Prečo
sa ponáhľať, keď nás nič nenaháňa?
Počas letných mesiacov som premýšľala,
prečo sú niektorí ľudia pre úrady nežiadúci. Takíto jedinci sú postupne
zaradení do skupiny „potiažista“. Tento úradmi vytvorený druh má jednu
charakteristickú vlastnosť – neberie každý krok predstaviteľov samosprávy a verejnej
správy ako sväté písmo. Našťastie nepatrí medzi druhy ohrozené a nevymiera.
Teraz vážne. Sľúbila som pokračovanie augustového článku.
Ak niekto nesúhlasí s materiálom
predloženým miestnym úradom na schválenie, nemusí to byť nepriateľ. Som
presvedčená, že osobitne pri rozhodovaní o majetku obcí a štátu by mali
byť naši volení či platení zástupcovia schopní prijať i oponentúru bez
toho, aby to v nich vyvolalo hnev a záporné emócie. Nemôžeme sa
donekonečna vyhovárať na tých, čo boli pred nami. Myslím si, že je načase
ukázať, že sa to dá aj inak.
Na otázku, aký je dôvod na zachovanie
vlastníctva pozemkov v dosahu budovy bývalého Katolíckeho kultúrneho domu
(ďalej KKD) – neskôr kina Nádej – v rozsahu väčšom ako je navrhnuté, je veľmi
jednoduchá odpoveď. Aby bol naďalej zabezpečený bezproblémový prístup
k budove zo všetkých strán, aby sme mohli po skončení platnosti zmluvy na prenájom pozemkov (do roku 2028) a na prenájom budovy KKD (do roku 2038) rozhodovať o možnom využití pozemkov
a budovy a mohli ovplyvniť zámer, čo v tomto priestore bude. Predsa,
i pri sebe väčšej úcte k susedovi a vzájomnej slušnej komunikácii,
nebudeme poškodzovať sami seba a svojich potomkov v prospech cudzieho
človeka, i keď je to sused. Rešpekt by mal byť vzájomný.
Úplne rozumiem snahe Villa Vino Rača a. s.
Chcú zvýšiť hodnotu svojho vlastníctva. Je to prirodzené. Vedia, že
investícia do pozemkov v centrálnej časti Rače je výhodná. No nesúhlasím,
aby to bolo na úkor zníženia hodnoty majetku obce, teda majetku nás všetkých.
O to viac, že pre mnohých má budova KKD akési „genius loci“. Pre
objektívnosť musím napísať, že niektorí pri vyslovení slovného spojenia
Katolícky kultúrny dom majú „koprivku“ a zvýšený adrenalín – ako to
odznelo včera 11. septembra 2017 na rokovaní komisie finančnej a majetkovej
z úst jedného člena komisie-neposlanca.
Majetkovo-právne pomery, ktoré sú
evidované na listoch vlastníctva, sú následkom rozhodnutí v deväťdesiatych
rokoch minulého storočia. Všetko rozhodujúce sa uskutočnilo v minulom
storočí. Aby i nezainteresovaní vedeli posúdiť uvedené, napíšem o tom viac.
Pred sto rokmi boli vlastníkmi pozemkov
v centrálnej časti Rače – vo Výhone (dnes Detvianska ulica) – veľkostatkári
zo susednej dediny Vajnory František a Jozef Sprinzl, ktorí nadobudli
predmetné vlastníctvo po svojich predkoch. V roku 1925 začali pozemky
rozpredávať ako stavebné pozemky. Už v tom čase vedeli, že vlastníctvo
v centre obce má iné ako poľnohospodárske využitie a patrične sa
podľa toho správali. Pozemok vo výmere 5 árov v roku 1925 predali za
necelých 7 000,- Kč. Následne v roku 1933 záhradu vo výmere 870 m2
predali za 33 866,- Kč. Keď potom v roku 1939 predávali pozemky vo
výmere 26 árov 54 m2 do vlastníctva družstvu Katolícky kultúrny dom „Andreja
Hlinku“ Družstvo s r. o. Račištorf, kúpna cena bola 170 000 Ks.
Uvedenú sumu vyzbierali obyvatelia Račištorfa. Tí, ktorí nemohli dať peniaze,
mohli si vklad odpracovať pri výstavbe.
Tento krátky prehľad nakladania
pôvodných vlastníkov s pozemkami v centrálnej časti Rače ako
i prístup obyvateľov pri budovaní spoločného kultúrneho domu uvádzam ako
príklad hodný zreteľa a nasledovania. Pripustiac zmeny hodnoty meny
v danej dobe, dovolím si tvrdiť, že zúčastnené strany si boli vedomé
narastajúcej hodnoty vlastníctva pozemkov.
