Marek Mihálik: ad „Polemika s prokurátorom o ne/zákonnosti ÚP zóny Krasňany“

Stručný komentár k článku Vladimír Dulla: Polemika s prokurátorom o ne/zákonnosti ÚP zóny Krasňany

Vladimír Dulla sa podujal analyzovať problém legálnosti územného plánu zóny Krasňany.

Prvá poznámka pána Dullu o tom, že starosta iba navrhol zrušiť protestom napadnuté uznesenia mestskej časti Bratislava-Rača skrývajú v sebe hlbokú múdrosť. Sú prejavom schopnosti autora rozlišovať medzi rozhodnutím prokurátora a jeho návrhom. Keďže hlavným autorom článku Prokurátor dal STOP Územnému plánu zóny Krasňany je JUDr. Vladimír Ďurana, CSc., majiteľ dvoch garáží v Krasňanoch a súčasne dlhoročný bývalý prokurátor Generálnej prokuratúry SR, avšak špecialista na trestné právo, nie na správne právo, je zrejmé, že jeho formulácia, že  prokurátor „rozhodol“ o nezákonnosti procesu obstarávania podlieha chápaniu úlohu prokurátora v trestnom konaní, kde prokurátor rozhoduje v prípravnom konaní, napríklad o zastavení trestného konania. Ale vskutku, pre prokurátora to bolo o jeho rozhodnutí. 

Nuž ale k veci: Pán Dulla sa zaoberá literou a duchom právnej úpravy a bol by radšej, keby zákaz svojvôle bol v § 12 ods. 1 stavebného zákona aj výslovne vyjadrený. Nemožno s ním len súhlasiť, avšak zákony v oblasti verejného práva sú vždy výlučne kogentné t. j. nemožno sa od nich odchýliť, okrem prípadov, že to výslovne umožňujú. Teda znenie úpravy je postačujúce pre taký výklad, aký produkuje prokurátor v proteste.

Pán Dulla správne pochopil, že vymedzenie územia ako zóny v územnom pláne mesta Bratislavy prispieva k skvalitneniu a spodrobneniu podkladov pre územné plány zóny, pretože k tomuto vymedzeniu sa vskutku môžu napríklad vyjadriť dotknuté subjekty v procese prijímania územného plánu mesta Bratislavy. Pán Dulla tvrdí, že ako príklad môže slúžiť územie mestskej časti Karlova Ves, kde nie je ani jeden územný plán zóny pôvodne ustanovenej potreby a obstarávajú sa 3 zo 6. Treba k tomu doplniť, že sa obstarávajú aj dva územné plány zón mimo ustanovenej potreby a jeden ďalší bol schválený 9.7.2015 a platí, ako pán Dulla uviedol na záver svojej polemiky. Zaujímavé je to, že 27.2.2018 bola miestnemu zastupiteľstvu Bratislava-Karlova Ves predložená správa prednostu miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Karlova Ves, ktorým bol súčasný starosta mestskej časti Bratislava-Rača pán Michal Drotován, ktorý k uzneseniam z roku 2013 a 2014, ktorým sa schválili zadania pre územný plán zóny Janotova – Hany Meličkovej a zóny Dlhé Diely 6 – východ, ktoré nie sú vymedzené v územnom pláne mesta Bratislavy, uviedol, že sa plnia, že v prvom prípade prebieha spracovávanie upraveného návrhu územného plánu zóny a v druhom prípade sa zabezpečuje nový spracovateľ územného plánu zóny s termínmi do konca roka 2018. Teda náš starosta už skúsenosti v oblasti obstarávania územných plánov zóny, ktoré nie sú vymedzené v územnom pláne mesta Bratislavy, má. Keďže prokurátor môže napadnúť uznesenia miestneho zastupiteľstva iba do troch rokov od ich prijatia, môže náš pán starosta pokojne spávať, pretože prokurátor môže podať iba upozornenie na nezákonný postup, ktorý však nemôže ukončiť žalobou na súd. Avšak už 9.7.2015 prijatý územný plán zóny Majerníková – Severná časť, na ktorý pán Dulla upozornil na záver svojej polemiky, môže prokurátor napadnúť protestom a následne žalobou na Krajskom súde v Bratislave bez časového obmedzenia. Napadnúť môže jeho záväznú časť vyhlásenú všeobecne záväzným nariadením. A to nie je  všetko, môže tak urobiť aj generálny prokurátor, prezident, vláda a 30 poslancov a ako aj všeobecný súd, ak by konal o veci, kde územný plán zóny Majerníková – Severná časť by bol podkladom, a to návrhom na Ústavný súd Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu územného plánu zóny so zákonom, prípadne s Ústavou SR. Je len otázkou času, kedy sa tak stane. Takisto, ak dôjde k prijatiu územných plánov, ktoré už majú pred sebou len fázu návrhu územného plánu zóny, sú opäť napadnuteľné všetkými vyššie uvedenými subjektmi.

