Pavel Sibyla: Je Drotován naozaj nezávislý?

Komunálne voľby skončili, Rača bude mať nového starostu. Michal Drotován zvíťazil ako nezávislý kandidát. Nebol jediný, trend nárastu úspešnosti nezávislých kandidátov na poslanca zastupiteľstva, starostu či primátora sa nezastavil. Všetci však dobre vieme, že len časť nezávislých kandidátov naozaj nemá žiadne silné väzby na politické strany alebo ich sponzorov. Pri dlhoročných členoch Smeru-SD, ktorí sa hanbili dať si logo Ficovej partaje na bilbordy, to nie je problém, iba smiešne. Ľudia si pamätajú a tak aj títo kandidáti (napr. v Košiciach) dopadli. Vytriezvenie môže nastať pri tých, ktorým sa podarilo zakryť, kto drží nitky, na ktorých visia. V Rači cesta k vytriezveniu trvala osem rokov.

A čo s naozaj nezávislými kandidátmi?

Sú hrozbou pre život obce či mesta, alebo nádejou, že na radnici bude vládnuť rozum a verejný záujem? Odpoveď sa najľahšie hľadá na praktickom príklade a aby som preň nemusel chodiť ďaleko, použijem Michala Drotována. V prvom rade treba povedať, že Michal je v skutočnosti závislý. Na čom a na kom? Myslím si, že je závislý na myšlienke, že politika by sa mala robiť na základe dát a spôsobom, ktorý prinesie čo najväčší osoh rôznorodým skupinám obyvateľstva, nie iba jednej. Je závislý na myšlienke transparentnosti a nielen pri developerských projektoch. Bude to stačiť na to, aby bol dobrým starostom? Uvidíme. Rača je vraj špecifická v tom, že zastupiteľstvo nikdy nebolo rozdelené na dva znepriatelené tábory, ale straníci a aj nezávislí sa dokázali rozprávať a niekedy aj hlasovať krížom krážom.

Lenže v komunále, a nie iba v tom bratislavskom, platí, že ak chcem zlepšiť život ľudí v mojej štvrti, nepôjde to pri niektorých projektoch (napr. pri doprave) bez spolupráce s mestom, župou či centrálnou vládou. A tá spolupráca bude hladšia, keď o úroveň vyššie nájdem ľudí, ktorí majú podobné hodnoty a ktorí sú závislí na dobrom programe a myšlienke, že politika je služba ľuďom cez transparentné prijímanie zodpovedných rozhodnutí postavených na faktoch. Áno, niekedy sa akousi zhodou náhod stane, že takýchto sebe blízkych ľudí o úroveň vyššie starosta nájde. Ale často ich nie je dosť, aby s nimi dokázal presadiť, čo potrebuje. Neúspešný zákaz hazardu je dobrý príklad za všetky.

Ako sa to dá zmeniť?

Tak, že nerezignujeme na budovanie spoločenstiev ľudí s rovnakými hodnotami a programom, ktorý ich spája. Tie spoločenstvá nazývame politické strany. Dnes majú na Slovensku hroznú povesť. Ale na nich stojí zastupiteľská demokracia a ak nechceme, aby ju u nás nahradila nejaká nová totalita, musíme sa pokúšať budovať nové dôveryhodné strany. Aj s rizikom, že zlyháme, lebo doba nám nepraje a očierniť a onálepkovať partu čestných ľudí je dnes pomocou sociálnych sietí veľmi jednoduché. Ale pokúšať sa o to musíme. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme sa vytrénovali vo vytrvalosti.

Som súčasťou hnutia Progresívne Slovensko, ktoré sa vydalo na túto cestu. A zatiaľ celkom úspešne. Aj s našou podporou sa novým bratislavským primátorom stal Matúš Vallo. Desať mesiacov od nášho vzniku sme v prieskumoch nad hranicou zvoliteľnosti. Hlásia sa k nám noví ľudia, ktorí spolu so mnou veria, že ak sa pokúšam presadiť niečo dobré, nemám sa hanbiť za to, v koho drese to robím. Toho dobrého, čo treba nielen na celorepublikovej, ale aj na komunálnej úrovni presadiť, je veľmi veľa. Bude to jednoduchšie, ak nás bude viac.

Ak chcete byť aj vy súčasťou tejto zmeny, pridajte sa k nám a napíšte mi na mail sibyla@progresivne.sk.

Pavel Sibyla

obyvateľ MČ Bratislava-Rača

Progresívne Slovensko

Vieroslava Štrbáková: Príbeh jednej kauzy

Ach, títo otravní aktivisti, určite si mnohí z Vás už niekedy povzdychli. Majú plno rečí, všetko kritizujú, nech radšej niečo robia... Mnohí z nás, angažovanejších obyvateľov počúvame, ako by sme mali urobiť to či tamto. Často od ľudí, ktorí vyriešiť nejaký problém v obci ani neskúsili, ale zaručene vedia, ako to treba :).

Dnes som upratovala skriňu a našla som tam zaujímavý šanón. Bol v ňom kus môjho života spojený s kauzou kanalizácie na ulici Na pasekách, ktorá dlhé roky nemala vlastníka, napriek tomu, že stovky obyvateľov za ňu roky riadne platilo BVS, a.s. a tak som si zaspomínala:

O tom, že naša kanalizácia nemá vlastníka som sa dozvedela niekedy v septembri 2014 a keďže ma to zaujímalo, že sakra v čom je problém, začala som trochu pátrať. Čím viac som pátrala, tým v hlbšom "sajrajte" z minulosti som sa musela rýpať, keďže sa o tento problém NIKTO nestaral celé desaťročia. Dva mesiace som pátrala bezvýsledne - oslovila som BVS, mesto, Raču, firmu Železničné staviteľstvo, a ďalších. V decembri 2014 som oslovila zástupcov domov v ulici a pripravila návrh hromadnej žiadosti o vyriešenie situácie, v januári 2015 som zorganizovala s ich pomocou veľkú podpisovú akciu. Spolu s prvými podpismi, prišli aj prvé telefonáty - čudné otázky a "zaručené" informácie, že to riešim pre svoj osobný prospech, že ma platí developer atď. Dodnes nechápem, prečo si TOTO dokáže niekto vymyslieť a ešte posúvať ďalej, ale povedala som si, že kašlem na to... Takto sa to začalo.

