Radko Tiňo: „Na Rendezi sa dlhodobo neinvestovalo, stav infraštruktúry je alarmujúci“

Rozhovor s kandidátom na poslanca MZ Bratislava-Rača za Rendez doc. Ing. Radkom Tiňom, PhD.

Narodil sa v roku 1974, v Rači žije spolu s rodinou od roku 2011. Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu, Fakultu chemickej a potravinárskej technológie, na ktorej obhájil aj doktorát a docentúru. V rokoch 1999 a 2000 absolvoval študijný pobyt na McGill University v kanadskom Montreale a v roku 2001 strávil 6 mesiacov v USA v rámci programu Work & Travel. Venuje sa pedagogickej aj výskumnej činnosti, na konte má desiatky vedeckých publikácií v renomovaných zahraničných časopisoch a encyklopédiách, viedol a v súčasnosti tiež vedie medzinárodný výskumný projekt. Pravidelne býva členom riešiteľských teamov domácich aj zahraničných výskumných projektov, absolvoval viacero zahraničných konferencií ako pozvaný prednášateľ, v roku 2016 absolvoval prednáškové turné v Mexiku, zamerané na problematiku využívania obnoviteľných surovinových zdrojov. Profesionálne sa venuje technológiám spracovania dreva a papiera, masovým konzervačným technológiám a v poslednom desaťročí sústreďuje svoju pozornosť hlavne na problematiku modifikácií prírodných materiálov účinkom nízkoteplotnej atmosférickej plazmy. Je dlhoročným členom Slovenskej chemickej spoločnosti, ktorá ho v súčasnosti nominovala do Výkonného výboru pracovnej skupiny Chémia pre kultúrne dedičstvo v rámci Európskej chemickej spoločnosti. Je členom EFPRO (European Fiber and Paper Research Organization), svetovej organizácie SWST (Society of Wood Science and Technology) a od roku 2016 je aj členom poradného zboru expertov Slovenskej komisie pre UNESCO. V minulosti bol aktívnym členom organizácií MENSA Slovensko a Slovenského syndikátu novinárov. V súčasnosti je podpredsedom OZ Priatelia Rače, združujúceho aktivistov snažiacich sa o zlepšenie života a prostredia v Rači. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany.

• Na základe čoho si sa rozhodol kandidovať na poslanca?

Rozhodovanie nebolo jednoduché a ani rýchle. Pravdupovediac, k tomu, aby som kandidoval, ma vyzvali ľudia z blízkeho okolia a aj kolegovia z OZ Priatelia Rače. Ja sám som túto ambíciu pôvodne nemal. Súviselo to hlavne s faktom, že sa nám nedávno narodila dcérka a že mám aj bez poslancovania množstvo aktivít, ktoré mi zaberajú dosť veľa času. Poradil som sa však s manželkou a po dlhšom zvažovaní som súhlasil s tým, že sa pokúsim získať vo voľbách dostatok hlasov na to, aby som ako poslanec mohol lepšie pomáhať rozvoju lokality, v ktorej sme sa rozhodli žiť.

• Ako prebiehal zber podpisov? Sú ľudia ochotní baviť sa o komunálnej politike?

Rozhodol som sa, že budem zbierať podpisy pod svoju kandidatúru kontaktovaním ľudí na ulici. Myslel som si však, že to bude jednoduchšie. Nazbierať 500 podpisov je riadna fuška a úprimne povedané, ešte ich nemám (stav zo dňa 21.8.2018). Mňa osobne zatiaľ mnoho ľudí nepozná, keďže som doposiaľ nemal ambície veľmi sa ukazovať na verejnosti a programovo pracovať na svojom „politickom obraze“. To sa, samozrejme, premieta do ochoty/neochoty časti ľudí venovať mi svoj podpis. Rendez je tiež špecifický tým, že si ľudia zvykli na svojho tradičného poslanca Cyrila Sekerku a časť z nich nie je ochotná sa ani začať baviť o podpore niekoho iného. Vidím tiež rezignovanosť a skepsu. Ľudia dnes skrátka politikom neveria a chcú mať iba pokoj. Na druhej strane som však stretol aj ľudí (mladších aj starších), ktorí veria, alebo skôr dúfajú v normálny život. Títo sú ochotní diskutovať nie o politike ako takej, ale o reálnych konkrétnych problémoch a možných spôsoboch ich riešenia. Drvivá väčšina z týchto ľudí mi aj venovala svoj podpis. Za to im úprimne ďakujem.

Rád by som ešte vyjasnil jednu podstatnú vec. Je mi ľúto, že ľudia dobre nerozumejú zmyslu zbierania podpisov občianskych kandidátov a ani si nechcú nechať vysvetliť, že svojim podpisom (jedným z 500 potrebných) iba umožňujú aktívnym ľuďom, aby mohli byť zapísaní do zoznamu kandidátov pre komunálne voľby. Nič viac za tým nie je. Svojim podpisom ľudia nelegitimizujú program kandidátov, ani ich tým nevolia, iba im umožnia zúčastniť sa volieb. Každý občan Rače teda môže podporiť a dať šancu všetkým kandidátom zbierajúcim podpisy v uliciach. Ľudia si tiež neuvedomujú fakt, že občianski kandidáti trávia prakticky celé leto v uliciach rozhovormi s ľuďmi, diskusiami o pálčivých problémoch a ich možných riešeniach a že práve toto je hlavnou esenciou komunálnej politiky, ktorá môže v prípade ich úspechu vo voľbách priniesť pozitíva celej komunite. Fakt, že občan osobne nepozná každého človeka, ktorý ho na ulici osloví so žiadosťou o podpis, neznamená, že mu nemôže a nemá dať šancu stať sa jedným z oficiálnych kandidátov.

• „Ešte žiadny račiansky starosta sa nezaujímal o Rendez“. Nakoľko vnímaš pravdivosť tohto tvrdenia? Prečo by sa mal zaujímať osobitne o Rendez?

Pravdivosť tohto tvrdenia nemôžem vyvrátiť, ani potvrdiť. My (naša rodina) sme sa na Rendez prisťahovali v roku 2011 a zažili sme na vlastnej koži iba súčasného starostu Pilinského. Okrajovo som vnímal ešte starostov Zvonára a Bielika. Keďže som však býval v iných častiach mesta, nezaujímal som sa o to, ako sa venujú špecificky Rendezu. Ak sa však pozrieme na stav infraštruktúry a služieb na Rendezi, je zrejmé, že minimálne počas posledných 30 rokov nebola táto lokalita prioritou žiadneho z račianskych starostov a bratislavských primátorov. Starosta by sa podľa môjho názoru „nemal zaujímať osobitne o Rendez“, mal by však rovnocenne a rovnomerne manažovať údržbu a rozvoj všetkých častí Rače. Keďže sa však na Rendezi dlhodobo neinvestovalo a stav infraštruktúry už nie je iba nevyhovujúci, ale alarmujúci, bolo by potrebné začať reálne pracovať na tom, aby sa v dohľadnom čase Rendez stal miestom, ktoré nielen vyzerá, ale hlavne funguje ako ktorákoľvek normálna časť hlavného mesta. Dnes to bohužiaľ tak nevyzerá.