Pán Dulla uviedol však veľmi významnú vec, že v rámci aktov riadenia sa aplikuje zásada nulity podzákonnej normy v časti, kde nie je v súlade so zákonom, na základe ktorej bola vydaná. Ešte predtým však sformuloval vetu:

”Tzv. podzákonná norma nemôže mať prednosť pred zákonom a súlad so zákonom, na základe ktorého sa vydáva, sa považuje za nevyhnutný predpoklad aplikovateľnosti podzákonnej normy.”

Teda táto múdrosť sa vykladá tak, že ak podzákonná norma nie je v súlade so zákonom, nie je aplikovateľná, Zapamätajme si toto, lebo to budeme potrebovať o pár riadkov ďalej.

A tak pán Dulla dôvodí, že požiadavka predchádzajúcej dohody mesta Bratislavy a mestskej časti Bratislava-Rača na obstarávaní územného plánu zóny Krasňany podľa článku 42 písm. d) je nulitná, pretože je nad rámec požiadaviek zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý v § 7a ods. 2 písm. j) vyhradzuje mestskej časti obstarávanie územných plánov zón bez potreby takejto dohody. Prokurátor sa však na toto ustanovenie neodvoláva v tom zmysle, že by túto dohodu vyžadoval.

Závažný a kľúčový je však postoj pána Dullu k poslednej vete v kapitole 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy v znení: „Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPZ podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“, pretože tu zjavne neuplatňuje princíp nulity správnych aktov, ale princíp prezumpcie platnosti správnych aktov, a neuplatňuje pri tejto vete ani princíp jej neaplikovateľnosti pre prekročenie zákonného splnomocnenia. 

Naopak, požaduje napadnúť všeobecne záväzné nariadenie mesta Bratislavy, ktorým bol schválený územný plán mesta Bratislavy ako aj súhlasné stanovisko Okresného úradu Bratislava z decembra 2016, v ktorom uviedol súlad návrhu zadania územného plánu zóny Krasňany s príslušnými právnymi predpismi. To prvé prokurátori odmietajú napadnúť, lebo tú vetu podľa nich treba vykladať v súlade so zákonom - presne ako to pán Dulla vyžaduje pri štatútu hlavného mesta Bratislavy a presne ako zodpovedá  jeho slávnej vete, ktorú zopakujem:

”Tzv. podzákonná norma nemôže mať prednosť pred zákonom a súlad so zákonom, na základe ktorého sa vydáva, sa považuje za nevyhnutný predpoklad aplikovateľnosti podzákonnej normy.”

Táto veta sa zjavne vzťahuje nielen na neaplikovateľnosť štatútu ako riadiaceho správneho aktu požadujúceho predchádzajúcu dohodu mesta Bratislavy s mestskou časťou pred obstarávaním územného plánu zóny ale aj na vetu: Pre ostatné územie mesta je možné spracovať ÚPZ podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“, pretože tiež ide o podzákonnú normu, ktorá je v rozpore so zákonom. 

To druhé - stanovisko Okresného úradu Bratislava tiež prokurátor odmieta napadnúť, lebo nejde o rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo práv, právo chránených záujmov a povinností osôb a je vylúčené z prokurátorského a súdneho prieskumu.

Pán Dulla však chce vykladať vetu tak, že použije na ňu znenie článku 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré je možné použiť iba na osoby a nie na orgány verejnej moci, ktorým je mestské zastupiteľstvo Bratislavy, t. j. princíp čo nie je zákonom zakázané, je dovolené. Tu už pán Dulla prešiel na druhú stranu boja za právny štát smerom k anarchii a chce dostať vetu v územnom pláne mesta Bratislavy do polohy praeter legem, lebo si veľmi dobre uvedomuje, že došlo k prekročeniu splnomocnenia zákona. Mesto môže konať podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR iba v prípade, ak je subjektom súkromnoprávnych vzťahov avšak aj to len ak v nich nie sú verejnoprávne prvky.

Mesto pri prijímaní územného plánu mesta Bratislavy je orgánom verejnej moci, na ktorý sa vzťahuje článok 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môže orgán verejnej moci konať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Teda žiaden praeter legem.

Pán Dulla uhol pred zákonom aj pred Ústavou SR.