Keby mi vtedy niekto povedal, že koniec tejto kauzy bude v lete 2018, pošlem ho do hája. Mám sa rada a predsa nespláchnem štyri roky svojho života v jednej kauze, veď to predsa MUSÍ ísť rýchlejšie. Nuž, nešlo. Funguje to totiž tak, že pošlete list, čakáte. Pošlete urgenciu, čakáte. Zavoláte, nedvíhajú. Zháňate mail, pošlete ho, odpoveď nepríde. Potom (v lepšom prípade) príde odpoveď na ten list. V duchu "nemáme, nevieme, nedá sa, má to na starosti niekto iný". Pošlete list inému a kolobeh pokračuje. Niekedy sa stane, že ten posledný, na koho Vás odkázali, je ten prvý, na ktorého ste sa obrátili. Tí, čo niečo už skúšali riešiť, mi dajú za pravdu. Je to proste hra o tom, že kto vydrží dlhšie. Ak to vzdáte a nevydržíte dlhšie vy, nikdy sa to nezmení. TOP odpoveď bola : " Pani Štrbáková, my sme sa s pánom vedúcim dohodli, že sa Vášmu podnetu nebudeme venovať." (OÚ Bratislava, telefonické vyjadrenie na podnet, že verejná kanalizácia v rozpore so zákonom nemá vlastníka, ktorý bol podaný 8 (!!!) mesiacov pred týmto telefonátom a bol niekoľkokrát urgovaný).

Napriek úsiliu, napriek podpore kamošov z OZ Priatelia Rače, poslancov a ďalších, napriek tlaku na kompetentných, napriek desiatkam papierov, zaslaných žiadostí, urgencií, sťažností až po Ministerstvo hospodárstva, napriek desiatkam hodín strávených na stretnutiach s poslancami, úradníkmi MÚ Rača, mesta, Okresného úradu Bratislava, BVS atď. a stovkám telefonátov, som kauzu mohla uzavrieť ako vybavenú až po 4 (slovom: štyroch) rokoch, aj to len za pomoci najmä (nielen) Dagmar Gelingorovej pri rozbehu kauzy, pani Juskovej z MÚ Rača pri atakovaní OÚ Bratislava a tiež vďaka rokovaniam vicestarostu Žitného na BVS.

Kauza je dnes skončená a tu je malá štatistika (som neporiadna, čísla nie sú konečné, lebo všetko si zas neukladám):

- prvý zaslaný email v kauze: 28.10.2014

- spolu odoslaných viac ako 130 mailov

- viac ako 80 strán len tej vytlačenej alebo poštou prijatej dokumentácie

- okrem toho: foldrík BVS s viac ako 60 súbormi v elektronickej verzii ku kauze a takmer 100MB dát (prevažne pdf a word dokumenty)

- dokument, ktorým sa kauza uzatvorila určením vlastníka kanalizácie, prišiel 10.5.2018

- všetky tie doporučené lístky z pošty som ani neuchovávala, takže som našla už len prvé štyri - zaslanie úvodnej hromadnej žiadosti v roku 2015, keď som si ešte nevedela ani predstaviť, že to bude trvať tak dlho.

Nie, nerobím to pre peniaze - bolo by to možno fajn mať tie hodiny roboty zaplatené, ale kto by mi asi za toto platil, či preplácal náklady, však :). A úprimne - je mi ľúto ľudí, ktorí si nevedia predstaviť, že sa podobným kauzám venujeme iba z presvedčenia a pre ten super pocit, že sa dobrá vec podarila. A robíme to len tak. Vo voľnom čase, ktorého zas toľko nie je, a za vlastné peniaze, ktorých tiež až toľko nie je :). Aj preto sme si založili OZ Priatelia Rače a aj preto potrebujeme pomoc aj od ľudí.

Toto je presne ten dôvod, prečo máte možno niekedy pocit, že aktivisti nerobia alebo by mohli viac, alebo robia pomaly. Lebo tiež chodíme do práce a máme rodiny a hypotéky a tých vecí, čo by sa dalo riešiť je toľkooooooo :). Lebo tú žiadosť, ten foldrík, tie stretnutia - to nevidieť, vidieť "len" vyriešenú kanalizáciu .... po štyroch rokoch.

A áno, jasné, že niekedy s tým má chuť človek praštiť, ale vtedy sú tu kamoši z OZtka (a sem-tam aj nejaký dobrý úradník, ktorých je tiež viac ako sa môže zdať ;) ) - jedni pomôžu, ďalší povzbudia, pridajú podporu vlastným podpisom a tak vždy človek naberie energiu na ďalší kúsok cesty :).

A preto by som chcela povedať - budeme v tom pokračovať, ale nestíhame všetko a preto aj TY, čo si si môj článoček prečítal/prečítala až sem a leží ti v žalúdku nejaký problém v tvojom okolí alebo skvelý nápad, ako niečo zlepšiť a nevieš, ako na to a máš pocit, že sám to proste "nedáš", príď medzi nás OZtkárov. Lebo keď už ty budeš v koncoch, máš sa kam obrátiť, a čím nás bude viac, tým viac vecí vybavíme :). Spoločne.



Viera Štrbáková
OZ Priatelia Rače

Miro Ščibrany: Starosta bojoval o úrad do posledného dychu

Subjektívny pohľad na výsledky voľby starostu Rače 2018.

Na úvod: V súboji Pilinský – Drotován v novembri 2014 presvedčivo zvíťazil vtedajší starosta 4 271 ku 2 306 hlasom. Zvrátiť takéto skóre za volebné obdobie sa zdalo byť nemožné. Lenže voľby do BSK 2017 ukázali, že pomer síl sa zmenil už za tri roky. Uplynul ďalší rok a komunálne voľby 2018 trend potvrdili.