• Čo vnímaš ako najväčšie problémy Rendezu a ako by si chcel prispieť k ich riešeniu?

Problémov je tu viacero a je veľmi náročné určiť im prioritu. Každopádne, jednou z najväčších výziev je úroveň hromadnej dopravy. Podľa nového grafikonu, autobusové linky už nezačínajú a nekončia na zastávke Na pasekách, ale pokračujú až do Vajnôr. Na tom by nebolo nič zlé, keby kvôli tomu nedochádzalo k častým meškaniam a vynechaniam spojov. Ľudia z Rendezu tak nemajú veľmi na výber a musia sa prepravovať automobilmi. Mne samotnému trvá cesta do práce linkami MHD 45-50 minút, s prestupom v centrálnej Rači. Doba je však priaznivo naklonená podpore využívania vlakovej dopravy. Na konci Rendezu, na Východnej ulici je vlaková stanica, ktorú by sme všetci radi začali využívať na cestu do a z mesta. Hovorí sa o tom už nejaký čas a na pôde BSK sa to už začalo aj riešiť. Dôvodom, prečo tomu tak zatiaľ nie je, je chýbajúci perón, ktorý je potrebné vybudovať, aby sa vôbec dalo nastúpiť a vystúpiť z vlaku. Technicky to nie je problém zrealizovať, tak dúfam, že sa v blízkej budúcnosti toho dočkáme.

Ďalším veľkým problémom sú rozbité cesty. Ulica Pri Šajbách dnes znesie aj najprísnejšie kritéria pre tankodrom. Na nej však nestačí iba vyplniť diery asfaltom, ale bude potrebná celková oprava aj s rekonštrukciou podkladových vrstiev. Opravu však nutne potrebujú aj napojené ulice Trávna a Stolárska (smerom do Rače) a Východná (smerom do Vajnôr).

Osobitnou kapitolou sú chodníky. Malá časť z nich (pri bývalej Pošte) bola nanovo vyasfaltovaná tento rok, avšak chýbajúci chodník do areálu na Sklabinskej, zničený chodník na Dopravnej a Pri Šajbách a chodník strácajúci sa pod čiernou stavbou na Trávnej ulici výrazne obmedzujú pohyb nielen chodcom, ale hlavne mamičkám s kočíkmi. Prechod cez železničné priecestie a ďalej smerom do Rače je hazardovaním so zdravím a životmi. V tomto prípade je veľkým problémom plechová hrdzavá búda susediaca s predmetným priecestím, ktorú sa už dva roky snažím legálne odstrániť a ktorá zneprehľadňuje križovatku hneď za priecestím.

Veľkým problémom Rendezu je tiež fakt, že časť pozemkov patriacich ŽSR a budúcim developerom nie je riadne kosená a udržiavaná. Železnice vraj nemajú kapacity na niekoľkonásobné kosenie počas letných mesiacov, developeri na to kašlú. A MČ Rača, ktorá má kompetencie pokutovať majiteľov, ktorí sa riadne nestarajú o svoje pozemky, to nerieši. Ľudia si to občas pokosia svojpomocne pred vlastným vchodom, ale nemá to tak byť. Riešením by bolo zverenie predmetných pozemkov do správy MČ Rača a navýšenie počtu pracovníkov Oddelenia čistoty a údržby na taký počet, ktorý bude dostatočný na pravidelné kosenie všetkých verejných zelených plôch, orez nebezpečných konárov a čistenie komunikácií v zimných mesiacoch.

Zatiaľ sme sa nedotkli problému s kanalizáciou. Ulica Na pasekách bola až do tohto roka z pohľadu kanalizácie bezprizorná. Vďaka iniciatíve a nezlomnej vôli Viery Štrbákovej sa konečne tento rok podarilo kanalizáciu vyhlásiť za verejnú a zveriť ju do správy BVS. To je tá dobrá správa. Horšia čaká obyvateľov ulice v blízkej budúcnosti. Kanalizácia je totiž na viacerých miestach poškodená a bude potrebovať opravu spojenú s rozkopávkou ulice. To samozrejme prinesie ďalšie problémy s umiestnením množstva parkujúcich automobilov. Riešením by bolo vykonať opravy v zimných mesiacoch, mimo vegetačného obdobia a dohodnúť s majiteľmi pozemkov dočasné parkovanie na poliach v tesnej blízkosti ulice.

• Posledné roky sa veľa hovorí o parkovacej politike. Máš nejakú predstavu v tejto oblasti? Má každý rovnaké právo zaparkovať?

Parkovacia politika je veľká a náročná téma. Na jednej strane sú tu neustále sa zhoršujúce problémy mesta s nárastom osobnej dopravy a jej negatívnymi dopadmi, na druhej strane je tu „právo“, alebo skôr zvyk, či obyčaj parkovať zdarma na verejných priestranstvách. Žil som určitý čas v zahraničí a naučil som sa, že nič nie je zadarmo, aj keď sa to na prvý pohľad tak môže javiť. Parkovacia politika, resp. jej návrh už spôsobil veľa zlej krvi. Rezidentské parkovanie ako také nie je zlé, no diabol sa vždy skrýva v detailoch. Zavedenie spoplatneného parkovania automaticky nevyrieši zníženie množstva parkujúcich áut na chodníkoch, ani rezidentom nezaručí, že zaparkujú pri svojom vchode, iba umožní namaľovanie parkovacích boxov pre rezidentov a ostatných a hlavne prinesie do pokladnice mesta dodatočné príjmy. Tieto by však mali byť účelovo viazané iba na údržbu ciest a chodníkov a rozvoj parkovacieho systému. Netreba samozrejme zabúdať ani na to, že dobre nastavená parkovacia politika vráti chodníky opäť chodcom. To bude jej okamžitý viditeľný benefit. Bol by som za to, aby parkovaciu politiku a službu riešilo mesto vo vlastnej réžii a nezverovalo ju žiadnej súkromnej firme. Začať by sa však malo systematicky, a to vybudovaním veľkých záchytných parkovísk na vstupoch do mesta, napojených samozrejme na dobre fungujúcu hromadnú dopravu, ktorá ľudí dopraví rýchlo do ktorejkoľvek časti Bratislavy bez nutnosti viacnásobných prestupov. Viem si tiež predstaviť, že by parkovné zaplatené na týchto záchytných parkoviskách poslúžilo motivačne ako cestovný lístok na MHD.

