Vlastne máme od pána Boha šťastie!

Hundreme. Brýzgame na počasie, veľa prší alebo je sucho, dnes je zima alebo mi to horko ide na nervy, brýzgame a nie sme spokojní takmer denne. A tí profesionálnejší veční nasrdenci hádžu na nás svoju nespokojnosť už z rána. Možno sa im tak uľaví, netuším.

Niekedy aj ja frflem, hlavne na zimu, že by som pokojne mohla žiť v Afrike a krotiť levy. Lenže potom si spomeniem, ako som už koncom augusta znavená zo slnka, z tepla, letných sandálok a že by to chcelo zmenu. Napríklad sexi čižmičky. A zase naopak, po dlhej zime a spomínaných sexi čižmičiek, v ktorých sa bojím šoférovať, lebo sú až tak nebezpečné, netrpezlivo čakám na jar, keď nôžky vykuknú na svet spod sukienok v lodičkách a cítim sa ľahúčko, len tak vo svetríku, a v hypermarketoch sa vŕtam v kvetinách, muškátoch, vláčim domov celé balenia aj so zeminou s myšlienkou skrášliť si svet.

A teším sa, až to všetko bude bujnieť, rásť, kvitnúť a odkvitnuté lupene všetkého budú poletovať vôkol.

Vlastne máme od pána Boha šťastie, že sme sa narodili tu a nie medzi eskimákmi, večne zabalení a žužlajúci sušené ryby. Že sme sa narodili tu a nie na púšti, kde slnko spáli každý omylom zatúlaný kvietok. A že sme vo vnútrozemí a nemusíme sa triasť pred tsunami alebo nájazdmi rozbujarených turistov.

Máme obrovské šťastie, že vďaka rodnej hrude viem, čo je slnko, viem, čo je sneh, poznám listy zelené, ale aj žlté a červené. A vďaka počasiu viem, že aj v živote to tak chodí - po každej zime jar a leto príde, ale aj to, že zlaté slnko nežiari každý deň....

Krásne a voňavé slnečné dni praje Mata Hari...

Prechádzka ulicami školských spomienok po 50-tich rokoch

Generácia Rendezákov, ktorá chodila do pamätnej starej školy na Rendezi v roku 1954 ako žiaci prvej triedy, si dala vábivú pozvánku stretávky po 50-tich rokoch.
Reštaurácia Katka bolo to vyvolené miesto, kde sa 13. apríla 2013 odohrávali situácie jedinečného stretnutia ľudí, plné šťastných výkrikov, objatí, spoznávaní sa jeden druhého s radostnými konštatovaniami poznania, že to je vlastne ten spolužiak, s ktorým zažívali toľko komických príhod, huncútstiev a dobrodružstiev.

Veľké ovácie zažili od svojich bývalých žiakov ich nezabudnuteľní učitelia, kde na veľkú ľútosť pre zdravotné problémy nemohla prísť pani učiteľka Stehlíková, ale prišla pani učiteľka Lackovičová, vždy tak ľudsky láskavá, plná pochopenia, obdarená nekonečnou pedagogickou trpezlivosťou. Pán učiteľ Karafa, pedagóg telom a dušou, obdarený schopnosťou strhnúť a nadchnúť detskú dušu žiakov na športové aktivity, majúci zdravú autoritu bez lacnej popularity, pretože žiaci mu verili, že za jeho slovami vždy nasledovali reálne skutky. Bol idolom mnohých starších dievčat pre jeho výzor, výšku a vyšportovanú postavu, ale on to vedel vždy prijímať a nosiť s noblesou, prirodzenosťou aristokrata, ktorá vyžaruje z neho dodnes. Bolo obdivuhodné ako skvele, sviežo duševne a fyzicky vyzerali ich bývalí učitelia, ako sa vedia tešiť priazni a úcte svojich žiakov, kde vo vzrušených debatách sa vytiahli aj tajné pikošky, ktoré teraz vyvolávali salvy smiechu.