Od tohto momentu je jeho argumentácia tendenčná. Stanoviská Ministerstva dopravy a výstavby SR k prípadu obstarávania nelegálnych zón v Novom Meste a v Petržalke sú len odborným názorom. V poriadku. Odvolávanie sa prokurátora na stanoviská MDV SR a súdne rozhodnutia je však plne legitímne, aj keď je pravdou, že nie sú v tejto veci záväzné. Stanoviská Ministerstva dopravy a výstavby SR nakoniec výustili do prijatia pre mesto Bratislava, mestskú časť Bratislava-Rača a Okresný úrad Bratislava záväzného metodického usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR z 9.11.2018, ktoré pán Dulla ako odborník na stavebný zákon nestihol spoznať. Čiže z odborného názoru to bol len krôčik k záväznému riadiacemu správnemu aktu na úrovni ústrednej štátnej správy. Teda tvrdenie pána Dullu, že metodické usmernenia neslúžia na vyjadrenie právnych názorov, bolo predčasné a plné neznalosti §-u 17 ods. 3 druhá veta stavebného zákona, aj keď mi je zrejmé, že on nimi myslel iba odpovede Ministerstva dopravy a výstavby SR z rokov 2014 a 2017 na otázky mestských častí Nové Mesto a Petržalka, pretože ich tak nazval prokurátor.

Komentár pána Dullu k súdnemu uzneseniu rušiacemu petržalské uznesenie pozostáva len z toho, že to petržalské uznesenie vlastne ani nebolo treba, lebo miestne zastupiteľstvo nie je oprávnené dávať súhlas na začatie obstarávania. Problém je ten, že miestne zastupiteľstvo v Petržalke výslovne žiadalo prednostu, aby začal obstarávanie územného plánu dvoch nelegálnych zón. To pán Dulla úplne vynechal, že preto bolo zrušené, žiadosť nahradil pojmom súhlas. 

Argument, že “treba” je iné ako “pripúšťa sa”, je o tom, že mesto Bratislava v štatúte nesmie podľa pána Dullu podmieniť obstarávanie územného plánu zóny dohodou mesta s mestskou časťou, ale pri vymedzení častí územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, mesto sa podľa pána Dullu môže v územnom pláne mesta odchýliť od tohto zákonného splnomocnenia a umožniť sebe a mestu vymedziť si zóny, kde sa im zachce, pretože tu už sa podzákonná norma pri rozpore so zákonom akosi aplikuje, pretože tu odrazu neplatí článok 2 ods. 2 Ústavy SR ale článok 2 ods. 3 Ústavy SR. Teda vo vzťahu územného plánu mesta Bratislava k zákonu neplatí zákaz contra legem ako pri vzťahu štatútu so zákonom, ale dovolenie praeter legem.

Podľa pána Dullu sa mýlia prokurátori, sudcovia aj ministerskí úradníci, len mesto Bratislava akosi správne v duchu, čo nie je zakázané, je dovolené (článok 2 ods. 3 Ústavy SR), využilo priestor popri zákone a pripustilo sebe a mestským častiam popri zákone konať zákonom nepredvídaným spôsobom.

Prokurátor síce argumentuje aj listom Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016 doručenom mestskej časti Bratislava-Petržalka dňa 16.1.2017, avšak pri podrobnom čítaní, zistíme, že tu nedošlo k inému názoru magistrátu oproti územnému plánu mesta a obavy pána Dullu z toho, že by magistrát zradil mestské zastupiteľstvo a porušil deľbu pôsobnosti, určite nenastali.

Dôkaz:

Vzorka listu Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016 doručenom mestskej časti Bratislava-Petržalka dňa 16.1.2017 znie: „V záväznej časti Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov v kapitole 2.2.5 Určenie častí území, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť ÚPN Z v MČ Petržalka v rámci určených častí územia na spracovanie ÚPN Z predmetné lokality nie sú uvedené. V predmetnej kapitole sa ďalej uvádza, že pre ostatné územie mesta je možné spracovať územné plány zón podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí. Upozorňujeme na § 17 stavebného zákona, kde sa uvádza, že orgány územného plánovania sú povinné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava má za to, že je na rozhodnutí Mestskej časti Bratislava-Petržalka, či pristúpi k obstarávaniu predmetných územných plánov zón.“,

Nakoniec pán Dulla predsa len navrhuje konať v súlade so zákonom a prijať zmeny a doplnky k územnému plánu mesta Bratislavy a doplniť lokality, pre ktoré obstarať územný plán zóny.

Tvrdenie pána Dullu, že ukončené fázy obstarávania sa neanulujú vyhovením protestom alebo verdiktom súdu, nie je celkom pravdivé, pretože nimi by došlo k zrušeniu uznesenia, ktorým sa schválilo zadanie a tým sa obstarávanie vráti do bodu pred jeho schválením, pričom si treba uvedomiť, že prokurátor má právomoc napadnúť žalobou iba uznesenia miestneho zastupiteľstva a jeho všeobecne záväzné nariadenia, súd nemá právomoc vynútiť od mestskej časti ukončenie obstarávania.

Pre vlastníkov garáží je existencia územného plánu zóny Krasňany životunebezpečná, pretože popri deklarovanej existencii parkovacích nárokov už v Prieskumoch a rozboroch z roku 2015 sú ich radové garáže označené za zastaralý spôsob parkovania a tak trvalo ohrozené. Pán Dulla aj uvádza, že “možno niekoľko vlastníkov pozemkov, garáží či iných stavbičiek pár rokov zachová vlastníctvo”, z čoho je zrejmé, že vie, že sa chystá zaplavovanie mesta Bratislavy hromadnými garážami a likvidácia radových garáží a že to bude mesto Bratislava, ktoré príde s týmto nápadom. 