Výsledky KV 2018 v Rači ukázali, že

• spravodajská nepoctivosť sa časom opotrebuje a zlyhá

• mediálna mega podpora trvale nezakryje nedostatky kandidáta

• ambície bez primeraných schopností na verejný mandát nemusia stačiť

• Krasňanom a Rendezu dochádza trpezlivosť s lokálšovinizmom starej Rače

• striedma kampaň je uveriteľnejšia než veľkolepé mediálne manévre

• jediný bilbord dokáže vyprášiť kabát desiatkam bilbordov konkurenta

• v starej Rači stále účinkujú záujmové, rodinné a klanové väzby

• obraz Rače sa dá zakryť novinami len na obmedzený čas

Nový starosta Michal Drotován dominoval vo všetkých siedmich volebných okrskoch Krasňan (4 okrsky) a Rendezu (tri okrsky). Aj keď tvoria len tretinu elektorátu Rače, rozhodli o mandáte starostu. Od ne/napĺňania vysokých očakávaní voličov bude závisieť, či si tam Michal Drotován vysokú podporu udrží, alebo ju časom stratí.

Úplne iný obraz vidno v starej Rači. Peter Pilinský výrazne dominoval v okrskoch 6 (Alstrova, Nad kúriou až Knižkova dolina, Stupavská až Vtáčiková, Nám. A. Hlinku) a 7 (Detvianska, Jurkovičova, Kubačova, Mudrochova), presvedčivo vyhral v okrskoch 2 (Kamilková, Lisovňa, Podbrezovská, Rustaveliho, Tbiliská), 4 (Cígeľská, Popolná a okolie, Zvončeková a okolie, Žarnovická), 5 (Drozdová, Fongová, Gelnická, Olšová, Piesková, Potočná, Pri vinohradoch 1-322), 8 (Kafendova, Novohorská, Plickova) a 11 (Hečkova, Hrušková, Hybešova až Stratená, Žitná), tesne v okrsku 1 (Karpatské nám., Na pántoch, Pri vinohradoch 209 – 340). Michal Drotován presvedčivo vyhral v okrsku 3 (Pri Vinohradoch 267, Závadská), tesne v okrskoch 9 (Barónka, Kadnárova 83-108, Sadmelijská, Úžiny) a 10 (Výhonská až Oblačná, Púchovská, Žitná).

Doterajší dvojnásobný starosta húževnato bojoval o úrad do posledného dychu. Neľutoval čas, námahu, ani finančné prostriedky. V kampani on ani jeho mediálni a marketingoví poradcovia na nič spred štyroch rokov nezabudli, nič nové sa nenaučili.

Čo nevidieť bývalý starosta bude mať štyri roky
na to, aby sa pripravil na reparát.

Miro Ščibrany

OZ račan.sk

Miro Ščibrany: Výťahom zn. NEKA sa vozia aj čierni pasažieri

Subjektívny pohľad na voľby poslancov miestneho zastupiteľstva v Rači 2018.

V KV 2018 získali v mestskej časti Bratislava-Rača najvyšší počet mandátov (6) nezávislí kandidáti (NEKA), potom kandidáti koalície vedenej stranou SaS (5), kandidáti strany Starostovia a nezávislí kandidáti (2), po jednom mandáte volebná strana Nezávislé fórum a mimoparlamentná koalícia Progresívne Slovensko so SPOLU.

Zvolení poslanci

Volebný obvod 1 (Rača):

Výsledok Moniky Luknárovej vylepšila kandidatúra na starostku. Na skóre Miloša Máťuša, Jána Polakoviča a Róberta Pajdlhausera mali akiste vplyv bilbordy. Zvlášť to platí o Jánovi Polakovičovi. Do hry nasadil vyše 10 bilbordov a takmer všetky susedili s Petrom Pilinským. Pôvodne tým zrejme chceli zamestnávateľ a jeho zamestnanec naznačiť, že do mestského zastupiteľstva idú ako tandem. Ján Polakovič bude musieť dokázať, že nezávislý je nielen podľa definície v zákone o voľbách do miestnej samosprávy. Tým skôr, že úradujúceho starostu a jemu blízkych poslancov znova podporil jeho otec, známy račiansky ľudový maliar, aj keď nie tak výrazne ako v roku 2014.

Volebný obvod 2 (Krasňany):

Dlhoročný poslanec Milan Andráš unikol prehre len 5 hlasov – na chrbát mu dýchal Jozef Kadlečík.

Volebný obvod 3 (Východné):

Podľa očakávania mandát obhájila poslankyňa Dagmar Gelingerová, prekvapením je, že počtom hlasov ju takmer preskočil Rado Tiňo.

Náhradníci

Volebný obvod 1 (Rača):

Na mandát nedosiahli doterajší poslanci Mário Khandl a Rudolf Ivičič, tesne pred bránami zastupiteľstva skončili dvaja kandidáti s dobre rozbehnutou kampaňou – Ivan Vrana a Ingrid Vanerková. Za zmienku stojí prehra všetkých kandidátov koalície SMER-SD, SNS. Ľubomírovi Kramplovi nepomohlo ani verejné kajanie sa a napoly utajovaná podpora Petrovi Pilinskému.

Volebný obvod 2 (Krasňany):

Neuspel nikto z koalície vedenej stranou SaS vrátane mestského kontrolóra Petra Šinályho. Neuspeli ani ďalší stranícki kandidáti a jediný nezávislý kandidát.

Volebný obvod 3 (Východné):

Cyrilom Sekerkom odporučený kandidát Dominik Vrba skončil s odstupom ako prvý náhradník. Zvyšní stranícki kandidáti nezískali ani polovicu hlasov zvolených poslancov.

Možné poučenia z volieb 2018

Ak nechcú naďalej hrať úlohu outsiderov, štýl politiky v Rači budú musieť radikálne zmeniť predovšetkým SMER-SD a SNS. Po voľbách do KV 2014 a BSK 2017 utrpeli ďalšie volebné fiasko. Nepochybne k tomu prispelo, že úradujúci starosta Pilinský 8 rokov robil zo svojho predchodcu Jána Zvonára (SMER-SD) arcilotra a univerzálne alibi pre svoje prešľapy a zlyhania.

Voľby 2018 sú sklamaním aj pre KDH. Mandát získala len stálica KDH, Miloš Jošt. Pod tento slabý výsledok sa s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote podpísala podpora kandidáta na starostu na základe príkazov vyšších straníckych štruktúr. V roku 2014 takto KDH podporilo Petra Pilinského, v roku 2018 Moniku Luknárovú. Aj keď v oboch prípadoch hodnotami, osobnými kvalitami aj väzbami najbližším spojencom bol a stále je Michal Drotován.