• Ako často využívaš MHD a BID? Sú nastavené optimálne?

Priznám sa bez mučenia, že MHD zatiaľ využívam veľmi sporadicky. Využívam hlavne osobný automobil, ktorý parkujem doma, alebo v práci (parkovné si tam platím už niekoľko rokov). Dôvodom je zdĺhavé a komplikované cestovanie. Cesta ráno autom mi trvá v pohodlí 12-15 minút, autobusom a električkou to býva v natlačených spojoch 45-50 minút s jedným alebo dvoma prestupmi. Veľmi rád by som využíval vlaky z Rendezu na Hlavnú stanicu. Ak nastane taká situácia, auto zostane doma. Vážne uvažujem tiež nad zakúpením elektrického skútra, ktorý by bol dobrým riešením pre preplnené bratislavské cesty.

• Značka ŽSR sa objavuje pri viacerých problémoch Rendezu. Dá sa na štátny podnik zatlačiť, aby reálne riešil sťažnosti obyvateľov?

Rendez bol vybudovaný ako železničiarska kolónia a vďaka tomu má aj svoj osobitý charakter, ktorý by v zahraničí vedeli využiť omnoho efektívnejšie a účelnejšie, než tomu doposiaľ bolo u nás. Je tu množstvo technických pamiatok a osobitá architektúra, ktoré sa mi veľmi páčia. Železnice sú tu takmer 130 rokov, v minulosti poskytovali zamestnanie veľkému množstvu miestnych obyvateľov, dnes sa počty pracovníkov pochopiteľne zmenšujú. Zriaďovacia stanica však popri pracovných príležitostiach a biznise spôsobuje obyvateľom aj nemalé problémy súvisiace s nadmerným hlukom. Nedávno sa tu riešila petícia voči nadmernému hluku, ktorá iniciovala ďalšie kroky, akými boli objektívne meranie hladín hluku a následné opatrenia na zníženie neprípustne vysokých úrovní hluku obťažujúcich obyvateľov ulíc Na pasekách, Východnej a Dopravnej. Je potrebné pripomenúť, že oproti minulosti sa výrazne znížili množstvá posunovaných vagónov, a teda aj hlučnosť klesla, no hluk je v lokalite prítomný stále. Z navrhovaných opatrení železnice úspešne otestovali technológiu Bremex-Annsys basic, ktorá eliminuje hluk počas brzdenia vagónov (no nakoniec ju nezakúpili) a z rozhodnutia Ministerstva dopravy boli tiež donútení obmedziť prevádzku nočného posunovania medzi 22:00 a 6:00. Situácia však ešte ani zďaleka nie je vyriešená. Zostáva teda na vedení MČ, BSK a hlavného mesta, aby so železnicami hľadali a našli spoločnú reč pri riešení problémov a aby tieto problémy aj reálne vyriešili.

• Tvojou celoživotnou záľubou je hudba, hra na akustickej gitare či spev, stíhaš sa jej venovať v súčasnosti? Mali možnosť si ťa vypočuť už aj Račania?

Opravím ťa, v posledných rokoch hrám častejšie na elektrických gitarách. S narodením dcérky som preorganizoval rebríček svojich priorít a hudba sa tým pádom dostala na spodnejšie priečky, no nevzdal som sa jej. Zredukoval som však množstvo skúšok a čas strávený mimo rodiny. Nemá to však zatiaľ negatívny vplyv na kvalitu mojej produkcie ...aspoň dúfam :). Naopak, s menším počtom skúšok prišla opäť väčšia chuť vytvoriť niečo nové a v každej z mojich troch kapiel (Lavalier, Wasabi Circus aj Mysami) vzniklo niekoľko nových piesní. Čo sa týka koncertov, tie stíham podobne ako doteraz. Moja manželka je v tomto voči mne veľmi tolerantná... a ja som jej za to veľmi vďačný. Račania ma mali možnosť počuť (a vidieť) s kapelou Wasabi Circus tuším pred dvoma rokmi. Vystúpili sme v amfiteátri a koncert bol poznačený problémami so zvukovou aparatúrou, no nerozhodilo nás to a odohrali sme nadupanú show... a radi prídeme zahrať aj v budúcnosti.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Ján Drotován

redaktor občianskeho časopisu račan.sk výber

Alex Marčan: Krááá...

Pod šedivým nebom visí čierna vrana. Krááá... 
Sláva ti, sláva, račiansky sivý betón.

Sláva ti. Ty, čo si všetko podpísal mojím čiernym brkom. Krááá, sláva ti.

Prilep si na tvár červené fúzy. Aj čiapku z červenej kože na hlavu si daj.

Nech každý vie.

Tak, ako pred stovkami rokov, aké je tvoje remeslo. Aké poslanie.

A potom sa raz stane, že okrem svojho tieňa nebudeš mať priateľa.

Potom si už môžeš zložiť červené fúzy.

Aj čiapku.

Zubatá masku nevyžaduje. Má svoju.

Krááááá.....

Alexander Marčan

Zuzana Aufrichtová: Prečo je v Bratislave problém zaviesť parkovaciu politiku?

Snahy o zavedenie regulácie parkovania v hlavnom meste sú intenzívne minimálne 10 rokov. Bratislava pripravila viacero komplexných návrhov celomestskej parkovacej politiky, no dodnes nie sú účinné.

Bratislava je posledné z krajských miest Slovenska, ktoré nemá zavedenú celomestskú parkovaciu politiku. Už aj väčšina okresných miest siahla po uplatnení tohto nástroja, ktorý sa pri správnom zavádzaní a transparentných podmienkach ukázal ako veľmi efektívny pri zveľaďovaní verejného priestoru.

Problém možno rozobrať odborne a do hĺbky, no v tomto článku chcem poukázať na principiálne dôvody a aspekty, ktoré v diskurze o parkovacej politike neodzneli, alebo odzneli slabo.

Za súčasný stav v Bratislave môžu aj tieto aspekty:

• Bratislavu tvorí 17 mestských častí s vlastnou samosprávou a nastavenie systému je preto ďaleko zložitejšie. No tento problém sa podarilo vyriešiť. Mestské časti dostali voľnú ruku pri stanovení parkovacích zón či výšky poplatku za parkovanie na verejnom priestranstve.

