaviazané urobiť
opatrenia na zníženie hladiny hluku (2/2007, zdroj: ÚVZ), čo však neurobili
(pokuta 1500 Eur udelená 12/2009 – zdroj ÚVZ). Až po tejto pokute a teda
po viac ako 3 rokoch od sťažnosti a merania, ŽSR pristúpili
k niekoľkým opatreniam: zákaz používania vonkajšej rozhlasovej
komunikácie, technická údržba výhybiek a koľají, zníženie počtu
posunovaných súprav v noci. K zníženiu hluku prišlo o 5-8dB (ca
10% oproti pôvodnému stavu).
2010 – 2014: bod mrazu
Nakoľko hluk
bol však stále enormný, obyvatelia sa sťažovali i naďalej (zdroj –
podnety od obyvateľov, emaily). ŽSR však pre pár rokmi už čo-to urobili a tak
odpovede na sťažnosti boli rovnaké: „podobný podnet sme už riešili...pripájame
v prílohe“. Napriek tomu, že v roku 2010 ešte ŽSR uvažovali
o ďalších opatreniach (protihlukové mazivo), k realizácii nedošlo.
Prečo aj, Úrad verejného zdravotníctva pre rokmi už raz konal, tak načo opäť.
Argumentom boli „chyby územného plánovania“. Za chyby územného plánovania však
nemôžu obyvatelia, je teda namieste, aby obyvatelia žiadali o nápravu
týchto chýb kompetentné orgány.
2014 – 2015: žeby konečne?
V decembri 2014 vzali
obyvatelia situáciu do vlastných rúk. Na stretnutí zástupcov vchodov ulice Na
pasekách (dvaja za dom 8-12, jeden za dom 14-16, dvaja za dom 18-22, jeden za
dom 19) sa zhodli, že hluk zo stanice je zásadný problém, ktorý je
potrebné riešiť ako prioritu. V priebehu pár krátkych týždňov po Vianočných
sviatkoch o svojej snahe informovali ľudí v ulici. O iniciatíve
sa veľmi rýchlo dozvedeli obyvatelia bytovky Dopravná 2-10 a do teamu sa
pridali aj dvaja zástupcovia tohto domu. K iniciatíve sa tiež pripojili mnohí
obyvatelia sídliska Šajby. Obyvatelia sa sami hlásili, že sa chcú pridať.
V priebehu dvoch týždňov sa k iniciatíve pripojilo takmer 300
obyvateľov a podali Hromadnú sťažnosť na ŽSR, ktorú na vedomie dostal aj
MÚ Rača.
O pár týždňov sa ozvali Železnice
SR. Ponúkli ústretovosť, stretnutie, záujem, avšak ku konkrétnym výsledkom
zatiaľ neprišlo. Naďalej pokračuje komunikácia a jednania s Ing.
Danielom Maruniakom, riaditeľom odboru expertíz GR ŽSR a Ing. Jaroslavom
Cigánekom z odd. ekológie tohto odboru.
Od našej MČ Rača očakávame len tú
najzákladnejšiu súčinnosť – podporu a realizáciu hlukovej štúdie lokality
Východné, ktorá by bez obmedzení merania v konkrétnom jednom byte, či len jednom
ročnom období a bez napojenia na Železnice SR preukázala nezávislé údaje a predovšetkým
zmapovala celú oblasť s cieľom čo najlepšie a čo najefektívnejšie
vyjednať opatrenia v súčinnosti so ŽSR
a Cargo, a.s.. V schválenom rozpočte Rače je na to už vyčlenených
3000 Eur, k dispozícii je račiansky odborník na danú problematiku ochotný
pomôcť s výberovým konaním. Na miestnom zastupiteľstve 31.3. 2015 sa aj
starosta p. Peter Pilinský vyjadril, že nemá s realizáciou štúdie žiadny
problém. Chýba už len výberové konanie a realizácia a preto veríme,
že toto úsilie stoviek ľudí nebude nikým zmarené a zlepšenie prostredia
bude i naďalej na dobrej ceste.
Čo chceme a čo nie
Stretávame sa s rôznymi
tvrdeniami, s nepochopiteľnými útokmi a otázkami, preto zosumarizujem len
tie najčastejšie a tiež vysvetlenia k nim:
·
železnica
tu bola skôr / chcete zrušiť stanicu, ľudia prídu o prácu / Rendez
stratí svoj ráz
NIKTO dosiaľ ani
z organizačného teamu ani zo signatárov nevyjadril požiadavku zrušiť
stanicu. Chápeme, že stanica tu bola skôr a je vo verejnom záujme jej
prevádzka. Žiadame len zosúladenie jej prevádzky so základnými potrebami zdravia
obyvateľov, ktorí tu vlastnia nehnuteľnosti a žijú. Rendez predsa nestratí
svoj ráz, keď bude príjemnejší pre život.
·
voľakedy
to bolo ešte horšie, tak čo sa sťažujete
Áno, bolo to
horšie. A voľakedy ľudia umierali na osýpky a nemali mobilné
telefóny. Rovnako ako internet, káblovka, umývačka riadu, či mobilné telefóny,
aj technológie na železnici napredujú a to, čo nebolo možné pred 20timi
rokmi, dnes možné je a pri podstatne menších nákladoch ako vtedy.