Prechádzky uličkami školských spomienok z roku 1954 boli jedinečné a neopakovateľné, kde bývalí jej žiaci na čiernobielych fotografiách vtedy plní bezstarostnosti a úsmevu sú dnes obrazne na prahu 70-tky.

Danka Školníková – Pulišová, Pepo Mrva, Peter Brveník, bývalí to žiaci prvej triedy z roku 1954, boli tí obetaví organizátori s mojim malým prispením, kde často ako detektívi vypátrali adresy všetkých spolužiakov a pozvali ich na stretávku, aby mohli spoločne zotrieť prach zaviateho času a umožnili im pospomínať na tie vzácne chvíle, ktoré až po rokoch zhodnotíme, že boli vlastne tými najkrajšími v našich životoch.

Cyril Sekerka

Starosta Rače dostal nápad

Obyvateľom Krasňan sa v územnom konaní v roku 2010 ani vynaložením veľkého úsilia nepodarilo zabrániť vydaniu územného rozhodnutia o výstavbe polyfunkčného bytového domu medzi bytovkami na Hagarovej 17 a 19. Potom bolo vyše dva roky ticho, aby sa prednedávnom problém na Hagarovu ulicu vrátil ako bumerang - v podobe žiadosti investora o stavebné povolenie. 

Obyvatelia Krasňan k žiadosti o stavebné povolenie spracovali vyše 20 vážnych pripomienok, v neuveriteľne krátkom čase zorganizovali petičnú akciu proti výstavbe a zozbierali stovky podpisov. Stavebný úrad v MČ Bratislava - Rača bude musieť v zákonnej lehote vo veci rozhodnúť.

Na neformálnom stretnutí s nespokojnými občanmi starosta Rače Peter Pilinský údajne petičiarom navrhol novú možnosť, ktorá by celý problém mohla pomôcť vyriešiť: „Poradil som im sformulovať novú petíciu a adresovať ju Hlavnému mestu Bratislava. Podobne ako v prípade Kráľovej hory nad Karlovou Vsou by v nej mali žiadať o výmenu pozemku na Hagarovej ulici za inú parcelu patriacu mestu nachádzajúcu sa v menej konfliktom území.“ (RV 4/2013).

Na predloženie tohto plánu občanom Krasňan starostovi stačili necelé tri roky, petíciou vyjadrená nespokojnosť obyvateľov Krasňan a Damoklov meč rozhodnutia vo veci žiadosti investora o stavebné povolenie.

Súvisiace články:

Nedajme si ničiť prostredie, v ktorom žijeme, absurdnými stavbami!

8-poschodový dom na Hagarovej

Sľuby bez hraníc, činy bez záruky?

Frešo s Pilinským na jednej lodi?

Starosta utrpel ďalšiu porážku

Martina Jónu tlačí do komisie MZ starosta

Asistent starostu Pilinského v komisii MZ?

Rosso s príchuťou cenzúry

Ivan Kmotrík vyvolal nevôľu a hnev obyvateľov Rače
Ďalší „salámový“ pokus Ivana Kmotríka

Stop nezmyselnej výstavbe a Kmotríkovmu projektu Račany Rosso

V Rači sa developeri zbláznili...

Starosta na KDH - KDH na starostu

Otvorená samospráva? V Rači úloha pre nového starostu!

Starosta (a) Miro Ščibrany

Media Rača s.r.o. - kreatívny zisk?

V Rači sa zbláznili nielen developeri

Hrubá čiara za ďalšou neslušnosťou KDH

Kope Ing. arch. Virsíková za Raču?

O hračke menom Rača

Občania a poslanci - rovní a rovnejší?

Spravodaj Račan sa odbavuje na letáku ROA

Transparentný miestny úrad je dobrá vec, v Rači taký zatiaľ nemáme

Obloha nad Račou zhlučnie

MČ Rača prehrala súd o 45.276,67 €

Výdavky na administratívu MÚ Rača rastú

Nelichotivé 64. miesto MČ Rača

„Kam idú moje peniaze?“

 

Dušan Veselý: List richtárovi 3

Čaranský príchod jari a príchod richtára 

Vážený pán oný, ... richtár! 