• Spoplatnenie parkovania nie je populárna téma. Predstavuje zavedenie nového poplatku pre Bratislavčanov a návštevníkov mesta.

• Zavádzanie parkovacích politík v mnohých mestách sprevádzali kauzy o netransparentnosti nakladania s verejnými prostriedkami. A samotné mesto Bratislava nesie následky nesprávneho rozhodnutia samosprávy a nevýhodný prenájom verejného priestoru – neslávne známu kauzu parkovania BPS v centre.

Za uvedených vstupných podmienok je nepochopiteľné, že súčasné vedenie mesta Bratislava pristúpilo k implementácii návrhu parkovacej politiky na základe tajných dokumentov. Dokumentov za nemalé verejné prostriedky, ktorých obsah pozná len autor a úzke vedenie magistrátu.

Parkovacia politika musí byť Fair Play

Parkovacia politika sa týka každého obyvateľa mesta. Pozitívne, či negatívne. Fakt, že okrem iného predstavuje zavedenie nového poplatku, robí túto tému omnoho chúlostivejšou na komunikovanie s verejnosťou. Toto magistrát absolútne podcenil. Transparentnosť a jasné deklarovanie, ako budú výnosy z parkovania využité, sú základom pre schválenie parkovacej politiky v hlavnom meste. Určite nie tajne a neodkontrolovane. Máme už smutné príklady, ako skončili natvrdo pretlačené parkovacie politiky. Tomu sa musí Bratislava vyhnúť.

Regulácia parkovania prinesie v niektorých častiach mesta dočasné zhoršenie stavu. Aj tento aspekt je potrebné komunikovať. Zákonné vyznačenie parkovacích miest zníži ich počet a znemožní parkovanie na nepovolených miestach.

Keď sa súčasná parkovacia politika pripravovala, magistrát prišiel s heslom: Poriadok do ulíc. Na prvý dojem to pôsobilo dobre, no keď si uvedomíte, že tým neporiadkom v uliciach sme my a naše autá, tak to až tak pozitívne nevyznieva. Uvádzam to ako príklad, že akútnosť potreby zavedenia parkovacej politiky sa nesprávne komunikuje.

Dobré moderné parkovacie politiky prinášajú mestám upravený verejný priestor, financie na iné rozvojové projekty, regulované parkovanie, dáta o doprave a mnoho iných benefitov, ale primárny dôvod pre ich zavádzanie je inde.

Súčasný stav je nespravodlivý

Je výrazne nespravodlivý k ľudom, čo neparkujú svoj súkromný majetok (auto) na uliciach (verejnom priestranstve). Oni musia totiž za verejnú dopravu platiť a chodníky majú obsadené autami.

Rovnako nespravodlivý je súčasný stav k vlastníkom garáží, či parkovacích miest. Oni totiž za svoju možnosť parkovania draho zaplatili kúpou, či výstavbou súkromného parkovacieho miesta a ročne platia miestne dane za vlastníctvo, ktoré sú za garážové miesta vo vyššej sadzbe ako obytný priestor.

Verejný priestor je náš priestor. Na jeho údržbu platia obyvatelia miestne dane. Všetci rovnako podľa predpisu. Súčasný stav nie je preto spravodlivý ani k parkujúcim. Nie je predsa spravodlivé, aby ho zaujal niekto svojim súkromným vlastníctvom na úkor iného.

Férovo nastavené podmienky poplatku za „prenajatie“ verejného priestoru na čas potrebný na parkovanie by mali byť prijateľné pre všetkých. Spokojnosť sa však dostaví len vtedy, keď budú benefity zo zavedenia jasne čitateľné v uliciach. Je to overené v mestách, ktoré zaviedli úspešne parkovaciu politiku v prospech obyvateľov.

Parkovacia politika Bratislavy musí byť Fair Play a potom aj prejde.

Zuzana Aufrichtová

kandidátka na starostku Starého Mesta

Rozhovor so Zuzanou Aufrichtovou

Ilustračná fotografia (zdroj: internet)

Igor Koso: O parkovaní nielen v Karlovej Vsi

Odpoveď na článok Ján Hrčka: ad „Pilotný projekt parkovania v Karlovej Vsi“.

Dobrý deň, pán Hrčka,

keď som si prvýkrát v tlači prečítal slovné spojenie „parkovací chaos“, 
vedel som, že je zle.

Tento spôsob zmeny stavu, ktorý im nevyhovuje, spravidla smerujúci k novému, lepšiemu, svetu (podľa nich samozrejme), používajú sociálni inžinieri vždy. Na nejaký jav, ktorý je sám osebe neutrálny, alebo dokonca pozitívny, ktorý sa sociálnym inžinierom nepáči a chcú ho, v mene svetlých zajtrajškov, zmeniť, sa nalepí negatívna nálepka. A vytvorí sa „problém“ a začne sa s masážou verejnej mienky. A vždy sa nájde aj vinník, v tomto prípade „zlí cezpoľní“, čo tu neplatia dane, a preto ich treba potrestať tým, že nebudú mať kde parkovať. A my, „dobrí - rezidenti“, budeme mať vďaka tomu viac parkovacích miest.

Divide et impera – rozdeľ a panuj.

A sociálny inžinier, ktorý to všetko robí pre nás, hlúpe deti, ktoré žijú v temnom chaose, a myslí to s nami dobre, to bude všetko riadiť. A získa moc – nad nami, hlúpymi deťmi. A dôvod existencie, inak povedané, pracovné miesto. Najme si za naše peniaze represívny aparát (ďalšie pracovné miesta plus väčšia dôležitosť pre sociálneho inžiniera) na vymáhanie nového verejného dobra, a bude nás, za naše peniaze, učiť žiť v novom, lepšom svete (podľa neho). Inak povedané, bude nás trestať, pokutovať a buzerovať.

Ale poďme k parkovaniu.

To, čo Vy, pán Hrčka, voláte chaosom a neporiadkom, má aj iné názvy. Napríklad SPONTÁNNA SAMOORGANIZÁCIA, alebo SLOBODA. A funguje to vždy neporovnateľne lepšie, ako akákoľvek mysliteľná regulácia.

Regulátor, centrálny plánovač, bojovník proti chaosu, sociálny inžinier (je jedno, ako ho/ju nazvete, v tomto prípade sú to synonymá), má totiž vždy rovnaký problém. Ten problém sa volá absencia informácii. Centrum nikdy nemôže mať tak dobré informácie, ako majú jednotliví účastníci trhu (v tomto prípade udalosti – potrebujem zaparkovať) priamo na mieste. Tí ktorí riešia svoj konkrétny problém priamo na mieste.