Pán Dulla uvádza, že regulatívy územného plánu mesta Bratislavy sú hrozbou pre Raču. Nepochybne, a preto by mohol iniciatívne napadnúť zmeny a doplnky č. 2, ktoré okrem subdelegácie zákonom delegovanej právomoci na mesto vymedziť zóny v územnom pláne mesta mimo územného plánu mesta a navyše aj na mestskú časť priniesli aj odstránenie neprípustnosti novostavieb v stabilizovanom území, čo sú celé Krasňany. Keďže nezákonnosť jednej vety spôsobuje neplatnosť celého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým boli tieto zmeny a doplnky č. 2 zavedené, je to najjednoduchšia cesta  k obnoveniu zákazu novostavieb v stabilizovanom území. Keďže Krajská prokuratúra v Bratislave túto subdelegáciu v územnom pláne mesta Bratislavy síce vidí, ale tvrdí, že výklad predmetnej vety musí byť v súlade so zákonom, zostáva na jej napadnutie podať podnet generálnej prokuratúre SR alebo prezidentovi SR, prípadne počkať na súdy v petržalskom prípade, kde konanie pokračuje na Najvyššom súde SR.

Jeho návrh na vypustenie kontroverzných ustanovení je zaujímavý, ale toto vypustenie nemôže nastať, pretože sú tu pokyny zadania na riešenie parkovacích nárokov a zastaralého spôsobu parkovania v radových garážach, čo zase vyplýva z Prieskumov a rozborov. A to ešte navrhuje preskúmať súlad návrhu územného plánu práve so zadaním, čo je vskutku zákonná požiadavka. Pán Dulla zrejme nevie, čo zadanie územného plánu zóny Krasňany obsahuje. 

Ak Rača vyhovie protestom prokurátora, urobí podľa môjho názoru veľmi dobre, pretože sa vyhne súdnym konaniam, ktorých dôsledkom môže byť zrušenie územného plánu mesta Bratislavy pre rozpor s §-om 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Nádej pána Dullu na zmenu záväznej časti územného plánu mesta Bratislava je legitímna, na zmenu názorov niektorých štátnych orgánov naivná a na zmenu zákonov celkom reálna. Vďaka Bohu nový stavebný zákon, ktorý už neobsahoval súčasné podmienky pre obstaranie územného plánu zóny, Národná rada Slovenskej republiky vrátila vláde Slovenskej republiky v roku 2015.

Je treba si uvedomiť, že územné plány zón sú nástrojom na skrytý rozvoj developerstva, čo dokázal aj návrh územného plánu zóny Krasňany s návrhom verejnoprospešných stavieb hromadných garáží, ktoré nestabilizovali územie, ale ho zásadne mali meniť nehovoriac o asanácii radových garáží na ich mieste. V skutočnosti išlo o rafinované vyvlastnenie veľmi cenných kompaktných území pre účely budúcej výstavby a ciest. 

S úctou

JUDr. Marek Mihálik, PhD

právny poradca majiteľov garáží v Krasňanoch

Vážení páni poslanci, starosta a primátor,

pre vyváženosť názorov, ktorými ste "kŕmení" v posledných dňoch, som si dovolil Vám predložiť podrobnejšie reakcie na stanovisko pána starostu a pána primátora.

Krátka analýza dôvodovej správy starostu Drotována a odpovede primátora Valla

1. Obstarávanie územného plánu zóny mestskou časťou je možné až po dohode medzi mestom a mestskou časťou

Starosta Drotován tvrdí, že stanovisko magistrátu hl. mesta SR č. j. MAGS OKUS 54162/15-348393 z 3.11.2015 k návrhu zadania pre územný plán zóny Krasňany je súhlasom, ktorý vyžaduje Štatút hlavného mesta SR Bratislavy v článku 42 písm. d) na to, aby mestská časť obstarala a schválila po dohode s Bratislavou územnoplánovaciu dokumentáciu zón. Toto stanovisko bolo získané ako súčasť prerokovávania návrhu zadania územného plánu zóny Krasňany 1 rok a vyše 7 mesiacov po začatí obstarávania územného plánu zóny Krasňany. Pritom Hlavné mesto Bratislava vydalo už v rámci prípravných prác stanovisko č. j. MAGS OKUS45876/14-106863 z 28.4.2014, kde uplatnilo požiadavky na spracovanie územného plánu zóny Krasňany. Ani v jednom stanovisku nebol vyslovený výslovný súhlas s obstarávaním územného plánu zóny Krasňany. Na dohodu môžeme usudzovať iba z toho dôvodu, že mesto nenamietlo, že si neželá pokračovať v obstarávaní územného plánu zóny a súčasne vznášalo vecné pripomienky k prípravným prácam a návrhu zadania územného plánu zóny Krasňany. Ide teda o konkludentne uzavretú dohodu medzi mestom a mestskou časťou Bratislava- Rača. Pritom treba povedať, že obe stanoviská boli predložené mestskej časti až po začatí obstarávania.