Srdečne vás všetci z horného aj dolného konca obce Čara pozdravujeme a prajeme do dalších aktivít ako je richtárčenie veľa pevných nervov s neprajníkmi. 

Konečne sa vytratil sneh a objavili ste sa vy, jar a nejaké problémy. 

Nám u štyroch králikov bolo otupno, lebo bez vás je tam nuda. Niektoré dni sme mali tak ťažké, že sme sa aj týždeň nedostali z krčmy domov pre haldy snehu. 

Pán richtár, chceli by sme byť informovaní, ako Čara zvládla boj so snehom. Povráva sa, že takto nebolo od vojny. A aj kočkár Šimon to vraví a ten si pamätá kadečo. 

Celkom sme boli radi, že sa žiadny sneh nikde neodhadzoval, pretože krčmárovi Alojzovi sa pokazila chladnička a my sme si museli dávať borovičku s ľadom. A keď nebolo dosť ľadu, pomohli haldy snehu.

Pán richtár, chceli by sme pestovať zeleninu. Chceli by sme, aby ste nám to schválili. Už je jar, tak nech nejakú vysadíme. Najlepšie takú, čo pôjde na odbyt raz-dva.

Hluchý Robert počul - a ten počuje veľmi dobre, že na vás zaútočili dvaja nepraví Čarania, teda ľaví. Pán richtár, my pevne veríme, že ste mali pravdu. Ale predsa len nám to nedá. Vraj to bolo naopak a vrieskal ste vy! Tak komu máme veriť?

P. S. Aby sme nezabudli. To prasa, čo pre vás chováme, sa prestalo holiť.

Magistrát žiadosti 2013

Cyril Sekerka, poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Magistrát hl. mesta Bratislava

Referát cestného správneho orgánu

Ing. Hájková

Primaciálne námestie 1

Bratislava

Bratislava, 10.04.2013

Vec: ZÁKAZ PREJAZDU ŤAŽKEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY s prvou fázou rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladných vozidiel 22 ton cez časť Rendez (Východné) MČ Rača v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory.

Opätovne žiadam o riešenie závažného negatívneho stavu dopravnej situácie v celej časti Rendezu (Východného) MČ Rača na hlavnej ceste II. triedy v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory z dôvodov prejazdu nákladnej ťažkej dopravy, ktorá obyvateľom výrazne poškodzuje Kvalitu života najmä v úseku cesty Dopravná ulica v podobe otrasov domov, neprimeranej hladiny hluku, exhalátov, výfukových plynov, nadmernej prašnosti plus množstva dopravných situácii, kde pri priemere šírky cesty II. triedy 6,6 – 6,8 m sú často ohrozované životy, zdravie a osobný majetok ľudí. V roku 2008 som zaslal písomnou formou podrobný popis celkového negatívneho dopravného stavu v časti Rendez (Východné) MČ Rača do podateľne Magistrátu hl. mesta Bratislavy, kde v odpovedi uznali moje argumenty, fakty, stanovisko a sľúbili riešiť uvedenú dopravnú situáciu aj prejazdu ťažkej nákladnej dopravy, ale píše sa rok 2013 a k žiadnym reálnym riešeniam týchto dopravných problémov zablokovania prejazdu ťažkej nákladnej dopravy v prvej fáze rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladným autám 22 t neboli na Rendezi (Východnom) MČ Rača zatiaľ realizované. Opäť zdôrazňujem, že na dlhom úseku hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez Dopravná ulica č. 1- 49 – 20 sú oproti sebe pri ceste bytovky sídliska Starého Rendezu, kde sa prejavujú všetky uvedené škodlivé negatívne vplyvy ťažkej nákladnej dopravy t.j. otrasy domov, nadmerná hlučnosť keď auto prejde aj po malej nerovnosti po ceste či výtlku, exhaláty z výfukových plynov, nadmerná prašnosť, kde navyše Sklady Šajby expedujú 24 hodín bez prestávky, kedy aj v noci rušia spánok náhle zvuky otrasov áut + prevádzka Račianskeho družstva.

