Michal Krištofič: Spustošené račianske vinice

Kto je zodpovedný za takýto stav? Ako majú majitelia zachraňovať svoje vinice?

Som rodený Račan a až na krátke životné etapy som celý život prežil v Rači. Z detstva si pamätám i prácu rodičov a príbuzných na roli a aj neskôr v mladosti som „zarezával“ na roli („záhumienok“- kukurica, repa, jahody) a najmä vo vinohrade. Ešte aj v klasickom – úzke riadky, plno štekov, vedenie na „hlavu“, ťažké ručné kopanie a „škrábanie“ a tiež „ponášanie špricu“ a striekanie s putničkou na chrbte. Oberačku neradím medzi práce, bola to skôr oslava a zábava, najmä ak sa úroda vydarila.

Preto ma dosť bolelo, keď som v blízkej minulosti videl, ako sa polia strácajú pod stavbami. Ale to je zákonitý vývoj pri veľkom meste, ktoré sa rozvíja a bral som to ako realitu a nevyhnutnosť.

Iná je ale situácia vo vinohradoch. Po vzniku JRD (v päťdesiatych rokoch 20. storočia) sa väčšina vinohradov (okrem „záhumienok“) ocitla v obhospodarovaní tejto organizácie. V priebehu rokov boli klasické vinohrady nahradené „drátenkami“, ktoré znamenali efektívnejšie obrábanie viníc, bez vysokého podielu ťažkej ručnej práce, čo možno považovať za prínos. Aj môj otec, a po jeho smrti mama a deti sme zdedili vinohrad v hone Longtál, ktorý bol tiež zmenený na „drátenku“. Po revolúcii v r. 1989 a pozemkových úpravách v račianskom chotári mnoho majiteľov a dedičov viníc nenechalo svoje vinice v rukách družstva, ale znova ich začalo obrábať vo vlastnej réžii. V hone Longtál boli takí, ktorí si vinice prevzali, ale aj takí, ktorí ich, z rôznych dôvodov, dali do prenájmu družstvu. Tu však, podľa môjho názoru, nastal veľký problém, ktorý sa prejavil až po takmer tridsiatich rokoch. Pri pozemkových úpravách sa nebral do úvahy tento fakt a tak sa stalo, že „súkromníci“ a vinice, ktoré malo družstvo v prenájme, boli pomiešané. A družstvo vinice v prenájme užívalo dovtedy, kým z nich bol osoh, bez toho, aby vinice obnovovalo. Keď vinice „vyžmýkalo“, hodilo ich ako „psovi kosť“ naspäť majiteľom a tí dostali naspäť zničenú vinicu (polámané betónové stĺpiky, hrdzavé dosluhujúce drôty a najmä preriedený a vyrodený vinič) namiesto udržiavanej vinice z päťdesiatych rokov. Celý Longtál vyzerá skutočne hrôzostrašne. Oficiálne konštatovanie z listu, ktorý mama dostala 15. januára 2010 od Villa Vino Rača ako prenajímateľa je nasledovné:

„Odstúpenie od zmluvy je vykonané z dôvodov ďalšej neupotrebiteľnosti pozemkov nachádzajúcich sa v hone Longtál, vzhľadom na prestárlosť, nevyhovujúci zdravotný a kondičný stav porastu. Nakoľko so zámerom našej spoločnosti vykonať obnovu viníc vysadením nových odrôd väčšina vlastníkov nesúhlasila a nie je možné pokračovať v stratovom hospodárení v dotknutých viniciach, pristupujeme k ukončeniu obrábania, ako je vyššie uvedené“

Dalo sa tomu predísť tak, že by sa boli prenajímatelia s družstvom dohodli na 15 (20) ročnom nájme a družstvo mohlo zabezpečiť riadnu obnovu viníc. Keby malo snahu a financie, alebo to nebodaj nebola stratégia, t.j. vinice využiť čo najdlhšie a potom (tú púšť, čo z nich zostane) beztrestne vrátiť.

A tak sa pýtam:

1. Naozaj vykonala Villa Vino Rača anketu ohľadne vysadenia nového viniča? Ak áno, žiadam týmto zodpovedných predstaviteľov Villa Vino Rača, aby toto svoje tvrdenie dokázali a predložili o tom príslušné dokumenty. Pretože moja mama, ako vlastníčka, nedostala o tomto fakte žiadne upovedomenie.

2. Kto je zodpovedný za takýto stav?

3. Ako majú teraz majitelia zachraňovať svoje vinice?

4. Kde majú vziať veľké finančné čiastky na ich obnovu? Najmä keď hrozno prakticky nikde nevykupujú, náklady sú vysoké a prínos neistý, v mnohých rokoch je úroda, napriek starostlivosti, malá či nekvalitná a vinohradníctvo je takmer na kolenách a nerentabilné. Ani štát nemá záujem pomôcť vinohradníctvu a produkcii kvalitného vína. A pritom sú tu jedinečné podmienky na výrobu veľmi kvalitných vín, napr. svetoznámej račianskej Frankovky. Či sa takto, do istej (veľkej?) miery zlikviduje vinohradníctvo (aj) v Rači? Nie všade sa dá stavať, alebo inak výhodne speňažiť už bývalé, alebo v budúcnosti bývalé vinohrady.

Prosím múdrych, zodpovedných i nezodpovedných, aby sa k tejto téme vyjadrili a pokúsili sa načrtnúť nejaké dobré východisko.

Možno sa opýtate: Keď ti tak záleží na vinohradoch, prečo aj ty nejaký nezveľaďuješ?

Odpoveď je: Doteraz som bol zamestnaný, ale aj tak som zveľaďoval menší zdedený vinohrad, ktorý nebol tak spustošený ako ten v Longtále. Zmladil som ho, dosadil chýbajúce štepy a starám sa oň ako najlepšie viem. Ale je to viac o nadšení, úcte k tradíciám, ochote tvrdo pracovať ako o vidine peňazí za úrodu.

Dúfam, že sa týmto článkov rozvíri plodná diskusia.

Mišo Krištofič