Primátor Vallo opakuje to isté, čo starosta Drotován, ale uvádza to tak, že dohoda medzi mestom a mestskou časťou Bratislava-Rača bola potvrdená vyššie uvedeným stanoviskom mesta z 3.11.2015 a stanoviskom mesta MAGS OOUPD 46330/2018-37603 z 2.8.2018, ktoré bolo uplatnené pri prerokovávaní návrhu územného plánu zóny Krasňany. Ale ani v tom v poradí treťom stanovisku nebol žiaden výslovný súhlas mesta s obstarávaním územného plánu zóny Krasňany. Preto opäť doteraz mesto dalo iba konkludentný súhlas, aj to len dodatočne, teda v rozpore s článkom 42 písm. d) štatútu hl. mesta SR Bratislavy.

Starosta Drotován tvrdí, že v prípade obstarávania petržalských zón nedošlo k spoločnému súhlasu mesta a mestskej časti Bratislava-Petržalka a že stanovisko mesta bolo záporné, a teda že sú iné skutkové okolnosti. Vzorka listu Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS OOUPD 55909/2016-369100 zo dňa 7.11.2016 doručenom mestskej časti Bratislava-Petržalka dňa 16.1.2017 znie: „V záväznej časti Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov v kapitole 2.2.5 Určenie častí území, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť ÚPN Z v MČ Petržalka v rámci určených častí územia na spracovanie ÚPN Z predmetné lokality nie sú uvedené. V predmetnej kapitole sa ďalej uvádza, že pre ostatné územie mesta je možné spracovať územné plány zón podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí. Upozorňujeme na § 17 stavebného zákona, kde sa uvádza, že orgány územného plánovania sú povinné obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava má za to, že je na rozhodnutí Mestskej časti Bratislava-Petržalka, či pristúpi k obstarávaniu predmetných územných plánov zón.“.

Toto stanovisko dostala mestská časť Bratislava-Petržalka ešte pred začatím obstarávania územného plánu zóny Sad Janka Kráľa, ktoré bolo oznámené 5.9.2017. Na základe tohto stanoviska v materiáli predloženom miestnej rade Bratislava-Petržalka z 11.4.2017 konštatoval starosta, že „Vzhľadom k uvedenému konštatovaniu hlavného mesta pristupuje mestská časť Bratislava-Petržalka k vyhláseniu obstarania územného plánu zóny vymedzeného ulicami Einsteinova, Krasovského, Tyršovo nábrežie, Jantárová cesta (Starý most) - príloha č. 1.“

Došlo teda nepochybne k uzavretiu konkludentnej dohody medzi mestom a mestskou časťou Bratislava-Petržalka o obstarávaní územného plánu zóny Sad Janka Kráľa, a to ešte pred jeho obstarávaním. Mesto totiž výslovne prejavilo vôľu, ktorou ponechalo mestskej časti konečné rozhodnutie, či obstarávanie začne alebo nezačne. Čiže nebolo tu žiadne záporné stanovisko, ako tvrdí starosta Drotován.

A na rozdiel od obstarávania územného plánu zóny Krasňany, v Petržalke došlo k uzavretiu dohody, aj keď konkludentne, ešte pred začatím obstarávania.

Teda skutkové okolnosti nie sú významne odlišné, navyše dohoda mesta a mestskej časti je podmienka obstarávania vyplývajúca z interného riadiaceho aktu, ktorým je štatút hl. mesta SR, a nenahrádza nedostatok dodržania § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.

Primátor Vallo tvrdí, že prokurátor v predmetnej veci a Krajský súd v Bratislave v petržalskej veci nedostatočne zistili skutkový stav a právne predpisy. Má na mysli zákon č. 377/1990 Zb. a štatút hl. mesta SR a konkrétne právomoc mestskej časti obstarávať a schvaľovať územné plány zón podľa § 7a ods. 2 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb., ako aj právomoc miestneho zastupiteľstva podľa § 15 ods. 2 písm. m) zákona č. 377/1990 Zb. uznášať sa v rozsahu vymedzenom štatútom na veciach podľa § 7a ods. 2 a § 7b ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., čím myslí schvaľovanie územného plánu zóny, ako aj uznášanie sa na veciach upravených štatútom, ako je podrobné rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy medzi Bratislavu a jej mestské časti. Štatút vzniesol okrem požiadavky §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona aj požiadavku, aby sa obstarávanie územného plánu zóny uskutočnilo po dohode mesta a mestskej časti. Znamená to teda, že v prípade územného plánu zóny Krasňany táto požiadavka splnená nebola, pretože mesto do 19.3.2014 nijako ani konkludentne neprejavilo súhlas s obstarávaním územného plánu zóny Krasňany. V petržalskom prípade takýto konkludentný súhlas udelený bol ešte pred začatím obstarávania územných plánov zóny Sad Janka Kráľa a zóny Einsteinova (u tejto zóny nevieme, či bolo oznámenie o začatí jej obstarávania). 