Preto sú rozhodnutia sociálneho inžiniera „od stola“ vždy oveľa horšie, doslova hlúpejšie (aj keď si sociálny inžinier – spravidla „expert“ o sebe samozrejme myslí opak), ako rozhodnutia ľudí priamo na mieste, sú neefektívnejšie, vzdialené, odtrhnuté od reality... Každá jedna regulácia, ktorú sociálny inžinier urobí, vyvolá potrebu ďalších a ďalších regulácii, korigujúcich „nepredvídané dôsledky“ tej prvej. Nemá to konca. Je to cesta do pekla, alebo do otroctva, ako napísal Hayek.

Príkladom je môj prvý príspevok, z jesene 2016. Na mieste, kde slobodne parkovalo, vašimi slovami chaosilo, zmestilo sa, spontánne sa samozorganizovalo... 27 až 30 áut, podľa veľkosti konkrétneho auta, podľa toho, ako iní ľudia zaparkovali pred ním, akú kde našiel medzeru..., vyznačil sociálny inžinier 16 parkovacích miest.

Môžete si hovoriť, čo chcete, pán Hrčka, fungovalo a funguje to vynikajúco! Malo to len víťazov, nemalo to porazených. OK, možno bol porazený ten, čo prišiel o 23:00 a musel sa postaviť na druhú stranu ulice pred školu. Dokonca to má takú zotrvačnosť, že napriek tým vašim nezmyselným čiaram, tak ľudia parkujú aj naďalej. To, že sa tak parkuje aj naďalej, je ďalší dôkaz životaschopnosti a nadradenosti slobody – spontánnej samoorganizácie – a zároveň dôkaz toho, že sociálni inžinieri (dokonca aj keď im priznáme „dobré úmysly“) situáciu vždy len zhoršia. A vznikli nepredvídané dôsledky – na jednej strane množstvo prázdnych, nikdy neobsadených parkovacích miest, na druhej strane autá „tých zlých – cezpoľných“ vytlačené do okolitých ulíc, kde predtým nikdy nikto neparkoval, „parkovací problém“ pre návštevy, ktorý nikdy predtým nebol, a tak ďalej...

To, že sme parkovali, a naďalej parkujeme, podľa Vás, v rozpore s predpismi, neberiem ako argument.

Byrokratické systémy zvyknú dlho prežívať aj vďaka tomu, že mnohé (najblbšie – najviac v rozpore s realitou) predpisy, radšej nevymáhajú. Je to ich inštinkt prežitia. Ak ich totiž vymáhať začnú, okamžite sa ukáže totálny rozpor s realitou a byrokratický systém začne raketovou rýchlosťou strácať legitimitu (súhlas ovládaných). Fantastická kniha na túto tému je Dobrý vojak Švejk. Odporúčam Vám ju.

Myslím, že naše parkovanie za domom je presne tento prípad. Za 14 rokov, čo bývam na Karloveskej sa nestalo, že by sanitka neprešla. Dokonca vo vedľajšom vchode horelo a ťažká požiarna technika stála vzadu za domom a dostala sa tam bez problémov. Tam, kde Vy píšete, že nie sú 3 metre na prejazd. Tam, kde sme podľa Vás, v rozpore s predpismi, vtedy parkovali. Žiaden problém s prejazdnosťou nebol.

Fakt, že polícia prehliada mnohé situácie v parkovaní, ktoré sú podľa Vás určite v rozpore s predpismi, a ktoré sociálni inžinieri na rôznych fórach pranierujú, je prejavom tohoto javu. Je to evidentne pud sebazáchovy byrokratického systému. V tomto prípade polície. Naštvali by totiž nadkritické množstvo ľudí, ktorí to dnes vôbec neriešia, lebo sa ich to zatiaľ netýka, ale potom by to už začali riešiť (Ronald Reagan ich nazýval mlčiaca väčšina). Pre vládcu je vždy veľmi nebezpečné ich naštvať. Pán Fico a pán Kaliňák by Vám o tom vedeli povedať svoje. Takže aj napriek veľmi hlasnému pochvalnému potlesku aktivistov-sociálnych inžinierov (Ronald Reagan ich nazýval ukričaná menšina), by sa nakoniec oni – policajti dostali do problémov. Na konci dňa by za svoju aktivitu verejnosťou neboli pochválení. Pán Raši v Košiciach za svoju aktivitu v parkovaní nebol verejnosťou pochválený. A niečo podobné sa už deje aj v Prahe. Úsmevné je, že keď sa nad tým, pán Hrčka, zamyslíte, tak tento inštinkt prežitia byrokratických systémov, je vlastne tiež prejavom spontánnej samoorganizácie. Vašimi slovami chaosu. Dokonca aj byrokratické systémy (ktoré sú jej protikladom) ju využívajú. Na vlastné prežitie.

Vedel som, že spontánna samoorganizácia funguje v ekonómii, ale keď ste mi za domom namaľovali tie nezmyselné čiary, bolo evidentné , že ten princíp má univerzálnu platnosť. Regulácia vždy vytvorí víťazov a porazených. Ak niekomu nejaké právo pridáte, musíte ho inému zobrať. To je podstata môjho textu číslo 2 – z júla 2018. A dotiahnite si to do dôsledkov, keď tento nezmysel zavedie celé mesto, skončili sme.

My, Karlovešťania, budeme v Ružinove, Rači, Lamači... jazdiť okolo množstva voľných parkovacích miest, na ktorých teraz bez problémov, a zadarmo, zaparkujeme. Potom už nezaparkujeme. A oni u nás tiež nezaparkujú.

Autá skončia. Choďte si to vyskúšať do centra mesta. Porazenými budeme úplne všetci. Nezaparkujeme nikde mimo našej rezidenčnej zóny. Naopak skutočnými víťazmi budú sociálni inžinieri. Len sa budú veľmi snažiť, aby si to nikto neuvedomil. Inštinkt prežitia.

Vynucovaním regulácie vznikne množstvo neefektívnych a nezmyselných nákladov, pracovných miest, mestských policajtov, a samozrejme úradníkov. Keď sa objavia rozpory s realitou, sociálni inžinieri začnú „naprávať a riešiť“... dôsledky vlastných rozhodnutí. To je množstvo práce pre ďalších sociálnych inžinierov, ktorých zamestnajú. Samozrejme, verejnosti to budú predávať ako zdokonaľovanie a vylepšovanie regulácie v záujme verejnosti, „pre vyššie dobro“.

Pán Hrčka, napísali ste „Som zvedavý, či by ste chceli žiť v krajine chaosu, kde by neboli podľa vás zbytočné regulácie zákonom.”