            Žiadam opäť Magistrát hl. m. Bratislavy, odbor oddelenia dopravy s dôverou, že ako Vajnory úspešne zablokovali prejazd nákladných áut 22 ton, že aj obyvatelia Rendezu v roku 2013 sa dočkajú dopravných riešení a ťažká nákladná doprava im už nebude znehodnocovať ich Kvalitu života.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                                                                   Cyril Sekerka

                                                                                  Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

MIESTNY ÚRAD v RAČI

Oddelenie dopravy

Ing. KLOTTON

Magistrát hl. mesta Bratislava

Ing. Milan F T Á Č N I K

Primátor Bratislavy

                                                                                  Bratislava 10.4. 2013

VEC: Realizácia rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača po kruhový objazd Vajnory.

            Žiadam o realizáciu rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ulica – Paseky až po kruhový objazd Vajnory, ktorá bola naposledy opravovaná v roku 1990 pri návšteve Pápeža Jána Pavla II. na letisku vo Vajnoroch. V rámci investičných aktivít Magistrátu hl. mesta Bratislavy na sklonku roku 2012 bola daná ponuka mestským častiam v Bratislave aby písomne požiadali o dve investičné akcie na opravy, rekonštrukcie majetku, ktorý majetkovoprávne spadá do ich vlastníctva. Ako miestny poslanec za Rendez MČ Rača som vtedy písomne a v súčasnosti v roku 2013 opäť žiadam, aby bola zaradená investičná akcia rekonštrukcie – opravy asfaltovej cesty II. triedy do realizácie pre rok 2013 najmä z dôvodov už katastrofálnej kvality asfaltového povrchu, kde už na mnohých miestach je značne poškodený aj betónový podklad cesty. Zdôrazňujem, že hlavná cesta II. triedy v časti celého Rendezu (Východného) MČ Rača je jedinou možnou cestnou komunikáciou kde pri vážnejšej dopravnej nehode je cestná priepustnosť úplne paralyzovaná, v prípade víchrice pred 7 rokmi, keď na cestu popadali topole bola cestná priepustnosť zablokovaná 6-7 hodín, kedy zákonite MHD v tomto prípade autobusová doprava absolútne nefungovala (+ sanitky)

            Rendez (Východné) MČ Rača je sídlom areálu pamiatkovej zóny železničného múzea – STARÉ DEPO, kde navyše už 12. Ročníkov s obrovským úspechom sa tri dni organizuje „Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel“ za účasti ľudí nielen z celého Slovenska, ale aj zahraničia, kde verifikovane prichádzajú návštevníci z 13-14 štátov Európy. Úroveň a stav kvality hlavnej cesty II. triedy na celom Rendezi je tiež signálom ako sa dokážeme prezentovať pred návštevníkmi z celého Slovenska a početného zahraničia.

            Veríme a dúfame v mene obyvateľov Rendezu (Východného) MČ Rača, že po 23 rokoch od roku 1990 príde ku kladnému rozhodnutiu a v roku 2013 Magistrát hl. m. Bratislava úspešne zrealizuje rekonštrukciu – opravu hlavnej cesty II. triedy, ktorá by výrazne dokázala zlepšiť Kvalitu života ľudí na Rendezi.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                                                                   Cyril Sekerka

                                                                                  Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

Miestny úrad Rača

Mgr. Pilinský – starosta MČ Rača

Račianske výtržnosti 2

Hľadali nás policajti so psami a chceli nasadiť aj vojsko... lebo Eva...

Toto je priznanie nad priznania...

Eva pochádzala z intelektuálskej rodiny, brnkala na klavír a zoznamovala ma s Gerchwinom, ja som pri nej brnkala na gitaru a zoznamovala som ju s Rolling Stones. V zime prišli robiť do školy nábor na krúžok orientačného behu, mňa napadlo, že je čas začať športovať, tak sme sa naverbovali. Zimná príprava sa nám pozdávala, pobehovanie po telocvični a hojdanie sa na lanách bola super zábava (ako Tarzan na lianách...), no a samozrejme teoretická výuka práce s mapou a buzolou. Teória nám veru išla!

Prišla jar a s ňou aj súťaž zvaná Prvý jarný kufor. Aký príznačný názov! Kufrovať znamená blúdiť, keby ste nevedeli... Vyviezli nás ráno do Račianskych lesov, štartovalo sa od Červeného kríža. Podľa dohody som na Evu čakala na prvom stanovisku, ktoré som našla hravo. Potom sme si porovnávali mapy a pri nejakom štvrtom stanovisku sme sa zamotali. K nám sa pridala ešte jedna zamotaná Zuza a keďže Eva vystupovala veľmi sebavedome a my sme jej verili, nasledovali sme jej srnčí beh. Beh bez cieľa. Teda, my sme cieľ mali, ale len nakreslený na papieri... Blúdili sme a nevzdávali sme to asi hodinu. Potom Eva zavelila, že súťaž už aj tak skončila, že poďme po tejto značke, každá značka niekam vedie, tak sme sa nechali viesť. Čas nám utekal rýchlo, pekne sme sa delili o jedlo a pitie z batohov, spievali sme si pesničky z pionierskych táborov a vymýšľali sme si básne. A čas sme mali na saláme...

Dotyčná značka končila na Kamzíku. O štvrtej po obede sme vyplávali na Kolibe, s nadšením, že konečne civilizácia. Pri bufete sa vodca Medula prihovorila lesníkom, posedávajúcim pri neskorom obede. Že sme zablúdili a že nemáme na cestu späť. Títo nás nakŕmili, na lístky na dopravu nám poskytli drobné. V trolejbuse Evu napadlo, že ušetríme, ak pôjdeme na čierno. A tešili sme sa, lebo nás nechytili. Približne o piatej sme prišli k bytovke, pred bytovkou hlúčik ľudí, naše mamky uslzené v objatí a ujec policajný pri nich. No, nemusím zachádzať do detailov, len sme sa dozvedeli, že les prečesávajú policajti so psami a plán bol taký, že už aj chceli nasadiť vojsko...

Následkom toho bolo, že nám orientačný beh zakázali a zakázali sa nám aj kamarátiť. A na tento zákaz dozerali aj v škole. Vraj máme na seba zhubný vplyv! A pre nás sa začala nová hra, zvaná tajné kamarátstvo...

Pôjdeme na dídžinu!

a ako sa tam dostaneme, veď nás tam nepustia...

..

Ako anorektické siedmačky sme veľkými očami vzhliadali k tým veľkým. Až k tým, čo už mali po pätnástke a mohli chodiť do kulturáku na dídžinu. Páni, to je niečo!! Môcť sa hýbať zvodne do rytmu medzi nimi! No, neboli vtedy Zumby, ani aerobic a o posilňovniach s vymakanými borcami sa nám ani nesnívalo. Ale boli diskotéky, kde nebolo dostať alkohol, len taká žltá nechutná limonáda v sklenej fľaši. Tak tento prieborný nápad tentokrát vznikol v mojej hudbychtivej hlavičke.

"Ale ako sa tam dostaneme, veď pri dverách kontrolujú občianske preukazy?", spýtala sa Eva.

"Predsa oknom! Vraj stačí natiahnuť ruku a oni nám pomôžu dnu. Počúvala som decká."

Tak sme doma oznámili, že máme zo školy povolenie na diskotéku pre mladších, doma nám oznámili, že teda dobre. S hlavou v natáčkach som prehrabovala úbohý detský šatník v ktorom zúfalo chýbali prepotrebné rifle. Tie nemal každý a ani ja. Ísť v nejakej sukni, ktorú mi starostlivo vyberala mamička, by bolo faux-pas prvej triedy, lebo nemala vkus. To vtedy mamy nemali. Nič sa nedalo robiť, natiahla som na seba niečo, čo aspoň z diaľky pripomínalo moderný kúsok, pred domom sme sa stretli a svorne upaľovali dole Barónkou. Kulturák, dnes vieme, že to bol Nemecký kultúrny dom, bol od nás na hod kameňom. Eva tam chodievala na klavír, kde ju učiteľka vytrvalo šibala prútikom po rukách, ja som trávievala čas v knižnici, kde si teta knihovníčka zvykla, že ma z dospeláckeho oddelenia nevyženie a Remarquea nevypudí z hlavy. Bráško tam bol prihlásený na šachový večerný krúžok, ktorý pravidelne trávieval s dievčatami inde...

Mala som pravdu, o okno boli opretí tí veľkí s cigaretami v kútikoch úst, takí boli skvelí, až sa nám nohy podlomili. Stačilo natiahnuť ruku a so smiechom nás vyšupli bez veľkej námahy hore. A dobre sa pri tom zabávali. No, stačí povedať len toľko, že sme museli medzi nimi pôsobiť smiešne, lenže my sme si zrazu pripadali úžasné, potriasali sme našuchorenými chabými hrivami v rytme tých najúžasnejších hitov, aké sme si ani nevedeli predstaviť......

"Mataharinka a Medula, nech sa okamžite dostavia do riaditeľne!", zaznelo v školskom rozhlase a veru, špendlík by nám tam nevopchal nikto.... Celá trieda sa na nás otočila. V tom momente sme chceli byť neviditeľné. Pani direchtorka, prezývaná Cisterna pre svoju mohutnú postavu sa na nás opäť dívala tým láskavo-káravým pohľadom. Jasné, práskači na diskotéke, ktorí si ešte aj zistili naše mená. No, sláva a zviditeľňovanie má rôzne podoby. V našom prípade našťastie len potrestaná dohovorom. Tak sme vedeli, že tí hore majú oči a uši všade a že budeme musieť počkať tie prekliate dva roky, do oficiálnych návštev tanečného parketu a že sme si ich potom aj patrične vychutnali, niet pochýb. Až na drobný detail. Diskotéka končila 22-hou hodinou večer a mamička pekne stepovala pred kulturákom, aby sa nám nič nestalo. Tam sa naša sláva skončila...

Ja viem, že sa neradi priznávame, hlavne svojím deťom, s tým, čo sme navystrájali v detstve a v mladosti. Lebo chceme vystupovať ako dokonalí a bez chýb. Lenže ako chceme od svojich detí, od mládeže, aby nerobili chyby a boli dokonalí, keď sami robíme jednu chybu za druhou?

Deti a mládež zväčša nevyvádzajú s cieľom nahnevať rodičov. Jednoducho sa to tak zmelie. A ja som teda mlela statočne. Tak oprášte aj vy svoje spomienky a prestaňte sa na omladinu pozerať cez prsty s povzdychom: "Tá dnešná mládež!" Tá dnešná mládež je dnes vzdelanejšia, zaťaženejšia, zodpovednejšia a múdrejšia, ako sme boli my v ich veku....

Nedajme si ničiť prostredie, v ktorom žijeme, absurdnými stavbami!

Právo na zdravé životné prostredie je ľudské právo. 

Aké sú rozvojové zámery Letiska M. R. Štefánika?

Letisko M. R. Štefánika má záujem o zaistenie územnej rezervy na výstavbu paralelnej vzletovej a pristávacej dráhy s dráhou 13-31 a predĺženie existujúcej dráhy. Po uvedení novej, paralelnej dráhy do prevádzky má byť postupne dráha 04-22 (smer Zlaté Piesky – Ivanka pri Dunaji) uzavretá a využívaná iba ako rolovacia dráha, prípadne odstavná plocha.

Rača – bratislavský klenot

Láska k vlasti, silná väzba k hrude zeme, korene pôvodu – znie to pateticky a nadnesene? Možno sa pousmejete a mávnete rukou, že „sa to dnes už nenosí“. Škoda. Nie je v tom žiadny populistický nacionalizmus, iba dobrý pocit a radosť z toho, keď si predstavím, odkiaľ pochádzam.