Osobitnú kapitolu tvoria nezávislí kandidáti (NEKA). Je ich čím ďalej tým viac a pribúda indícií a dôkazov, že výťahom zn. NEKA sa vozia aj čierni pasažieri. A nie je to tak len v Rači. V mestskom zastupiteľstve sa za NEKA vydávajú aj nedávni matadori straníckych a stranícko-koaličných kandidátok ako Martin Chren, Ján Buocik, Tomáš Korček, Katarína Augustinič, Peter Pilinský, Radovan Jenčík...

Zdá sa, že NEKA onedlho v hlavnom meste
čaká KRÍZA DÔVERY.

Miro Ščibrany

OZ račan.sk

Dušan Veselý: Poučenie z krízového vývoja v Rači

Päťdesiat na jedného, alebo jeden na päťdesiat?

Taký bol nepomer olepenia Rače billbordami dvoch favoritov na starostovské kreslo v komunálnych voľbách 2018 do m.č. Bratislava-Rača.

Pán Drotován zvolil rozumnú taktiku. Byť druhý za niekoľko desiatok tisíc EUR je dosť nevýhodné a tak si kúpil jeden jediný velkorozmerný plagát a vsadil. A vsadil na rozumnú kartu. Jediný billboard mal umiestnený pri križovatke Račianska-Pekná cesta.

Miestna časť Bratislava-Rača bola poprelepovaná krížom krážom plagátmi na zvýšenie popularity dosluhujúceho starostu Petra Pilinského. Len človeku nie je jasné, že prečo, keďže jeho popularita je vlastne najvyššia. Zrejme tomu sám neveril a dal spätnú väzbu občanom, že to s jeho popularitou nie je až také presvedčivé. Ťažko ušetrenými peniazmi dal zarobiť reklamným agentúram a pomôcť národnému hospodárstvu potiahnuť rast hédepé.

Firmy zarobili, chytrácky ťah osloviť masy polepenými ulicami sa nevydaril. Áno, víťazstvo pána Drotována nebolo výrazné, no v rovine polepenia, či nepolepenia ulíc plagátmi je to víťazstvo pozoruhodné.A aké ponaučenie je pre dosluhujúceho starostu Petra Pilinského? Menej je viac. Ale to nie je ponaučenie, ale také poučenie z krízového vývoja. Z úradu odchádza človek, pre ktorého je obyčajný občan nula, nikto, nestojí mu za akceptovanie jeho názoru. On si dokonca nedá ani toľko úsilia, aby si občana vypočul. Resp. ak to urobí, dá najavo, ako ho to otravuje.

Na najbližšie 4 roky máme teda na starostovskej stoličke nového človeka. Zlomyseľné kecy z istej FB skupiny kváziračanov sú úplne mimo misu. Vôbec sa nemožno diviť, veď podľa nich zvíťazil neračan a neobľúbený človek. Vážení neprajníci, nechajte, nechajme nového starostu v úrade pracovať ako treba a dajme mu tých povinných 100 dní na to, aby vedel sfunkčniť úrad podľa jeho predstáv. Naozaj má čo robiť po tých 8 netransparentných rokoch vládnutia etablishmentu Petra Pilinského. Doprajme mu do práce veľa zdravia, on to zvládne, veď je športovec.

Apropo, predsa len som očakával tento rok vyššiu volebnú účasť v našej Rači. Stovky, či tisícky občanov z miestnej časti Bratislava-Rača s volebným právom odignorovali právo voliť. Je to smutné a lekciu im dáva kamarátova dcéra, ktorá pricestovala kvôli voľbám z Prahy, kde študuje.

Miro Ščibrany: Starosta škandalizovaním protikandidáta odpísal sám seba

Subjektívny pohľad na voľby starostu v Rači 2018.

Peter Pilinský pripísal nečakanú prehru vo voľbách do BSK 2017 skutočnosti

• že proti nezávislému kandidátovi (NEKA) Michalovi Drotovánovi nastúpil ako kandidát politických strán (MOST-HÍD, SMER-SD, SKOK-ELD, SZ, SDKÚ-DS, SaNK)

• že nedostatočne informoval Račanov o svojej kandidatúre na poslanca BSK

Poučený z prehry

• kandidatúru na starostu ako nezávislý kandidát ohlásil 9 mesiacov pred voľbami

• na volebnú kampaň si s veľkým predstihom rezervoval VYŠE 50 BILBORDOV

• kampaň založil na zveličovaní svojich úspechov a spochybňovaní protikandidáta

Krátko po oficiálnom zahájení volebnej kampane vytiahla do boja armáda vyše 50 Pilinských v nadživotnej veľkosti. A marketingoví poradcovia starostu si mädlili ruky, ako súperov elegantne vyautovali z bilbordovej kampane.

Účinok bilbordov – spýtavé pohľady, úžas, šok – nebol presne to, v čo úradujúci starosta dúfal. Preto nezištne a bezplatne ponúkol časť svojich plôch verejnoprospešným organizáciám. A časť papierových hláv prelepil slnkom zaliatou Račou, ktorá na bilbordoch pôsobila ako dokonalý gýč. A aby gýču bolo dosť, pridal na bilbordy vyznanie, že on a jeho prívrženci nosia Raču v srdci.

• Že pôvodné plagáty neuvedením objednávateľa a poskytovateľa porušovali zákon o volebnej kampani a do konca kampane vyvolávali pochybnosti, kto ich financoval?

• Že sa na uvoľnených plochách namiesto verejnoprospešných organizácií objavili v červených dresoch starostovi podporovatelia MYRAČANIA, dezinformačná trúba Račan a neškodní kandidáti na poslancov za Krasňany?

• Že na Raču z bilbordov dýchol nefalšovaný račiansky lokálšovinizmus?

To boli detaily, ktoré už nebol čas riešiť. Starosta a jeho volebný tím musel riešiť závažnejší problém – ako odvrátiť blížiacu sa volebnú pohromu.

S problémom sa vyrovnali po pilinsko-bednaričovsky: hľadaním podpory u politických strán, účelovým prímerím s kandidátom na poslanca za SMER–SD a SNS Ľubomírom Kramplom, spochybňovaním, ohováraním a škandalizovaním Michala Drotována...

Voliči dali tejto stratégii vysvedčenie NEDOSTATOČNÁ
a Rača má po rokoch sľubného starostu.

Starosta je politicky mŕtvy.