2. Otázka účinkov petržalského súdneho rozhodnutia

Súdne rozhodnutie v petržalskom prípade je už právoplatné a vykonateľné. Zvrátiť ho môže len Najvyšší súd SR a potom Ústavný súd SR.  Argument starostu Drotována, že prípad nie je definitívne uzavretý, je síce pravdivý, ale všetky orgány verejnej moci musia rešpektovať zrušovací výrok Krajského súdu v Bratislave, ktorý je pre nich záväzný. 

3. Otázka účinkov metodického usmernenia MDV SR sp. zn. 02001/2018/SV/83879 z 09.11.2018  iba do budúcnosti

Keďže v prípade petržalského súdneho rozhodnutia ide o precedentné súdne rozhodnutie, stalo sa podkladom pre vydanie metodického usmernenia MDV SR sp. zn. 02001/2018/SV/83879 z 09.11.2018, ktoré jasne záväzným spôsobom zakazuje všetkým obciam, mestám a mestským častiam obstarávať územné plány zón inak, ako podľa §-u 12 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona t. j. iba pre časti územia konkretizované ako lokality v územnom pláne obce, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán obce. To, že metodické usmernenie účinkuje iba do budúcnosti, neznamená, že uznesenia miestneho zastupiteľstva Bratislava- Rača sa s ním od 9.11.2018 nedostali do rozporu. Účinok do budúcnosti neznamená, že metodické usmernenie nie je použiteľné na skôr prijaté interné riadiace akty miestnej časti týkajúce sa obstarávania územného plánu zóny Krasňany od okamihu jeho účinnosti t. j. od 9.11.2018. Od tohto momentu do budúcnosti sa stávajú nezákonné a je povinnosťou poslancov ich zrušiť, pretože ich nezrušenia budú vyvolávať internú zodpovednosť starostu a jemu  podriadených zamestnancov MÚ BA Rača plniť tieto uznesenia, hoci sú v rozpore so záväzným metodickým usmernením. Metodické usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR z 9.11.2018 zaväzuje všetkých zamestnancov a poslancov všetkých obcí, miest, ako aj zamestnancov všetkých okresných úradov v sídle kraja. Ide o formu riadenia externých subjektov prostredníctvom vonkajšej riadiacej činnosti organizačne nepodriadených subjektov. Argument starostu Drotována o tom, že v čase vydania uznesení miestneho zastupiteľstva sa metodickým usmernením nemohlo miestne zastupiteľstvo riadiť, neznamená, že sa ním od 9.11.2018 nemusí riadiť v rámci obstarávania územných plánov zón. Riadiaci správny akt ústredného orgánu štátnej správy záväzný pre mestskú časť Bratislava-Rača od 9.11.2018 vyvoláva také účinky, že uznesenie miestneho zastupiteľstva vydané pred ním, je potrebné zosúladiť s týmto metodickým usmernením. Keďže jedinou možnosťou zosúladenia je zrušenie metodickému usmerneniu odporujúceho uznesenia miestneho zastupiteľstva, ponechanie uznesení v platnosti znamená pokračovanie v nezákonnom právnom stave od 9.11.2018.

Starosta Drotován napáda aj to, že metodické usmernenie MDV SR z 9.11.2018 nerieši dvojstupňovú sústavu územnej samosprávy a dvojitú sústavu územnoplánovacích orgánov. Nie je zrejmé, prečo by to malo nejako spochybňovať použiteľnosť metodického usmernenia MDV SR z 9.11.2018 na obstarávanie územného plánu zóny mestskou časťou výlučne na základe vymedzených častí územia mesta Bratislavy, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, v územnom pláne mesta Bratislavy. Mesto Bratislava a mestská časť majú rozdelenú kompetenciu obce a v oboch prípadoch hľadíme na ne ako na obec.

4. Legitímnosť obstarávania územných plánov zóny na základe poslednej vety kapitoly 2.2.5 územného plánu mesta Bratislavy

Starosta Drotován tvrdí, že posledná veta kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy legitimizuje obstarávanie na jej základe. Prokurátorka Eva Vallová z OP BA V v proteste v petržalskom prípade jasne uvádzala, že výklad tejto vety musí byť v súlade so zákonom t. j. nemôže poskytovať odchýlku od zákonného znenia, rovnako uvádzajú prokurátori Kamenár z KP BA, ktorý v uvedenej veci odložil podnet na preskúmanie zákonnosti onej vety, a prokurátor Pagáč z OP BA III., ktorý podal protesty proti račianskym uzneseniam, ktorí tvrdia, že túto vetu nemožno vykladať v rozpore so zákonom. Súd v petržalskom prípade sa ňou ani nezaoberal.