Výmerom č. 4202/45 z 2. novembra 1945 Národný výbor
v Račištorfe uvalil národnú správu na KKD Družstvo s r. o. a Národná
správa ho zápisnicou prevzala o štyri dni neskôr. V roku 1955 Výmer
Povereníctva kultúry určil rozsah poštátnenia pôvodného vlastníctva členov
družstva KKD. Jednalo sa o nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knižnej
(PK) vložke č. 587, zamerané novým geometrickým plánom v úhrnnej výmere 1285
m2, na ktorých sa nachádzala budova kina spolu so všetkým súvisiacim
prevádzkovým zariadením a domovnícky byt. Zvyšná výmera pozemkov, ktoré
neboli postihnuté poštátnením a na ktorých sa nachádzali pivnice, starý
hostinec a hospodárske budovy, ostali zapísané v PK vložke č. 587.
Uznesením súdu z roku 1957 došlo na
základe geometrického rozdeľovacieho plánu k novému rozdeleniu pozemkov v úhrnnej
výmere 24 árov 62 m2 tak, že dvor a dom na pozemku parc. č. 727/3
a záhrada pozemok parc. č. 728/1 v celkovej výmere 11 árov 77 m2
ostávajú zapísané v PK vložke č. 587 na pôvodného vlastníka – KKD. Pozemky parc.
č. 727/1 dom a dvor ako i pozemok parc. č. 727/2 – budova KKD
a dvor vo výmere celkom 12 árov 85 m2 sa preniesli zápisom vlastníckeho
práva na Československý štát – Československý štátny film.
Niekde tu moje písomnými podkladmi podložené
informácie končia. Tvrdenia pamätníkov o výstavbe budovy Družstevného domu
Račan, o tom, že investorom budovy bol Obvodný národný výbor Bratislava
III, že stavba bola financovaná zo štátneho rozpočtu a užívateľmi boli
v prvom rade MČ Rača a v druhom rade JRD ZČSSP Rača, neviem
podložiť dokladmi. Tak ako neviem podložiť prevod vlastníctva Družstevného domu
Račan na PPD Rača, ktoré bolo právnym predchodcom Villa Vino Rača, a. s. Rozhodnutím
o nesprístupnení požadovaných informácii podľa zákona č. 211/2000 mi poskytnutie
požadovaných informácií bolo zamietnuté, nakoľko sa v archíve MČ Rača
nenachádzajú.
Začiatkom septembra bol opakovane do
programu rokovania komisií zaradený prevod pozemkov. V upravenej forme, no
stále bez zodpovedania otázky, ako bude s pozemkami v danej lokalite
nakladať Okresný úrad Bratislava.
Poslanci, ktorí boli za odpredaj
pozemkov v pôvodnej i upravenej forme, používajú argumenty ako – 20
rokov sme cez dvor nepotrebovali prístup, po odpredaji bude nový vlastník aspoň
platiť daň z nehnuteľnosti, Villa Vino Rača, a.s. roky zachováva
vinohradníctvo v našej mestskej časti, obecná kasa potrebuje finančné
prostriedky, či – doteraz sme tú budovu nepotrebovali, vieme čo sa v nej
nachádza, keď k nej má byť zachovaný prístup. Jeden z naj tiež
argumentov je, že obec vlastní veľa budov, o ktoré sa nedokáže zodpovedne
postarať. Veď ani NKD nie je využívaný. Prepáčte – kto za to môže? Občania?
Alebo naši volení zástupcovia a ľudia platení za to, aby spravovali a zveľaďovali
majetok mestskej časti?
Na dnes 12. septembra je naplánované
stretnutie subjektov, ktoré vlastnia pozemky v okolí KKD – MČ Rača, OÚ
Bratislava a záujemcu o kúpu pozemkov – Villa Vino Rača a. s.
Niektorí poslanci začali zvažovať i nevýhody navrhovaného odpredaja a uvažujú
ako osoby zodpovedné za spravovanie obecného majetku – teda majetku nás
všetkých, ktorí o. i. platíme dane. Ako bude postupovať zástupca štátu pri
nakladaní s majetkom a ako budú prebiehať ďalšie rokovania – uvidíme.
O tom – potom.
Ingrid
Vanerková
riaditeľka neziskovej organizácie Humno
0 komentárov:
Zverejnenie komentára