Nuž, v 80-ych rokoch som chcel do krajín, kde regulácii bolo oveľa menej, ako vtedy u nás, emigrovať. A čo sa týka zaostalosti týchto krajín, nikdy nezabudnem na BMW alebo Mercedes, čo sú produkty slobody, alebo spontánnej samoorganizácie, parkujúce vedľa Trabantu, alebo Škody 110, čo sú produkty regulácii a sociálneho inžinierstva. Alebo na moju prvú návštevu na Západe v decembri 1989 a na ten kontrast oproti regulovanému Československu. Pravda je, že aj na západ od nás je množstvo sociálnych inžinierov a za posledných 30 rokov riadne zdvihli hlavu. Ale zdá sa mi, že sa im už podarilo naštvať dosť ľudí, a v niektorých krajinách už aj nadkritické množstvo.

Pán Hrčka, 28 rokov jazdím a parkujem v Bratislave. Videl som za ten čas autá parkujúce v zákaze zastavenia, aj na prechode pre chodcov. Ale nikdy som nevidel nikoho parkovať na detskom ihrisku. Trocha mi to z Vašej strany zaváňa demagógiou, úbohé deti..., ale netvrdím, že sa to nemohlo stať. Rozšírený jav to ale určite nebude.

Poďme k parkovaniu v zahraničí.

V 90-tych rokoch som legálne žil a pracoval v Duesseldorfe a dosť som tam jazdil a parkoval. Na Favorite so slovenskou ŠPZ. V obci, alebo skôr okrajovej mestskej časti, Meerbusch – Lank, kde som vtedy býval (niečo ako Devínska Nová Ves), žiadna rezidenčná zóna nebola. So svojim slovenským Favoritom som parkoval, kde som chcel. Zadarmo. Áut tam vtedy bolo minimálne toľko, ako dnes v Bratislave. Dokonca si myslím, že už vtedy tam áut bolo oveľa viac, ako dnes v Bratislave, ale nechce sa mi dohľadávať štatistiky a zrovnávať počet áut na obyvateľa v Bratislave dnes s Duesseldorfom v roku 1995. Viem ale, že už v roku 1980 pripadalo v Západnom Nemecku jedno auto na menej než 2 osoby. To je údaj, ktorý som si vtedy zapamätal zo Slobodnej Európy. Stávalo sa, že keď som prišiel v noci domov, hľadal som parking pol hodinu. A parkoval som nakoniec kilometer od domu. Ale o 17:00 alebo o 18:00 to ešte bývalo v pohode. Zaparkoval som skoro pred domom.

Podobnú skúsenosť mám z Wiesbadenu. Ale nebol to okraj, ale širšie centrum. Cca 15 - 20 minút peši od hotela Nassauer Hof a Wilhelmstrasse, čo je najluxusnejšie centrum mesta s cca 300 000 obyvateľmi. Ale na druhej strane rieky Rýn je Mainz s cca 200 000 obyvateľmi – ako keby Petržalka bola formálne samostatná, takže mesto-súmestie má asi 500 000 obyvateľov. Tam to bolo horšie, o 17. alebo 18. hodine problém nebol, ale ak ste prišli neskôr v noci, mohlo sa naozaj stať, že ste hľadali miesto aj hodinu. Stávalo sa mi, že som zaparkoval, až keď niekto odišiel, a to cca 2 km od bytu. Ale žiadna rezidenčná zóna tam vtedy nebola.

Práve preto, že som v minulosti žil v Nemecku, nemám pocit, že dnešná Bratislava má nejaký parkovací a dopravný problém.

Veľa som sa pohyboval tiež v Amsterdame a Antverpách. V Amsterdame som bežne parkovával na ulici Kaisersgracht, čo je historické centrum s budovami zo 17. storočia. (Gracht znamená kanál). Myslím, že do 17:00 alebo 18:00 sa za parkovanie na ulici platilo (podobný systém má dnes Bratislava) a potom bolo parkovanie voľné. Nebola tam rezidenčná zóna.

Skutočnou pliagou Amsterdamu neboli autá, ale bicykle. Stretnutia s nimi boli životu nebezpečné. Neplatila pre ne červená, ani prechod pre chodcov, neplatilo pre ne nič, chodili si kade chceli, boli to staré šunky, pravdepodobne s katastrofálnymi brzdami... (vraj preto, lebo nové by sa ukradli, povedali mi miestni).

V centre chodili oveľa rýchlejšie, než autá. Hotový raj pre bratislavských ekologických sociálnych inžinierov. Keď som tam prvýkrát prišiel, niekoľkokrát ma skoro zrazili, keď som išiel ako chodec cez prechod na zelenú. Ale rýchlo som sa naučil, že v Amsterdame na ulici si musím dávať veľký pozor, musím sa obzerať okolo seba, že majú vždy a všade prednosť, aj keď ju v zmysle zákonov nemajú, a nedá sa od nich čakať žiadna ohľaduplnosť. Spontánna samoorganizácia zase zafungovala. Potom som to už ani nevnímal. Ale nechcel by som tam chodiť po ulici s malými deťmi. A polícia to tam zrejme nerieši presne z toho istého dôvodu, prečo v Bratislave nerieši parkovanie. Naštvali by priveľa ľudí. Presne ako ste to napísali, pán Hrčka, úbohé mestá v zaostalých krajinách s dopravným chaosom...

V centre Antverp nebola rezidenčná zóna. Fungovalo to isté, čo v Amsterdame. Ale býval som v okrajovej časti Oelegem – Ranst, kde bolo parkovanie úplne voľné.

V južnom Francúzsku a v Taliansku som bol len na dovolenkách, takže nemám až také skúsenosti, ako zo severu Európy. Ale za parkovanie som neplatil ani v Cannes, ani v Nice. Stačilo ísť trocha mimo centrum. Neboli tam rezidenčné zóny. Ak sa mi to nechcelo a stál som v centre, platil som. V Monaku som sa plateniu za podzemnú garáž nevyhol.

Rezidenčné zóny na základe mojich skúseností rozhodne nie sú tak rozšírené, ako tvrdíte. Je ale pravda, že sociálni inžinieri sa na súčasnom Západe veľmi činia, takže regulácie úplne všetkého pribúdajú. To nepopieram. Pravda je ale aj to, že zjavný rozpor s realitou štve čoraz viac ľudí, a tak im to v mnohých krajinách začína vybuchovať do tváre.