Nech žije starosta!

Miro Ščibrany

OZ račan.sk

Viera Múčková: Stará jedáleň včera, dnes a zajtra

Čo sa nám aj vďaka vám podarilo.

OZ Stará jedáleň buduje v Rači – Krasňany jedinečné komunitné nízkoprahové centrum „Stará jedáleň“, v ktorom budú môcť deti a mládež, ako aj iní obyvatelia komunity zmysluplne tráviť svoj voľný čas. Touto cestou by sme vás radi informovali, čo sa nám doteraz podarilo a ako sme použili darované finančné zdroje.

V máji roku 2016 sme sa boli prvýkrát pozrieť, v akom stave sa nachádza budova bývalej školskej jedálne pri Strednej odbornej škole masmediálnych a informačných štúdií na Kadnárovej ulici v Bratislave-Rači. Čakal nás žalostný pohľad na schátrané priestory, ktoré boli asi 15 rokov nevyužívané a celý objekt nebol po tú dobu udržiavaný.

Známky značného poškodenia boli zreteľné na všetkých nenosných stavebných konštrukciách: na stenách – vnútorných omietkach, na podlahách, oknách aj dverách, inštaláciách elektriny, vody, plynu. Bola narušená aj strecha a bolo zrejmé, že do objektu dlhodobo zatekalo, vnútri bola voda a pleseň. Na viacerých miestach na streche bola vytvorená náletová zeleň, ktorá strechu ešte viac ničila. Strecha nebola vôbec zateplená. Na vonkajšej fasáde budovy boli rôzne trhliny a odlúpnuté plochy, prípadne sa na nej objavovali výkvety plesní a nečistoty, vrátane náletovej zelene. Oceľové vstupné vráta boli zhrdzavené a poškodené.

Stav objektu sme nechali odborne posúdiť a záver bol, že nosné konštrukcie budovy poškodené nie sú, čiže existovala reálna šanca budovu zrekonštruovať. Nechali sme si vypracovať stavebný projekt, ale aj architektonický návrh a v súlade s týmito dokumentami sme potom začali postupnú komplexnú rekonštrukciu budovy.

Začiatkom roka 2017 sme začali s búracími prácami v interiéri a sčasti aj v exteriéri. Postupne boli vybúravané poškodené omietky, podlahy, časti stropov, výplňové dverné a okenné konštrukcie, časti inštalácii elektriny, zdravotechniky a vzduchotechniky. Búracie práce prebiehali prakticky počas celého roka 2017 a čiastočne boli robené aj svojpomocne, dobrovoľnícky – tie, ktoré nevyžadovali prísne podmienky BOZP alebo neboli fyzicky veľmi náročné.

Koncom leta a na jeseň v roku 2017 sme kompletne zrekonštruovali celú strechu. Tá pozostávala z viacerých menších alebo väčších striech a tiež bolo nutné na nej vykonať najskôr rozsiahle búracie práce. Strecha bola kompletne a kvalitne zateplená, bola urobená úplne nová hydroizolácia a nové klampiarske prvky.

Na jar 2018 sme sa po rekonštrukcii strechy naplno pustili do rekonštrukcie interiéru. Tieto práce spočiatku takisto spočívali ešte v búracích prácach, ktoré boli prípravou pre inštaláciu ostatných prvkov a konštrukcií. Vybúrali sme kvôli zmene dispozície aj niekoľko nenosných priečok.

Koncom mája a v priebehu júna 2018 sme začali a zrealizovali výmenu väčšiny vonkajších okien a zasklených stien. Zároveň sme začali s murárskymi prácami nových priečok a múrov.

V priebehu leta 2018 sme začali naplno realizovať aj vnútorné rozvody elektriny, vodovodu, kanalizácie a vykurovania. Predtým bola ešte hydroizolačne upravená podlaha.

V priebehu augusta až začiatkom októbra 2018 zároveň prebiehali prípravné a finalizačné práce na výstavbe novej podlahy – anhydridového poteru s novou tepelnou izoláciou pod ním, ako aj prípojok vody a elektriny.

V najbližšom období do konca roka 2018 nás čaká realizácia omietok, časti konštrukcií kazetových a plných sadrokartónových stropov, príprava pre konečné povrchové úpravy a ich čiastočná realizácia. Budeme kompletizovať prvky elektriny a osvetlenia, zdravotechniky, vykurovania, chladenia a vzduchotechniky a realizovať osadenie vnútorných dverí a zasklených stien, sanity a kuchynských liniek.

Na jar 2019 by sme chceli práce ukončiť zateplením fasádnych stien a realizáciou jej povrchových úprav vrátane osadenia vonkajších žalúzií, skultivovaním exteriérových plôch a sedení pri objekte, ako aj časti sadových úprav.

ĎAKUJEME:

VELUX Foundation, Nadácia SPP, Nadácia ESET, Nadácia EPH, Nadácia HB Reavis, Nadácia Orange, Nadácia ZSE, Nadácia VÚB, BAUMIT, BSK, Malé Krasňany, MČ Rača, Nadácia Via, Nadácia Pontis a Dobrá krajina, PWC, Dell, Magistrát mesta Bratislava, NaVidieku.sk, Anderson, Ateliér 008, Stredná odborná škola masmediálnych a informačných štúdií, ENVIS, Smart Light, Proizol, POLYFORM, krasňanské Bistro Ateliér, Ing. Jozef Zentko – geodet a kartograf, a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré nás doteraz podporili.

Špeciálne sa chceme poďakovať aj všetkým vám, ktorí ste Starej jedálni venovali 2% zo svojich daní. Za rok 2017 sme vyzbierali takmer 7.000 Eur.

V SOBOTU 15.12 VÁS POZÝVAME NA VIANOČNÝ RESTAURANT DAY V STAREJ JEDÁLNI. DOVIDENIA, TEŠÍME SA NA VÁS!

Sledujte nás na facebooku alebo na www.starajedalen.sk.

Viera Múčková

OZ Stará jedáleň

Pôvodný stav

Projekt

Rekonštrukcia

Cyril Sekerka: Poďakovanie

RENDEZÁCI – VEĽKÉ ĎAKUJEM

Vážení Rendezáci, dovoľte mi, ako už bývalému poslancovi za Rendez /Východné/ MČ Rača počas volebných období 1994 2018 t.j. 5x za sebou /20 rokov/ sa vám úprimne poďakovať za vašu veľkú dôveru, ktorú ste mi prejavili početnými voličskými hlasmi a ja som sa za to snažil vás nesklamať a preukázať to v reálnych skutkoch a činoch.