Legitímnosť tu tiež nie je daná, pretože ide o porušenie princípu zákazu subdelegácie zákonom delegovanej právomoci, tým, že veta ďalej prenáša  z obce (mesta Bratislavy) zákonom delegovanú právomoc vymedziť územným plánom obce konkrétne časti územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, na  faktické rozhodnutie obce (mestskej časti v Bratislave) obstarávať územný plán zóny pre časť územia, ktoré nie je vymedzené v územnom pláne obce (mesta). Obec samotná (mesto Bratislava) subdeleguje na obec samotnú (mestské časti) právomoc delegovanú zákonom tak, že vybočí z medzí zákonného splnomocnenia a umožní vymedziť obci (mestu aj mestskej časti) časti územia, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, mimo územného plánu obce (mesta Bratislavy). Zákon presne delegoval kompetenciu na obec a v prípade mesta Bratislavy na mesto samotné, aby schvaľovalo územný plán obce (mesta), a preto iba mesto Bratislava môže tieto časti územia vymedziť a iba v územnom pláne mesta Bratislavy.

Posledná veta bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislava je teda tiež v rozpore s metodickým usmernením MDV SR z 9.11.2018, ktoré je pre mestskú časť Bratislava-Rača záväzné.

Keďže Ministerstvo dopravy a výstavby SR je zákonom splnomocnené na vydanie riadiaceho správneho aktu záväzného pre mestskú časť Bratislava-Rača, ktorý neumožňuje mestskej časti Bratislava-Rača využiť poslednú vetu bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, je mestská časť Bratislava-Rača povinná rešpektovať záväzný výklad Ministerstva dopravy a výstavby SR a nevyužiť možnosť danú poslednou vetou bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy.

Primátor Vallo tvrdí, že posledná veta bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy stanovuje regulatív, ktorý vymedzuje časť obce z vecného hľadiska potrebami mesta a jeho mestských častí v súlade  so stavebným zákonom v spojení s ustanoveniami zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a jeho štatútom. Úplne ignoruje skutočnosť, že toto ustanovenie vybočuje z medzí splnomocnenia §- 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona na vymedzenie častí územia, pre ktoré je potrebné  obstarať a schváliť územný plán zóny, v územnom pláne obce (mesta Bratislavy) a odporuje metodickému usmerneniu MDV SR z 9.11.2018.

Odpoveď primátora Valla je poznačená neznalosťou existencie metodického usmernenia MDV SR z 9.11.2018. Preto mu argumentačne postačuje existencia poslednej vety kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, ako aj údajná existencia dohody medzi mestom Bratislava a mestskej časti Bratislava-Rača, ku ktorej však zjavne došlo až po oznámení o začatí obstarávania územného plánu zóny Krasňany, t. j. v rozpore s článkom 42 písm. d) štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý vyžaduje, aby obstarávanie nastalo „po dohode“. Teda nielenže je porušený zákon, metodické usmernenie ale ešte aj štatút. Skrátka hotové Waterloo pre nového primátora. Drží sa vlastne len poslednej vety kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, ktorú však prokurátori prikazujú vykladať tak, aby neodporovala §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona a Krajský súd v Bratislave na ňu zvysoka kašle. Áno Najvyšší súd SR bude riešiť v petržalskom prípade túto vetu, ale ako to môže dopadnúť ? Ak zistí, že vetu treba brať vážne a súčasne, že odporuje zákonu, musí prerušiť konanie a podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu celého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Bratislava, so zákonom (samozrejme aj s Ústavou SR, pretože došlo k nezákonnej subdelegácii právomoci obce vymedziť zóny v územnom pláne obce na rozhodnutie obce podľa jej potreby, t. j. spôsobom, ktorý zákon nepredvída – porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR – princíp viazanosti orgánov verejnej moci právom). Nielen samotnej vety, pretože nezákonnosť jednej vety spôsobuje neplatnosť celého územného plánu mesta – to hovorí článok 25 ods. 6 stavebného zákona.

Už chápete, prečo prokurátori trvajú na výklade poslednej vety kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy so zákonom a súd sa o ňom nezmieňuje ? Pretože ak by tvrdili to, čo starosta Drotován (legitimita) a primátor Vallo (regulatív daný potrebami mesta a mestskej časti), museli by ho prokurátori napadnúť protestom a následne žalobou na Krajskom súde v Bratislave a v petržalskom prípade súd by ho musel napadnúť na Ústavnom súde SR s istým výsledkom straty účinnosti celého územného plánu mesta Bratislavy. Čomu by sa to rovnalo ? Bratislava by sa zmenila na právnu Hirošimu.