Čo sa týka Viedne, opísal som svoju nedávnu skúsenosť v odpovedi pánovi Drotovánovi. Ale keďže v aute pravidelne počúvam rakúske rádiá, tak viem, že máte kus pravdy. Jednotlivé Bezirky (mestské časti) si naozaj schvaľujú rezidenčné zóny a môže sa mi stať, že keď tam prídem o pol roka, tak povedzme pri Schoenbrunne už slobodne nezaparkujem. Treba to ale dať do kontextu.

Za prvé, vo Viedni je na obyvateľa určite oveľa viac áut, ako v Bratislave. Nebudem vyhľadávať štatistické údaje. Ak tomu neveríte, odskočte si poobede na Linke, alebo Rechte Wienzeile. Uvidíte a zažijete skutočnú zápchu. Nie tie „zápchy“, na ktoré sme takí nahnevaní v Bratislave.

Za druhé, Viedeň je tradičnou baštou ľavice. Volí tradične socialistov, čo sa postupne transformovalo na zelených. Zelení sú zmodernizovaní červení. Keby ste pravidelne čítali povedzme nemecký Die Welt a zistili by ste, čo chcú presadiť a akými prostriedkami, videli by ste to úplne jasne.

Každý národ (aj mesto) má vládu, akú si zaslúži. Keď občania, zmasírovaní propagandou, v mene svetlých zajtrajškov a mýtickej budúcnosti bez áut, chcú platiť za to, za čo doteraz neplatili, a zároveň v celom meste (okrem svojho bydliska) nezaparkovať, majú na to právo. Ja to prežijem, keď tam párkrát do roka prídem.

Bratislava posledných 30 rokov spravidla volí inak. Dovolím si tvrdiť, že predchádzajúca 40-ročná skúsenosť so sociálnymi inžiniermi nás naučila myslieť trocha inak, než myslia Viedenčania.

Čo sa týka Prahy, posielam Vám link na článok z časopisu Echo 24.

ODS navrhuje jednu velkou parkovací zónu v Praze

Pravidelne tiež čítam časopis Reflex, kde články o parkovaní v Prahe píše napríklad pán Jiŕí X. Doležal. Články sú zaujímavé, ale ešte zaujímavejšie sú reakcie čitateľov pod článkami.

Odporúčam, pán Hrčka.

S pozdravom

Igor Koso

rezident

Karloveská ulica

Ján Hrčka: ad „Pilotný projekt parkovania v Karlovej Vsi“

Odpoveď na článok Igora Kosa „Pilotný projekt parkovania v Karlovej Vsi – september 2016 a júl 2018“

Dobrý deň, pán Koso,

v Karlovej Vsi bolo v marci 2016 referendum, či ľudia súhlasia so zavedením rezidenčnej parkovania, ktoré výrazne zníži počet vyhradených parkovacích miest (v tom čase na niektorých uliciach viac ako 50% zo všetkých miest). To znamená, že výrazne ubudne tých, čo majú vyhradené miesto za poplatok, iba pre seba a väčšina parkovacích miest bude pre obyvateľov, ktorí tam majú trvalý pobyt (nebude ale vyhradená pre konkrétne auto). Toto referendum síce nebolo platné, keďže sa ho zúčastnilo iba 42% oprávnených voličov (potrebných je viac ako 50%), ale z tých, čo hlasovali, bolo za 54% (7 238 voličov) a proti 41% (5 342 voličov).

Je možné, že práve Vy ste nemali problém s parkovaním (nie každá ulica je na tom rovnako). Kľudne si však dohľadajte príspevky iných ľudí na FB Karlovej Vsi z danej oblasti, ktorí mali iný názor. Dokonca niektorí tvrdili, že ani po zavedení parkovacej politiky nemajú stále kde zaparkovať resp. že stále nemôžu zaparkovať pred svojim domom.

Pre vašu informáciu, taká istá zóna ako u vás je už takmer rok zavedená aj v najhoršej časti Dlhých Dielov (ulice Hlaváčiková a Veternicová). Očakávať pri nastavovaní pravidiel 100% spokojnosť je nezmysel. Áno, dnes aj v budúcnosti bude skupina ľudí, ktorým bude vyhovovať chaos a neporiadok. Mimochodom úroveň chaosu a neporiadku je spravidla to, čo odlišuje vyspelé krajiny od tých rozvojových.

Čo sa týka úbytku parkovacích miest, tak dôvod je jednoduchý. Dnes, rovnako ako v minulosti, môžete stáť kdekoľvek. Dokonca aj na tých miestach, kde nie sú vyznačené parkovacie miesta. Budete tam stáť rovnako ako v minulosti v rozpore s predpismi, len teraz to bude viac vidieť, ako to bolo vidieť v minulosti. Keď však chcete vyznačiť regulérne (zákonné) parkovacie miesta, tak Vám ich dopravný inšpektorát dovolí vyznačiť len tam, kde to je v súlade s vyhláškou. Pred tým bolo, rovnako ako je teraz, zakázané stáť na prechode pre chodcov alebo vo vzdialenosti 5 metrov pred ním, v zákrute tvare T na protiľahlej strane, stáť tak, že na chodníku neostane 1,5 metra pre chodcov alebo tak, že na ceste neostanú voľné 3 metre na ceste, ... (pozrite si Vaše fotky, kde je nula parkovacích miest a choďte si zmerať, či tam dokážete zaparkovať tak, aby ste dodržali uvedené vzdialenosti). To, že tam ľudia predtým parkovali tak, že tieto pravidlá cestnej premávky nedodržiavali, neznamená, že to bolo OK. Veď keď im nevadilo vtedy, že ich nedodržiavali, prečo im to vadí teraz. Kľudne tam môžu zaparkovať a porušovanie dopravných predpisov ich autom bude na tom úplne rovnako ako pred vyznačením zóny. Aj v minulosti, keby to ktokoľvek kedykoľvek nahlásil, tak by to museli policajti riešiť, lebo väčšina z tých áut, ktorých miesta teraz nie sú vyznačené, parkovala v rozpore s predpismi.

Čo sa týka vašich rodinných príslušníkov, buďte rád, že nebývate Vy (alebo oni) vo Viedni, Brne, Prahe, .... Lebo neuveríte, ale ani tam by k Vám nemohli prísť bez problémov na návštevu a zaparkovať tak, ako sa dnes parkuje v celej Bratislave. A tak, ako sa v Bratislave parkuje, je následok toho, že sa to neriešilo a zodpovední to nechali zájsť až tak ďaleko, že dnes nezaparkovať tesne pred svojou bránou je zločin proti ľudským právam. Bez ohľadu na to, či je to na úkor zelene, chodníkov, ... .