·
ak sa
Vám nepáči, odsťahujte sa / čo ste tie koľaje nevideli, keď ste sem šli?
Nie je nutné,
aby sa niekto sťahoval. Prečo? Prekáža snáď niekomu tichšie prostredie? Ľudia,
ktorí tu žijú, si Rendez vybrali, lebo sa im páči. Ak ho chcú zlepšiť, mali by
sme byť radi. Áno, samozrejme, koľaje videli, ale niektorí tu spali prvýkrát až
po nasťahovaní. A mnohí to trpia celý život, už odkedy dostali podnikový
byt a teraz im konečne svitá nádej.
·
voľakedy
sa posunovalo viac súprav ako dnes
Intenzita hluku
je rovnaká, či sa posunuje 3600 súprav alebo 300 za noc. Ak Vás niekto budí
každých 20 minút a potom už „len“ každú hodinu a pol, znamená to, že už ste
vyspatí do ružova? Skúste sa budiť každú hodinu a pol niekoľko rokov
a ruku na srdce, ste si istí, že by ste boli v pohode?
·
My nič
nepočujeme/Protihluková stena nič nevyrieši a bude vyzerať hrozne
Rendez je
obkolesený koľajiskom a nie všetky bytovky sú hlukom postihnuté rovnako.
Práve preto je potrebné zmerať intenzitu hluku v celej lokalite, aby bolo
možné jednoznačne určiť, ktoré oblasti sú problémové najviac, ktoré menej
a ktoré vôbec a podľa toho hľadať a nastaviť optimálne riešenia.
Optimálne riešenia nemusia byť protihlukové steny a zatiaľ ani nie sú
nikým navrhované a ani odporúčané odborníkmi, keďže rozsah koľajiska je
priveľký a stena by zrejme nebola efektívnym riešením. Technológie
napredujú a dnes sa už odhlučnenie zďaleka nerieši len múrmi.
·
Hluk
rieši pár ľudí, len „prišelci“ (nocľahári), my „praví Rendezáci“ sme na
železnicu hrdí
Iniciatívu –
hromadnú sťažnosť podporilo v priebehu ca dvoch týždňov do 300 obyvateľov.
Medzi nimi bolo množstvo starších obyvateľov - obyvatelia, ktorí celý svoj
život pracovali na železnici a bývajú v bytovkách na Rendezi, odkedy
ich postavili, dnes sú už dôchodcovia. Iniciatívu podporili aj niektorí súčasní
zamestnanci ŽSR (o čom nás informoval na stretnutí 26.2.2015 zástupca ŽSR).
Rovnako iniciatívu podporili mladí ľudia, ktorí tu vyrástli. Hovorila som
s desiatkami z nich. Mnohí mi hovorili, že sa sťažujú roky, ale
bezvýsledne. Áno, dnes sú ľudia dlho v práci. Platia hypotéky, živia
rodiny, domov chodia neskoro. O to viac by potrebovali odpočinok. Rovnako
ako dôchodcovia, z ktorých m,nohí na železnici odpracovali dlhé roky. Neviem,
kto je „pravý“ a kto „ľavý“ Rendezák. Ale iniciatívu podporili mladí,
v strednom veku, dôchodcovia, železničiari aj ľudia pracujúci mimo
železnice, tí, čo tu žijú 30 - 40 rokov aj tí, ktorí sa prisťahovali nedávno.
Na
záver
Z
hľadiska dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajúci zo životného prostredia
veľmi zákernou škodlivinou, často podceňovanou, vzhľadom na to, že jeho účinky
na organizmus sa neprejavujú viditeľne a bezprostredne po expozícii.
Epidemiologické štúdie dokazujú
vzťah medzi expozíciou hluku a poškodením sluchu, podráždenosťou, poruchami
spánku, zvyšovaním hodnôt krvného tlaku, zjavujú sa depresie, poruchy
psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca. Hlučné prostredie ovplyvňuje
výkonnosť, pozornosť, zhoršuje komunikáciu, zvyšuje úrazovosť. Štúdie
zaoberajúce sa vysoko rizikovou detskou populáciou preukázali negatívny vplyv
hluku u detí pri učení, čítaní, udržiavaní pozornosti, vplyv na kvalitu a
kvantitu ich spánku, na vzostup tlaku krvi a hladiny hormónov1
Expozícia
nadmernému hluku vyvoláva negatívne účinky v závislosti od druhu (najnebezpečnejší
je impulzný hluk), hladiny A, frekvencie (so stúpajúcou frekvenciou stúpa
škodlivé pôsobenie hluku), dĺžky pôsobenia (čím dlhšie pôsobenie, tým vyššia pravdepodobnosť
sluchových strát) a individuálnej
vnímavosti organizmu.
Ak
netrpíte ničím z vyššiespomenutého, buďte radi. A prosíme, doprajte
podobnú radosť aj ostatným.
 |
| Stretnutie zástupcov občanov (V. Štrbáková, D. Gelingerová) a zástupcov ŽSR a dodávateľa technológií odhlučnenia 4.3.2015 |
1 Rovný, I. a
kol.: Hygiena životného prostredia. Bratislava: Slovenská zdravotnícka
univerzita
2 Rovný, I:
Environmentálne zdravie
0 komentárov:
Zverejnenie komentára