Čim viac sa budú orgány územnej samosprávy dovolávať protiústavnej subdelegácie založenej poslednou vetou kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy, tým viac hrozí toto riziko.

Majitelia garáži však rešpektujú kroky prokurátorov a súdu, ktorí vetu buď vykladajú v súlade so zákonom alebo ju ignorujú, pretože je vo verejnom záujme zabrániť zmene Bratislavy na právnu Hirošimu.

Existuje ešte aj taká možnosť, že by došlo iba k napadnutiu zmien a doplnkov č. 2 k územnému plánu mesta Bratislavy v celom rozsahu, ktoré zaviedli spomínanú vetu do kapitoly 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy. Tým by sa sledovalo obnovenie neprípustnosti novostavieb v stabilizovanom území Krasňan, ktorá bola odstránená práve zmenami a doplnkami č. 2. Tým by sa dosiahlo to, o čo sa snaží miestne zastupiteľstvo Bratislava-Rača prostredníctvom územného plánu zóny Krasňany nielen v Krasňanoch ale na celom území Bratislavy, avšak bez rizika verejnoprospešných stavieb hromadných garáží, ako to bolo realizované v návrhu územného plánu zóny Krasňany.

Majitelia garáží takýto návrh podali na Krajskú prokuratúru v Bratislave, avšak príslušný prokurátor zaujal názor, že posledná veta v kapitole 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy nie je vyložiteľná tak, že by odporovala §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Majitelia garáži rešpektujú uvedený výklad Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý rešpektuje aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorý podal protesty proti uzneseniam miestneho zastupiteľstva Bratislava-Rača. Aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava V v protestoch proti petržalským uzneseniam má podobný názor o potrebe vykladať  poslednú vetu v kapitole 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy v súlade so zákonom. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v metodickom usmernení z 9.11.2018 tiež uvádza, že akýkoľvek iný prístup k aplikácii §-u 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ako je vymedzenie zón konkretizáciou lokalít, pre ktoré je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny, v územnom pláne obce, nie je v súlade so zákonom. Je teda zrejmé, že posledná veta bodu 2.2.5 záväznej časti územného plánu mesta Bratislavy odporuje zákonu, ale jej nezákonnosť spôsobuje neplatnosť celého územného plánu mesta Bratislavy alebo aspoň neplatnosť Zmien a doplnkov č. 2 k územnému plánu mesta Bratislavy. Keďže je lepšie, aby túto otázku potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 125 ods. 1 písm. c) Ústavy SR na základe návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v petržalskom prípade, ako Krajský súd v Bratislave na základe žaloby Krajskej prokuratúry v Bratislave, pretože   v prípade návrhu Najvyššieho súdu SR Ústavný súd SR rozhodne konečným a nemeniteľným spôsobom, majitelia garáží vyčkajú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v petržalskom prípade, či nepreruší konanie o kasačnej sťažnosti a nepodá návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie nesúladu územného plánu mesta (jeho záväznej časti vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením). Ak tak Najvyšší súd SR neurobí a potvrdí petržalské súdne zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, môže mestská časť ešte podať sťažnosť orgánu územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu vo veci územnej samosprávy. Je však otázkou, či obstarávanie územného plánu zóny je vecou územnej samosprávy, pretože Ústavný súd SR za vec územnej samosprávy považuje len otázku hospodárenia s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami a veci zverené samospráve zákonom považuje za oddelené od vecí územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy SR). Tu však bude otázka, v čom zrušenie uznesení vo veci územného plánu zóny Krasňany by bolo v rozpore so zákonom alebo nebodaj s Ústavou SR. Keďže v konaní o sťažnosti Ústavný súd SR nemôže predložiť inému senátu návrh na vyslovenie nesúladu územného plánu mesta Bratislavy so zákonom, môže sa stať, že bude vychádzať z prezumpcie správnosti územného plánu mesta Bratislavy a zruší rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorému prikáže, aby prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu územného plánu mesta Bratislavy so zákonom. Takže tak či tak to nejako dopadne v prospech zákona, pretože podzákonné predpisy nesmú prekračovať zákonné splnomocnenia.

Totiž ak dôjde správnym aktom k prekročeniu zákonného splnomocnenia, také správne akty sa v teórii správneho práva považujú za nulitné t. j. také, ktoré netreba výslovne zrušiť, aby sa mohlo prihliadať na ich neplatnosť. Podľa názoru majiteľov garáží je celé obstarávanie územného plánu zóny Krasňany od počiatku nulitné, pretože mestská časť Bratislava-Rača týmto obstarávaním prekročila zákonné splnomocnenie §-u 12 ods. 1 písm. a)  stavebného zákona.

S úctou

JUDr. Marek Mihálik, PhD

právny poradca majiteľov garáží v Krasňanoch