V rámci svojich zdravotných možností sa budem aj naďalej snažiť ako obyvateľ Rendezu /Východného / MČ Rača cez nepolitické „Občianske združenie Rendez“ (oficiálne riadne zaregistrované na Ministerstve vnútra) aj s mnohými ďalšími obyvateľmi Rendezu aby sme nedovolili stavebným lobistom – developerom premeniť naše malé územie Rendezu na „Betónovú džungľu“ /parkovací dom, sídlisko Triangel (bývalý názov), ničenie zelene kvôli parkovaniu atď./. Naopak aktívnym protipólom stále budeme zveľaďovať a rozvíjať zeleň, životné prostredie, udržiavať a tvorivo podporovať rozvoj tradícií Rendezu v kultúre – histórii – športe a cez ľudský záber od detí, mládeže, dospelých, seniorov prostredníctvom týchto spoločenských akcií tu vytvárať tradičnú rodinnú atmosféru, kde Rendez dokáže byť pre jeho obyvateľov skutočným domovom a nie nocľahárňou.

S úctou a vďakou obyvateľom Rendezu dobré zdravie praje

Váš Rendezák

Cyro Sekerka

Michal Drotován: Vyúčtovanie kampane - voľby na starostu Rače

Aj keď zákon ukladá povinnosť vyúčtovať kampaň až po voľbách (čo je už pre výsledky volieb bezpredmetné), rozhodol som sa vyúčtovať kampaň už dnes - deň pred moratóriom, aby ste vedeli koľko stála a kto ju platil. Viacerí ste sa ma pýtali, prečo nemám väčšiu kampaň - jednak si myslím, že Rača by nemala byť oblepená bilbordmi a tiež neplánujem si kupovať voličov veselicami. Preto som mal odlišnú kampaň ako protikandidáti - založenú na mojom programe, článkoch a hlavne stretávaním sa s Vami v uliciach Rače. Týmto chcem tiež poďakovať starostovi a jeho tímu, že od môjho víťazstva vo voľbách do BSK mi robia už celý rok dlhodobú - z mojej strany bezplatnú - kampaň.

Takže k vyúčtovaniu:

Príjmy:

celkovo: 3574,64 €

Dary od fyzických osôb - 2995,60 € - menovite - a týmto by som sa im chcel opäť poďakovať: 

Rastislav Turanský, Andrej Hajdúšek, Martin Marek, Vladimír Skokňa, Samuel Teplanský, Lucia Wurfl, Juraj Bilčík, Radko Tiňo, Boris Krošlák, Ingrid Vanerková, Mária Mlynarčíková, Tomáš Vajda, Jakub Kuruc, Viktor Bielko, Peter Zeman, Jozef Gejdoš, Marek Kollár, Ivan Moro, Martin Duda, Juraj Lalík, Alexander Botev, Matej Gajdoš, Mário Grman, Martin Leichenberg, Ondrej Stacho, Martin Hermanovský, Ladislav Šimko, Svetozár Rohoň, Vieroslava Štrbáková, Martin Danada

Môj príspevok na kampaň - 579,04 €

Výdavky:

celkovo: 3574,64 €

z toho:

Reklama na Facebooku 151,41 €
Poplatky za vedenie účtu 50,55 €

Komprint                        681 €   (tlač letákov a brožúrky s volebným programom)
Bigmedia                        276 €   (jeden bilbord na dva mesiace, dvakrát tlač)

Onside                              74 €    (prvotná grafika bilbordu a grafika vlajky)
Príbor                     1000 €      (kompletné grafické práce - letáky, brožúrka, FB, druhá grafika bilbordu)
OZ račan.sk                    1133 € (inzercia - články v troch číslach vrátane zverejnenia programu)
Marek Zahradník                50 € (grafika vizualizácie Detvianskej)
Websupport                       7,97 € (presmerovanie webovej stránky na drotovan.sk)
Print 24                          150,71 € (volebná vlajka a tlač reklamných letákov)


Poznámka: Do súm nie sú zarátané neidentifikovateľné platby 10,29 € - tie sú na transparentnom účte vedené ako príjem 10,29 € a následne zaslané naspäť, tj. ako výdavok na účte. V skutočnosti za prevod naspäť bolo treba zaplatiť 2x0,2 € - týchto 0,40 € je však zarátaných do poplatkov za vedenie účtu. Rovnako tak môj celkový prevod na kampaň bol 800 €, táto suma nebola k 07.11. plne využitá a nechcel som na posledný deň zahltiť Facebook reklamou. Oproti minulosti je v zákone uvedené, že od moratória (tj. 08.11. 7,00)  nemôžu byť zaúčtované ďalšie platby a to by bol v prípade FB problém.

Všetky prevody sú evidované na mojom transparentnom účte.

Záverom chcem uviesť, že do kampane som dal 800 € a nakoniec bude suma trochu nižšia. Táto suma na takú vec ako kampaň mi však pripadá tiež už dosť vysoká pre rodinný rozpočet. Preto je pre mňa nepochopiteľne, že starosta mestskej časti Rača úplne bez problémov dal do kampane 25 tisíc z rodinných peňazí. V princípe jeho náklady na kampaň boli skoro presne pomerné k mojim a k počtom jeho bilbordov v septembri a môjho, tj. cca 1:40.

Držím palce vo voľbách, aby ste mali šťastnú ruku!

Michal Drotován
kandidát na starostu Rače
www.drotovan.sk

Vladimír Dulla: Plán A - keď voľby prinášajú zdroje na ulici

ad: Ján Hrčka - Prečo má Bratislava a Petržalka málo peňazí (detailné vysvetlenie)

V článku s uvedeným názvom J. Hrčka detailne vysvetľuje príčiny nedostatku zdrojov a predstavuje svoj návrh na získanie dodatočných. Vychádza z faktu, že rozhodujúca väčšina ľudí užíva ulice ako cestujúci autami a v MHD. Odporúča zamerať pozornosť na parkovné a cestovné.