Som vodič a viem, že tiež som rád, keď môžem rýchlo a blízko zaparkovať. Ale aby chodníky, zeleň, detské ihriská a vlastne všetok voľný verejný priestor mal byť miesto pre parkovanie mi naozaj nepríde ako správna cesta. Nehovoriac o tom, že je veľké množstvo miest v meste, kde ten problém je horší než kritický a už teraz sa nedá riešiť, ale iba čiastočne zmierňovať.

Som zvedavý, či by ste chceli žiť v krajine chaosu, kde by neboli podľa vás zbytočné regulácie zákonom. Máte pravdu, že ľudia v takých krajinách žijú a zvykli si. Nikto z nás nechce hlúpe a zbytočné regulácie, ale tvrdiť, že chaos je lepší, je podľa mňa odrazom Vášho prístupu, ktorý nepovažujem za správny ani väčšinový.

Ján Hrčka

bývalý prednosta MiÚ Karlova Ves

(od decembra 2014 do júna 2017)

jedna z osôb zodpovedných

za kritizovanú reguláciu parkovania

Sídlisko Krasňany v problémoch

Je úplné zrejmé a aj vrabce na stromoch to čvirikajú, že sa developer/i potrebuje/jú dostať cez existujúce sídlisko Krasňany s dopravou ďalej do viníc. A to s negatívnym dopadom na životné prostredie existujúcej urbanizácie. Po lopate povedané, ak by sa podarili pretlačiť, t.j. schváliť miestnym zastupiteľstvom práve len tie zmeny, ktoré sú zanesené v čistopise územného plánu zóny Krasňany, tak:

1. Z Peknej cesty sa stane výlučne preťažená komunikácia s nekonečnými rannými a popoludňajšími zápchami. Popoludňajšia špička je menej nárazová, o to však trvalejšia. Ľudia na autách sa vracajú na sídliská prakticky až do 20 -ej hodiny.

                                               

2.Kadnárova cesta bude obojsmerná. Zmena na obojmernú premávku bude mať okrem enviromentálneho nepriaznivého dopadu aj dopad na zmenu/zníženie možností parkovania. Predsa sa zruší stánie na druhej strane vozovky. Nové parkovacie miesta nie sú pripravené.
Celá ulica Kadnárova musí slúžiť na záchranu vyriešenia dopravy k projektu nového sídliska RínokRača  (o projekte ). Stavebný úrad dal povolenie s vybudovaním nového sídliska so 473 bytmi ( údaj tu ) a treba zabezpečiť pre majiteľov nových bytov a bývajúcich prejazd cez naše Krasňany pre stovky áut.

3.Zruší sa, resp. zmení sa linka č.75. Roky obľúbená linka autobusu č.75. V počiatočnej fáze sa posunie kdesi až do centrálnej Rači, na túto skutočnosť je vlastne naviazaná zmena ulice Kadnárova  v celej dĺžke na obojsmernú ulicu. Samozrejme, toto je iba taký chyták na hlúpych. DPB optimalizuje čo sa dá, ruší linky. Ale v Rači s tým vraj problém nie je a DPB veľkoryso len tak natiahne už dlhú linku. Linka č.75 do Rači jazdiť nebude, ale Kadnárova zostane už obojsmerná.

4.Vybuduje sa bulvár na Peknej ceste. Tak k tomu aby si človek sadol. Lebo ak stojí, tak odpadne. Na priestranstve sa stretávajú asociáli a m.ú.Rača to nerieši, ale počkaj občan, ako vám to tu raz dovybavíme:  fontána, hudba, kaviarničky.....Jednoducho také malé švajčiarsko.
Ako to vyzerá teraz? No hotový bulvár! Ako vyzerá taká atmosféra bulváru? No smrad a svrab. Šíri sa tam zápach. Toto je vážení hanba samosprávy.

                                                A toto je aj hanba poslancov za Krasňany

                                        Pohádzané fľaše od ovocného vína a iného alkoholu

5. Je zámer vybudovať prístupovú cestu, tzv. Novú Hagarovu. Ta bude prioritne slúžiť ako prístupová cesta smerom na pripravovanú výstavbu od Rinzlov po Úžiny. Zákerným spôsobom cez dôvod na asanáciu údajne nevyužívaných garáží stavieb hromadných garáží na Hagarovej ulici. Ukradnúť, t.j. vyvlastniť pozemky pod nimi, tieto sceliť a odovzdať investorovi za účelom vybudovania prístupovej cesty, tzv. ulicu Nová Hagarova. Plus vybudovať ďalšie bývanie apartmánového typu pod zámiemkou vybudovania garážových domov. Komunikuje sa to ako garážový dom, dostavia sa to ako polyfunkčný objekt s apartmánmi.


                                        Tadiaľto pôjde cesta do viníc, ulica Nová Hagarova

6. Premiestnenie vodnej zdrže Račianskeho potoku za garážami do intravilánu sídliska. Chystajte deky a plavky. Občania budú mať za domom bytovky Hagarova 19 rekreačnú oblasť. Na mape je, resp. sú vodné nádrže po premiestnení zakreslené peknou blankytnou farbou.

V skutočnosti farba toku je tmavá, pôvodná nádrž je teraz po 2 slušných lejakoch z tohoto leta a jari plná bahna. To je celkom výhodné, mať niečo také pod oknami.

7. Minibulvárik, tzv. komunikačná a odpočinková zóna má vzniknúť aj na križovatke Kadnárova-Vrbenského. Už nikto však občanom nepovedal, že v prípade realizácie cesty Nová Hagarova a postavení sídliska Rínok Rača bude toto lievik pre automobilovú dopravu. Tadialto budú premavať tisícky automobilov ráno smerom do mesta a popoludní až do večerných hodín nazad na nové sídliská.

                                                        Vraj takto pekne tam bude

                         Náčrt do mapy a vyznačenie pripravovaných zmien aj rámci širších vzťahov

Sídlisko Krasňany je v problémoch ako nikdy predtým. Napriek tomu, že občania túžili o zastabilizovanie zóny tak, aby sa tu nestavalo halabala - zápisnica 2014, tak realizáciou územného plánu zóny Krasňany príde k zhoršeniu kvality bývania vo všetkých oblastiach.
- bude sa redukovať zeleň
- zvýši sa dynamická doprava
- zvýši sa hlučnosť a prašnosť z dopravy
- zvýšená pohyblivosť áut = vyššie riziko stretu auto-chodec (cyklista).
- narušia sa toky podzemných vôd a možno to uvidíte v pivničných priestoroch

Občania zo sídliska Krasňany. Vyjadrite nesúhlas s pripravovaným územným plánom zóny.  Zúčastnite sa petícií, pripomienok, námietok. Do 31. augusta 2018.