Ako úvod do úvah uvádza:

„Predstavte si, že všetky parkovacie miesta v správe mesta a mestských častí budú na celom území Bratislavy spoplatnené sumou 2 eurá za hodinu a Bratislavčania majú 100% zľavu. Každý, kto tu nemá trvalý pobyt, si rýchlo spočíta, či si prehlási trvalý pobyt, alebo cez parkovné prispeje na prevádzku mesta.“

S predstavou by nebol vážnejší problém. Situáciu zmení, ak sa porovná s VZN, ktoré predpokladá karty a rôzne ceny v pôsobnosti mestských častí. Pripúšťa parkovanie mimo zónu rezidenta so zľavou 50 %, nepripúšťa zľavu 100 %, a vylučuje zľavu na miestach s povolenou max. dobou státia do 2 hodín.

Ponúkaná predstava o mimoriadnej výhodnosti pre Bratislavčanov vyžaduje iné VZN.

Podľa J. Hrčku:

„Dôvody pre nespoplatnenie Bratislavčanov sú jednoznačné. Je to spravodlivé, lebo podľa súčasnej legislatívy náklady na prevádzku mesta znášajú hlavne tí, ktorí v ňom majú trvalý pobyt. Preto, ak mesto nemá dostatok peňazí, tak musí najskôr spoplatniť tých, ktorí sa na prevádzke mesta nepodieľajú alebo podieľajú výrazne menej. Legislatívne je trochu problém v tom, že zákon citlivo vníma opodstatnenosť dôvodov diskriminovania ľudí. Zákon ale nezakazuje zaviesť poplatok 2 eurá za hodinu celoplošne pre všetkých a Bratislavčanom dať na poplatok 100% zľavu cez kartu Bratislavčana alebo iný nástroj.“

Zákon nezakazuje konkrétnu výšku ceny / poplatku, ale zakazuje pri určení ceny / poplatku zneužiť postavenie, neprimeraný zisk a vyžaduje dodržať dobré mravy.

Subjekty v pôsobnosti hl. mesta pri použití mestskej karty poskytujú zľavy do 20 %. Zaujímavé by bolo spoznať predstavu o obhajobe zľavy 100 % len samotným použitím platobného nástroja. Bratislavskú mestskú kartu (BMK) vydáva 5 bánk. Kto nechce mať účet v nich, napr. pre zlé skúsenosti, musel by si vybaviť dobíjaciu BMK s min. kreditom, iba na prikladanie k nejakému snímaču, bez prevodu peňazí, ale s nákladmi na evidenciu.

Ak tomu dobre rozumiem, cca 200 – 220 tis. Bratislavčanov by si malo vybaviť BMK - ďalší plast.

Parafrázujúc J. Hrčku, zákon nezakazuje poskytnúť BMK / platobný nástroj, aby iný „zaplatil“ za jej / jeho držiteľa.

Predstavte si obchod s BMK. Rodina si vybaví viac BMK a voľné poskytne ľuďom, čo používajú auto v BA, ale nemajú trvalý pobyt. Tí ich využijú pri „platení“. Pri kontrole uvedú, že auto použil a odstavil držiteľ BMK a oni auto odvážajú. J. Hrčka píše o Bratislavčanoch. Zľava pre nich je pri použití akéhokoľvek auta. Umožní to priraďovanie áut k trvalému pobytu bez ohľadu na EČV.

Ak je reč o spravodlivosti a odvodenej zľave, ktorú službu dostanú so zľavou 100 % prispievatelia do rozpočtu mesta trvalým pobytom, ktorí nepoužívajú IAD vôbec, resp. iba taxi?

Parkovné 2 €/h predstavuje ročne cca 4 tis. € v súvislosti s parkovaním počas pracovných zmien. Nech by to v priemere bolo 2 tis. € na vodiča, pomer cca 285 € (príjem mesta za osobu s trvalým pobytom podľa J. Hrčku) : cca 2 000 € (zľava z parkovného) a k tomu ešte zvýhodnenie v MHD, upratovanie a osvetlenie ako píše J. Hrčka, vnímam ako výrazne nevyvážený.

J. Hrčka pokračuje:

„Ďalším dôvodom je dôvod ekonomický. Ak zavediete parkovaciu politiku pre všetkých 800 tisíc ľudí, budete potrebovať ďaleko väčšie množstvo policajtov a techniky. Dôvodom je riešenie násobne väčšieho množstva priestupkov. Preto zavedenie parkovacej politiky iba pre časť vodičov je výrazne menej nákladné.“

Rozumiem dobre, že zľava z parkovného pre Bratislavčanov nie je súčasťou parkovacej politiky?

Ako sa rozlíši použitie auta Bratislavčanom, ak sa nebude kontrolovať každé? Nejasný mi je dôvod, prečo by sa zľava mala viazať na iba vodiča, ak auto môže využiť iný cestujúci, ktorý svojim trvalým pobytom prispieva do rozpočtu mesta.

Podľa J. Hrčku:

„Tretím, nemenej dôležitým dôvodom je politická priechodnosť. Doteraz viaceré snahy zaviesť platenú parkovaciu politiku stroskotali, lebo sa jedná o nepopulárne opatrenie. Mesto nemá poriadne údaje ani len o počte obyvateľov, ktorí v tomto meste reálne bývajú. Nevie, aký je tu počet áut, legálnych parkovacích miest a množstvo iných dôležitých informácií. Obyvatelia v niektorých častiach mesta sú prakticky odkázaní na osobný automobil. Takto navrhnuté riešenie by bez väčších problémov prešlo, lebo nepostihuje Bratislavčanov. Takisto by vďaka nemu mesto získalo údaje o počte a štruktúre áut v Bratislave, lebo na získanie zľavy vo výške 100% by sa všetci museli do systému zaregistrovať.“

Návrh by asi prešiel, lebo pôsobí lákavo, ale či by po schválení nepostihoval Bratislavčanov možno viesť debatu. Aj keď sa uvažuje o priraďovaní áut k trvalému pobytu bez ohľadu na držiteľa a EČV.

Údaje o autách v Bratislave s EČV BA/BL má PZ SR. Z návrhu nevedno ako by mestu pomohlo poznať štruktúru, ale aj tie údaje má PZ SR.

Ak sa má pomôcť Bratislavčanom, očakával by som, že nebudú potrebovať ďalšiu registráciu, ďalší plast a postačí, ak použijú osvedčenie o evidencii auta, preukaz poistenca alebo OP, ak zľava má byť protihodnotou za trvalý pobyt.

Podľa mňa, predstava i odôvodnenie vyznievajú zvláštne. J. Hrčka na rokovaní MsZ 8.12.2016 podal návrh na zmenu uznesenia - centrálny parkovací systém Bratislavy realizovať v spolupráci s iniciatívou slovensko.digital. Uznesenie MsZ č. 683/2016/B/3. Na rokovaní MsZ 31.5.2018 nepodporil zmenu pôvodného VZN č. 12/2016, ale nenavrhol inú. Niet dôvodu predpokladať neznalosť súčasného legislatívneho stavu.

Komplementárne k IAD navrhuje úpravu pre MHD.

Podľa J. Hrčku:

„Aktuálne náklady DPB sú 110 miliónov ročne. Z tejto sumy približne 55 miliónov eur (50%) platí mesto vo forme príspevku z daní obyvateľov. Ak teda platíme za lístok 1 euro, tak jeho reálna cena sú eurá dve. Polovicu z tejto sumy zaplatí mesto DPB z daní Bratislavčanov. Preto je logické, že Bratislavčania platia „dotovanú” cenu 1 euro. Mimobratislavčania žijúci a pracujúci v Bratislave by mali zaplatiť minimálne reálne náklady. Pravidlá mestskej hromadnej dopravy v spojení s parkovacou politikou by určite motivovali ľudí k prehláseniu trvalého pobytu.“

Cca 1 € stojí iba základný elektronický lístok na 60 min. pre zóny v BA. Papierový základný lístok na 60 min. v BA má cenu 1,20 €. Dôležité je to s ohľadom na návrh, aby cezpoľní platili „minimálne reálne náklady“, a tiež na nasledujúci návrh.

Podľa J. Hrčku:

„Rovnako ako pri parkovaní, aj tu by mesto nemalo trestať krátkodobých návštevníkov hlavného mesta (20 dní v roku). Tí by mali počas tejto doby mať možnosť využívať režim primeraného poplatku alebo poplatku za dotovanú cenu 1 euro. Poplatok za celoročnú električenku vo výške 1 000 eur alebo jednorazového cestovného na 60 minút za 4 eurá, by mali platiť iba mimobratislavskí, ktorí tu žijú alebo pracujú väčšiu časť v roku. Obyvatelia s trvalým pobytom by mali mať 75% zľavu, ktorá by ostatných motivovala si prehlásiť trvalý pobyt do hlavného mesta.“

Z návrhu parkovného 2 €/h nemožno odvodiť rozdiel medzi krátkodobou návštevou a opakovaným dochádzaním autom.

Zvýhodnené cestovné na 20 dní v roku by získal ten, kto by sa zaregistroval a asi len pri kúpe elektronického lístka, lebo pri papierovom ťažko dokazovať koľký je v roku. Treba posúdiť či by to nebolo diskriminačné voči tým, kto si nedokáže / nemôže kúpiť elektronický lístok. Podľa návrhu nevedno aký by bol dôsledok na ceny denných lístkov.

Denne dochádzajúci by boli zaťažení rovnakou cenou ako dlhodobo „nocujúci“ v meste bez trvalého pobytu, aj dochádzajúci verejnou dopravou! Či by to bolo spravodlivé, nech posúdi každý sám.

Ak by lístok v cene 1 € spolu s dotáciou v rovnakej sume kryli reálne náklady, cena 4 € na 60 min. pre cezpoľných predstavuje zvýšenie o 100 %. Aj pri ročnom lístku. Ekonomicky by to znamenalo, že taký lístok by kryl dotáciu k dvom lístkom pre domácich. Nevedno ako by skončilo posúdenie prípustnosti takého určenia ceny, ale je zrejmé, že ďalší rozvoj MHD by mesto financovalo výrazne z rozdielu cien lístkov pre ľudí bez trvalého pobytu, lebo tržby a dane od Bratislavčanov by kryli len náklady prevádzky, ale rozhodujúce úžitky by slúžili práve im. A spravodlivosť, ...

Takto navrhnuté pravidlá vnímam ako bezdôvodné sankcie, aj preto, že nie všetci si môžu prehlásiť trvalý pobyt, a obdobu bezdôvodného obohatenia, lebo zmena trvalého pobytu by mestu priniesla príjem cca 285 €/osobu (údaj podľa J. Hrčku), ale v prípade účinnosti navrhnutých pravidiel by to bolo min. 1 tis. € za ročný lístok a pri parkovnom cca 4 tis. €/auto.

Rozpočet mesta dotuje náklady DP v podiele cca 50 %. Pri zľave Bratislavčana 75 % z 1000 € je to pre DP 250 € od neho a druhých 250 € z rozpočtu mesta. Z výnosu podielových daní 285 €/osobu zostáva cca 35 € na „cesty, parkovanie, osvetlenie, upratovanie, …“.

Predstavme si, že by MHD využívalo o 15, 30 či 50 % viac Bratislavčanov ako v súčasnosti. Koľko by museli platiť cezpoľní pri zachovaní filozofie návrhu „V prvom kroku spoplatniť dlhodobo žijúcich a pracujúcich, ktorí tu nemajú trvalý pobyt“ a „ak to nebude stačiť a minú sa aj všetky ostatné možné riešenia, bude nutné spoplatniť aj Bratislavčanov. Ale určite nie ako prvé, ale až ako posledné navrhované riešenie.“?

Návrhy majú (vy)provokovať k zmene trvalého pobytu a financovania aspoň Bratislavy. Neviem či je reálna zmena trvalého pobytu u viac ako u 15 - 20 %. Ak sa postupne získajú zdroje od ľudí bez trvalého pobytu a pri pretrvávaní nedostatku aj s trvalým, vláda už nebude mať dôvod. Za 250 € sa dá rok voziť 12 – 16 km do a z práce. Zľava 100 % podporí užívanie áut Bratislavčanmi s rizikom rozšírenia, hlavne tými, čo potrebujú prestupovať viac razy.

Zľavu 100 % mimo zónu v okruhu bývania by som vnímal pozitívne, ak by bola do 100 h/rok (cca 2 h/týždeň), po kúpe ročného lístka MHD.

Vladimír Dulla

autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike