13. 11. 2015

Estera Kövérová: Mladí odvážlivci z Rendezu strávili víkend v divočine

Už len málokto si vie predstaviť život bez elektriny, vody či mobilných telefónov. Starší z vás si na tie časy možno ešte pamätajú a hádam si aj povedia – dnešní mladí by to už nezvládli. Nie je to však celkom tak. Skupina odvážlivcov z Rendezu vymenila betónové prostredie sídliska  za krásne prostredie slovenských lesov.

Priznávam, sama som bola v obavách, ako to zvládnu. Predsa len, komfort domova nemožno porovnávať s prostredím chaty uprostred lesa. Veď len uvážte – nosiť vodu bolo treba z potoka v bandaskách, elektriny nebolo a ak sme chceli mať teplo a uvariť si čosi dobré pod zub – chalani i dievčatá usilovne pripravovali drevo. Ak Vás zaujíma, ako sme v týchto dňoch, keď tma prichádza čoraz skôr svietili, odpoveď je jednoduché. Pomohli nám solárne lampy, ktoré bolo potrebné cez deň nabiť slnkom a večer nám už dobre poslúžili. 

Samozrejme, po práci prišiel čas aj na zábavu a rôzne zaujímavé aktivity. V rámci malého „etnografického výskumu“ mali mladí možnosť dozvedieť sa čosi nové o živote v miestnej dedinke Hôrka nad Váhom. Spoločne sme grilovali, maľovali na tričká, hrali futbal a  spoločenské hry. Zažili sme aj malé dobrodružstvo – nočný pochod. Rozdelili sme sa na dve skupiny -  jedna skupina sa vrátila na chatu a druhá skupina pokračovala vo výprave. Bolo to strašidelné, no skvelé. Verím, že na tieto momenty budú decká ešte dlho spomínať.
V rámci nízkoprahového programu Pohodička, ktorý realizuje občianske združenie Mládež ulice sa snažíme prinášať ponuku aktivít a služieb pre mladých ľudí, ktoré prispievajú k rozvoju ich talentu a osobnostného potenciálu. Viac o našich aktivitách nájdete aj na www.mladezulice.sk alebo Facebook profile klubu (klub.pohodicka).

Táto aktivita sa mohla realizovať vďaka podpore rodičov detí, Mestskej časti Bratislava – Rača a hlavného mesta SR – Bratislava. Systematickú prácu s deťmi a mládežou v tejto lokalite podporujú tiež Bratislavský samosprávny kraj, Nadácia pre deti Slovenska prostredníctvom grantového programu Hodina deťom, Západoslovenská energetika a ďalší partneri a podporovatelia. 


Autor: 
Estera Kövérová
OZ Mládež ulice
www.mladezulice.sk

21. 10. 2015

Eva Košťálová: Mládež ulice v uliciach Rendezu.

Rada by som vám predstavila Klub Pohodička a popísala vám čo všetko sme v roku 2015 zažili. Klub Pohodička je miestom, kde deti a mladí ľudia dostávajú priestor na sebarealizáciu, môžu sa učiť novým zručnostiam, ovplyvňovať svet okolo seba,  nájsť tu človeka, ktorý je tu pre nich v ich každodenných radostiach, ale aj smútkoch, alebo len tak si posedieť, tráviť voľný čas, porozprávať sa, čí zahrať skupinové, alebo spoločenské hry. Spoločne s mladými z klubu organizujeme zážitkové výlety a komunitné podujatia. Jednou z najobľúbenejších akcií je Sídlisková Pohodička, ktorá je tvorená participáciou mladých zo sídliska.  Od plánovania, až po samotnú realizáciu. Tretí ročník mal nabitý program: cyklokino, sadenie byliniek, basketbal, futbal, ping-pong, graffitty stena, tvorivé dielne, prvá pomoc, beh so psom, domáce koláče a i.

Okrem toho sme pripravili florbalový turnaj, Restaurant day, basketbalový turnaj, Narodeniny klubu ai.

Rok 2015 bol nabitý zážitkami. Zúčastnili sme sa spolu s klubom Nízkoprahového cupu, ktorý bol zameraný na budovanie a posilnenie tolerancie, priateľstva medzi deťmi a mládežou a odmietanie diskriminácie a xenofóbie (vyhrali sme prvé miesto), zorganizovali sme dve prespávačky, kde nechýbalo spoločné varenie, hry, dobré filmy. Cez prázdniny sme boli chate, kde sme si mohli vyskúšať aké to je bez elektriny, signálu, či vody z kohútika. Absolvovali sme dva nočné pochody, nechýbala opekačka na Železnej studničke, cyklovýlet, Tvrďák v Čunove a i. V tomto roku naše služby  využilo už 88 detí.

Klub Pohodička je bezplatný, otvorený pre všetkých od 8 do 18 rokov, nie je potrebná žiadna forma registrácie či členstva, nevyžaduje sa pravidelná dochádzka.

Momentálne sme sa, ale presunuli do ulíc sídliska v Rači/Východné. Kde sa s deťmi a mladými ľuďmi stretávame na ihrisku 3 krát do týždňa. Utorok, stredu od 16:00 do 18:00 a v piatok od 15:00 do 18:00. Ak sa chcete dozvedieť o nás viac sme na facebooku Klub Pohodička, alebo Mládež ulice.


Mgr. Eva Košťálová

24. 9. 2015

Meranie hluku na Východnom preukázalo prekročenie zákonných limitov.

Obyvatelia Východného sa po desiatkach rokov márnych sťažností a prosieb adresovaných Železniciam, štátnym orgánom aj predstaviteľom samosprávy toto leto dočkali prvého reálneho kroku pri riešení hluku na Východnom a v auguste sa konečne objektívne a odborne zmeral hluk, ktorý spôsobuje prevádzka Zoraďovacej stanice Bratislava – Východ a prevádzka Opravovní Cargo.

Kauza hluku na Východnom sa začala hýbať až na základe hromadnej sťažnosti stoviek zúfalých obyvateľov Východného z februára 2015 a následnej výraznej účasti rozhorčených občanov na zasadnutí zastupiteľstva v máji 2015. Potom už udalosti nabrali rýchly spád: v júni prebehlo výberové konanie a bola uzatvorená zmluva s dodávateľom, v júli vďaka úzkej spolupráci medzi MÚ Rača, poslankyňou p. Gelingerovou, odborníkom na hluk p. Zaťkom z Rače a zástupcom obyvateľov p. Štrbákovou prebehla príprava celého procesu merania (oficiálny názov: Štúdia objektivizácia a hodnotenie expozície obyvateľov a ich prostredia hlukom) a tak začiatkom augusta už nič nebránilo tomu, aby sa konečne po dlhých rokoch presne zmeral hluk, na ktorý obyvatelia upozorňovali už roky.

Meralo sa 24 hodín nepretržite, v troch meracích bodoch v najviac postihnutých lokalitách pred fasádou domov na ulici Dopravná 10, na ulici Na pasekách 8 a na Východnej ulici. Aby sa vylúčili iné druhy hluku, bola použitá najmodernejšia meracia technika, kamerové záznamy, samozrejme špeciálne mikrofóny, ktoré laikovi veľa nepovedia. Dôležitý je však výsledok. Dnes môžeme povedať, že objektívna štúdia jasne zmerala, že sťažnosti obyvateľov vôbec nie sú neopodstatnené – VŠETKY limity hluku, ktoré stanovuje zákon, teda limit pre deň (6-18h; 50dB), limit pre večer (18-22h; 50dB) aj limit pre noc (22-6h; 45dB) boli prekročené a to vo všetkých troch meracích bodoch.



Podobný problém riešili aj obyvatelia a samospráva obce Mojš pri Žiline už od roku 2012. V dnešnej dobe je už pri Žiline schválený projekt protihlukových opatrení, ktoré majú prevádzku tamojšej zoraďovacej stanice zabezpečiť pred únikom hluku k obydliam. (zdroj: internet)
Štúdia, ktorú realizovala na Východnom nezávislá firma na objednávku MÚ Rača na základe iniciatívy občanov, je len prvým krokom. My, občania však veríme, že riešenie sa bude i naďalej posúvať smerom k vytúženému cieľu – zníženiu enormného hluku, ktorý nás trápi desiatky rokov. Aktuálne pripravujeme v spolupráci s MÚ v Rači - prednostkou p. Peškovou a vedúcou odd. životného prostredia v Rači p. Juskovou ďalšie kroky, o ktorých Vás budeme informovať.

Krátke video z priebehu merania si môžte pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=pL7xsEC8t2M



Autorka: Ing. Vieroslava Štrbáková

Radko Tiňo: Povedzme zásadné NIE ďalšiemu bytovému domu plánovanému na ulici Na pasekách.

Rača je vďaka priamemu napojeniu mestskou hromadnou dopravou k centru mesta, a tiež vďaka blízkosti vinohradov a lesov malých Karpát atraktívnou lokalitou, ktorú si mnohí z nás zvolili za svoj domov. Naša rodina si vybrala byt v ulici Na pasekách kvôli výhodnej cene, peknému výhľadu na Karpaty (v čase kúpy bytu), bezprostrednej blízkosti polí a hlavne kvôli takmer dedinskému charakteru tejto okrajovej časti Bratislavy. 
Postupne sa však začali vynárať problémy, ktoré by jedného znechutili, no mňa a skupinu ochotných aktivistov primäli k tomu, aby sme začali riešiť dlhodobo neriešené problémy, ktoré strpčujú život nielen obyvateľom ulice Na pasekách, ale aj všetkým obyvateľom tejto mestskej časti. Ulica Na pasekách situovaná na okraji mestskej časti Rača – Východné (Rendez) je tvorená z jednej strany prvopočiatočnou výstavbou rodinných domov a na druhej strane 162-bytovou bytovkou. Obe výstavby sú rozdelené úzkou príjazdovou cestou, ktorá je už viac ako 10 rokov, ale najmä v súčasnosti vo väčšine prípadov (takmer každý večer) „dopravne nepriepustná“ z dôvodov absolútnej nedostatočnosti parkovacích miest /statickej dopravy/ pred líniou bytovky. Na tejto jedinej príjazdovej ceste pravidelne vznikajú početné blokovacie dopravné situácie spôsobujúce jej nepriepustnosť, ktoré sú najzávažnejšie v zimnom období.  Pracovníci OLO, rýchlej zdravotnej pomoci a aj hasiči už dôrazne upozorňujú, že nebudú môcť zabezpečiť servis svojej verejnej služby. 
Miestni poslanci už boli upozornení obyvateľmi ulice, že došlo k situáciam, kedy záchranné zdravotné vozidlo privolané k záchrane ohrozeného života pacienta, nebolo schopné kvôli zablokovanej komunikácií prísť rýchlo na pomoc. Našťastie, v danom prípade bola nakoniec celá situácia vďaka profesionalite záchranárov (a hlavne vďaka ich kondícii) úspešne vyriešená, avšak za cenu stresov rodinných príslušníkov aj prítomných zdravotníkov. Hasiči taktiež upozorňujú, že pri potenciálnom požiari 9 poschodovej bytovky je kvôli preplnenosti ulice zaparkovanými autami vysoká pravdepodobnosť dopravnej nepriepustnosti na tejto príjazdovej ceste. Táto skutočnosť závažným spôsobom znemožňuje účinný požiarný zásah pri ochrane ľudských životov a majetku tam žijúcich obyvateľov. Mnohí si tiež určite spomeniete na správu z 20. augusta 2015, kedy si pri policajnom zásahu siahol na život 35 ročný obyvateľ tejto ulice. Vďaka tomu bola ulica úplne nepriepustná od cca 21:00 až do skorého rána. Zasahujúci policajti navyše museli niekoľkokrát obísť 162 bytovú bytovku, aby našli nejaké parkovacie miesta. Svoju snahu napokon vzdali a tým na dlhé hodiny zablokovali dopravu na ulici.

Vedenie MÚ Rača každoročne konštatuje a uznáva, že dopravná situácia na príjazdovej ceste na ulici Na pasekách, jej nepriepustnosť a veľký nedostatok parkovacích miest pred 162-bytovkou je už za hranicou únosnosti a túto katastrofálnu situáciu bude potrebné nutne riešiť. Pre dokreslenie situácie uvádzame, že mestská časť Východné nemá priame spojenie s centrom mesta a aj frekvencia liniek MHD smerujúcich do Rače, či na Zlaté piesky, je dosť nízka, čo núti väčšinu miestnych obyvateľov využívať osobnú dopravu. Nakoľko sa však MČ Rača nachádza vo finančnom nedostatku, uvedený projekt sa dlhodobo odsúva na takzvané „priaznivejšie finančné obdobie v blízkej budúcnosti“. Koncom roka 2013 však vedenie MÚ Rača namiesto riešenia tohto problému šokovalo obyvateľov ulice Na pasekách tým, že sa rozhodlo podporiť projekt investičného stavebného zámeru 24 bytového nájomného bytového domu v doposiaľ nevyužívanej záhrade na konci ulice Na pasekách. Je to viac, než len zvláštny čierny humor na úkor ľudí bývajúcich v danej lokalite, ktorí to tu majú už dlhé roky aj bez toho dosť problematické.

Aby toho nebolo málo, ulica Na pasekách je tiež nechválne známa tým, že nemá kanalizáciu. Presnejšie povedané, kanalizácia tam je, no nikomu nepatrí. Bytové domy Na pasekách postavil spolu s infraštruktúrou štátny podnik Železničné staviteľstvo. Ten po revolúcii zanikol. Byty, ktoré obývali väčšinou rodiny železničiarov, prevzalo Hl. Mesto Bratislava a odovzdalo ich do správy Mestskej časti Rača. Byty áno. Kanalizáciu zjavne nie. Keďže je na niektorých miestach potrubie prevalené, kanalizácia páchne, často sa zanáša a z času na čas je ju potrebné prečistiť. Túto úlohu hrdinsky znášajú a financujú celé roky obyvatelia 3 panelákových bytoviek v ulici. Hlavné mesto však dodnes neodovzdalo kanalizáciu BVS a BVS sa o túto kanalizáciu nestará, pretože podľa BVS, úsek kanalizácie na ulici Na pasekách 8 až 22 nemajú vo vlastníctve ani neprevádzkujú (zdroj: Ing. Marián Linduška, hlavný inžinier divízie odvádzania odpadových vôd, BVS, a. s.). Viac sa dočítate v článku Nočná mora na východnom (http://obcan.racan.sk/2014/12/Nocna-morana-Vychodnom.html )

Z vyššie uvedených dôvodov sme začiatkom roka 2014 zorganizovali petíciu „Zásadný nesúhlas s plánovanou výstavbou nájomného bytového domu (24 bytov) na ulici Na Pasekách na pozemkoch p.č. 4740, 4741/4,6,9,10,20,4768,7222/12,9047/3, k.ú. Rača“, v ktorej takmer všetci občania ulice jasne povedali svoje NIE zámeru výstavby ďalšieho bytového domu, ktorý im nielenže výrazne zhorší podmienky života a bývania, ale určite spôsobí zhoršením už aj tak zlej dopravnej situácie aj zníženie cien ich nehnuteľností. Na dokreslenie situácie uvádzame, že medzičasom vyrástli na susediacom pozemku (na konci ulice) ďalšie dva nové bytové domy, z ktorých jeden je už obývaný a do druhého sa už začínajú sťahovať prví obyvatelia. Tieto dva objekty sú v bezprostrednej blízkosti  parcely plánovaného nájomného bytového domu.
                Petícia hovoriaca NIE novému nájomnému bytovému domu Na Pasekách, podpísaná obyvateľmi lokality, vyjadruje skutočný verejný záujem a mala by byť nadradenou plánom úradníkov, ktorí od stola rozhodli, že je potrebné „rozumne“ zhodnotiť každú parcelu vo vlastníctve mesta. Rozumieme potrebe nových nájomných domov pre mladé rodiny a plne sa stotožňujeme s ich výstavbou, avšak tá by mala byť nasmerovaná do lokalít, kde sú na to vhodné podmienky. V prípade realizácie predmetnej stavby na vyššie zmienených parcelách nebude profitovať nikto, okrem Spoločnosti pre rozvoj bývania (investora plánovaného objektu).  Možnosť bývania v cenovo dostupných štartovacích bytoch v nájomnom dome je určite dôležitá, ale rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia, je aj kvalita života a bývania tu žijúcich obyvateľov. Veríme, že na výstavbu spoločensky potrebných nájomných bytov je možné využiť iné alternatívy, ktoré nebudú umiestňované v stabilizovaných  a už dnes kapacitne preťažených obytných zónach. Vhodnou  lokalitou by mohol byť napríklad Žabí Majer, ktorý by naopak takouto výstavbou získal na atraktívnosti a hodnote. Ako ďalšiu alternatívu predkladáme možnosť rekonštrukcie/revitalizácie funkčne nevyužitých budov, ako je napríklad objekt rozpadávajúcej sa budovy ŽSR na začiatku Dopravnej ulice (za zákrutou smerom od Sklabinskej do Vajnôr), ktorej by sa železnice zrejme ochotne vzdali v prospech štátu (mesta). Tento objekt by po rekonštrukcii (revitalizácii) určite dobre poslúžil ako ubytovňa, keďže hneď susediaci a rovnako veľký objekt už tomuto účelu dobre slúži. Navyše by takýmto prístupom nedošlo k ďalšiemu zahusťovaniu, ale vyriešila by sa situácia s chátraním existujúcich objektov. Ďalším vhodným objektom by mohla byť napríklad ubytovňa MÚ Rača- Krasňany, ktorá by po stavebných úpravách rovnako veľmi vhodne plnila funkciu nájomného domu poskytujúceho štartovacie byty pre mladé rodiny.  Aj v tomto prípade by sa jej rekonštrukciou vyriešil problém s dlhoročným chátraním.

Navrhovaný pozemok na konci ulice Na pasekách navrhujeme využiť pre prospech existujúcich obyvateľov dotknutej oblasti vytvorením komunitnej záhrady, resp. parčíka. Nakoľko sa v tejto lokalite okrem detského ihriska nenachádza žiadna verejná zelená plocha, ktorú by bolo možné využiť na oddych a relax, obyvatelia susediacich parciel prejavili ochotu svojpomocne vyčistiť a zrevitalizovať zanedbaný pozemok.

Podporte prosím túto iniciatívu a pomôžte nám zastaviť ďalšie nezmyselné zahusťovanie Rače. Občania, ktorí tu našli svoj domov, žijú tu a platia tu dane, si zaslúžia, aby sa k nim mesto nesprávalo ako k niekomu, od koho je možné iba ťahať peniaze.  

Proti výstavbe hlasovali a Projekt výstavby Nájomného domu 24-bytovky Na Pasekách už zamietli aj poslanci na Pléne MZ Rača dňa 18.2.2014. Po cca roku a pol však projekt znovu ožíva a naberá dych. Tento krát však o ňom s veľkou pravdepodobnosťou už bude rozhodovať Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy. Aspoň také sú kuloárne informácie z magistrátu. Tieto indície vnímame ako snahu obísť spoločný záujem všetkých nás, ktorých sa to priamo dotýka a ktorí sme už náš nesúhlas niekoľkokrát aj verejne prejavili. Záujem vedenia mesta, resp. niektorej z jeho zložiek predsa nesmie stáť nad záujmom mesta samotného, tvoreného v prvom rade jeho obyvateľmi.



Ing. Radko Tiňo, PhD. – predseda petičného výboru
email: rado.tino@gmail.com
Na Pasekách 19
831 06 Bratislava

21. 6. 2015

Nová králikareň sa opäť zobúdza

Opäť tesne pred letom máme na stole zámer výstavby až 13 poschodových bytoviek v srdci Rače - projekt pôvodne nazvaný Vin - vin, teraz marketingovo premenovaný na Rínok Rača. Práve na začiatku prázdnin by malo byť verejné prerokovanie tohto návrhu - 15.07.2015 o 16:00h. v miestnosti číslo 107 Primaciálneho paláca - je potrebné, aby tam prišlo vyjadriť osobne názor na projekt čo najviac obyvateľov!!!  (viac info na FB Priatelia Rače). Je dôležité, aby aj cez dovolenkové obdobie prišlo čo najviac ľudí vyjadriť svoj nesúhlas! 



Do 22. júla je možné zasielať na Ministerstvo životného prostredia SR aj písomné pripomienky k zámeru.
Ja som ich spracoval nižšie, ak máte záujem, môžete ich použiť/doplniť a poslať ako uznáte za vhodné.

Týmto zasielam zásadné pripomienky k správe o hodnotení zámeru „Obytný súbor Rínok Rača, Bratislava“ podľa §35 ods. 2 zákona 24/2006 Z.z. ktorý bol zverejnený na stránke - https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/-obytny-subor-rinok-raca-bratislava-obytny-subor-vin-vin-raca-
V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ sa riadne nevysporiadal s pripomienkami účastníkov konania, dotknutých a povoľujúcich orgánov, v správe o hodnotení absentuje riadne vypracované vyhodnotenie pripomienok doručených k zámeru v prehľadnej a jednoznačnej forme (úplne absentuje napr. vyhodnotenie pripomienok dotknutých orgánov) podľa §31 ods. 1 písm. g). Požadujem preto vrátiť správu o hodnotení na doplnenie a prepracovanie.

K správe o hodnotení mám tieto ďalšie zásadné pripomienky:

a) v správe o hodnotení sa uvádza , že požiadavke na redukciu podlažnosti sa čiastočne vyhovelo – skutočnosť je však presne opačná – žiadna z navrhovaných budov neznížili oproti pôvodnému zámeru predloženého v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie svoju podlažnosť. Objekt A1 má v oboch návrhoch 13 NP, objekt D3 má v oboch návrhoch 7 NP. Jedinou zmenou je, že objekt D3 má „redukované podlažia“. Ostatné budovy sú bez zmeny. Z daného dôvodu najzásadnejšej pripomienke obyvateľov a mestskej časti Bratislava – Rača nebolo vyhovené a úpravy sú iba kozmetické. Požadujem predložiť nový variant s výrazne redukovanou podlažnosťou. V prípade nepredloženia požadujem vydať rozhodnutie, že daný zámer nie je možné realizovať v predmetnom území a je v rozpore s verejným záujmom.

b) navrhovateľ sa nevysporiadal s požiadavkou na zahrnutie hlavnej cyklotrasy Kubačova do zámeru, návrh „upravenie dopravného značenia na Kubačovej ulici a na ulici Barónka v zmysle generelu cyklotrás“ požadujem za nedostatočný. Trvám na tom, že pri projekte podobného rozsahu je v 21. storočí nevyhnutnou podmienkou, aby v dotyku územia vybudoval developer oddelenú cyklotrasu na vlastné náklady. Súčasné stanovisko developera je také, že ho absolútne nezaujíma čokoľvek mimo jeho parciel. Preto požadujeme vybudovanie cyklotrás Kubačova a Barónka v predmetných územiach na pozemkoch navrhovateľa. Stanoviť túto požiadavku ako vynútenú investíciu.

c) redukcia zámeru oproti pôvodnému návrhu je minimálna – pôvodný zámer/súčasný návrh – 879 obyvateľov/860 obyvateľov (-19), 476 bytov/476 bytov (0), 960 parkovísk/835 parkovísk (-125)... Reálna zmena sa teda týka iba výrazného zníženia parkovacích miest v zámere!

d) v zámere nie je jasne uvedené, kde sa má nachádzať materská škôlka, požadujem doplniť a upresniť.

e) požadujem ako vynútenú investíciu vybudovanie prestrešených zastávok MHD na zastávkach električiek aj autobusov. Investor vo vyhodnotení uvádza, že ju bude akceptovať.

f) zásadná pripomienka sa týka dopravno-kapacitného posúdenia, požadujem pred vydaním rozhodnutia jednoznačne posúdiť a predložiť súhlas správcu komunikácie a súhlasy majiteľov pozemkov, ktoré umožní predĺženie ľavého odbočovacieho pruhu zo Žitnej na Hečkovú o cca 100 m. Opakovane požadujem riadne vypracovať dopravno-kapacitné posúdenie zámeru pre rannú špičku spracovanie iba poobedňajšej špičky považujem za čisto účelové, nakoľko ranná špička a priepustnosť náväzných križovatiek a Račianskej ulice je výrazne horšia a ranná špička je výrazne koncentrovanejšia ako poobedňajšia. Považujem predložené dopravno-kapacitné posúdenie za nedostatočne a v prípade nepredloženia analýzy rannej špičky požadujem celý zámer zamietnuť a neodporúčať jeho realizáciu.

g) nakoľko považujem dopravno-kapacitné posúdenie v danom zámere za kľúčové z hľadiska vplyvov na životné prostredie aj obyvateľov, požadujem vypracovanie a zhodnotenie dopravno-kapacitného posúdenia v rámci odborného posudku v zmysle §36 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a jednoznačne stanovenie priepustnosti/nepriepustnosti križovatiek v rannej dopravnej špičke. Predložené dopravno-kapacitné posúdenie, ktoré sa nezaoberá rannou špičkou považujem za čisto účelové.

h) súčasne navrhnutý zámer považujem v danom území za negatívny a navrhujem, aby Ministerstvo životného prostredia SR podľa §37 ods. 5 zákona 24/2006 Z.z. nesúhlasilo s jeho realizáciou.

Pripomienky je potrebné zasielať na: Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava do 25.07.2015

PS: Nakoľko na našu činnosť Spolu pre Raču (vydávanie novín, webka, informovanie ľudí, odborné posudky atď.) sú potrebné financie, ak máte možnosť, transparentný účet 5057186515/0900 je stále funkčný a príspevky sú vítané. Ďakujeme.



Mgr. Michal Drotován


29. 5. 2015

Prestaňme čakať, že ten druhý to vyrieši


Dnes som si vypočula reláciu Pod lampou, téma hokej. Celá relácia bola fajn zaujímavá, hlavne pre milovníka hokeja. A to teda som. Prečo o tom píšem, pretože obaja aktéri sú svetové hviezdy a napriek ich snahe boli odignorovaní zástupcami slovenských klubov. Pre mňa je to niečo nepochopiteľné. Len tak som si v hlave uvedomila, že ani tieto významné osobnosti hokeja na Slovensku nemajú nič vyhrané. Prečo to pre boha živého tak je? Hokej je najpopulárnejší šport na Slovensku a napriek tomu tento nezáujem?

Ale vrátim sa vo svojich úvahách k práci pre obyvateľov obvodu Východné. Budete sa smiať, čo to porovnávam. Ale aj tu prevládal nezáujem. Aspoň donedávna som to tak cítila. Teraz si stále viac a viac uvedomujem, že sa táto nečinnosť predsa len trošku mení. A to napriek tomu, že sme zabudnutá oblasť, že tu nemáme žiadneho mecenáša, ktorý by mňa, alebo hocikoho podporoval, predsa sa tu ľady posúvajú. Kto len trošku číta články, kto len párkrát prišiel na zastupiteľstvo, tak vie, že Východné je počuť. Tlak, ktorý vytvárajú občania na poslancov, tlak, ktorý ide od detí, mládeže, občianskych združení, ktoré sú tu aktívne, je veľmi silný.

Ako keby sme toho začali mať všetci tu dosť, toho ukracovania, tej nečinnosti, tej apatie, toho neporiadku.

Stále sa objavujú nové problémy, nikdy všetko nie je urobené. Snažím sa poukázať na neduhy, na neporiadok, čierne skládky, ale nie len o nich napísať je dôležité. Nečakám a volám, hľadám, kto to môže vyriešiť, pri veľkých problémoch sa obraciam na firmy, ktoré sú za stav zodpovedné. Poviete si, tá baba sa zbláznila, veď ona tu nie je od toho. Správne, nie som, ale k čomu bude interpelácia, k čomu bude dotaz na zastupiteľstve, tak by sa každý problém riešil roky!

Je treba žiť aktívnejšie, všetko je v ľuďoch, všetko nemôže vyriešiť starosta, úradník. V sociálnej oblasti som doslova zaskočená mnohoročným nezáujmom o tieto problémy. Ako je to vôbec možné, že sa nik nestaral o tak závažné prípady, ktoré máme na Východnom. Čakalo sa na Gelingerovú? Nie, nefandím si, ale za 5 mesiacov sa posun urobil. Konkrétne o tom písať nebudem, ale tu je spolupráca s MÚ príkladná. V poslaneckej práci som často ironicky pomenovaná, naštudujte si, ste nová .... , skryto si myslia naivná až blbá, ale to nie je v mojej lenivosti, ani v tom, či si naštudujem, čo to, to je v praxi, proste to musím odžiť. A tiež či sa pomôcť chce, alebo nie. Dobre sa mudruje mojim kolegom, ktorí to robia mnoho rokov a preskákali troch starostov a mnoho problémov.

Tiež nikdy Račania nepochopia nás z „Rendezu“, čo to my stále riešime. Úroveň tejto oblasti je niekde úplne inde a tak ostatné obvody netušia, že napr. len chodník k pošte je jedna otvorená bomba. Na zabitie. A takých katastrof tu je ach jáááj. Stále počúvam reči, treba sa oddeliť od Rače a Krasňan, gazdovať samostatne, ale ani toto riešenie ja nepreferujem, nakoľko tak malá sila nemá vôbec šancu na úspech. Snažím sa počúvať ľudí, ako oni vidia celý obvod a hlavne celý obvod spojiť.

Napríklad téma doprava, to je tak vypätá otázka, ale ako to riešiť, jeden chce tak, druhý opak a v autobuse reálne je 5 ľudí. Ako sa teda využíva takáto doprava? Ja hovorím - nevyužíva. Pretože je pomalá, aj preto, lebo je podľa mňa zle nastavená. Je to len ukážka, že nik sa nezamýšľa nad tým, kade ľudia chcú cestovať, ale stále sa zohľadňujú len a len peniaze.

Ďalší rokmi neriešený problém je sídlisko Šajby, prakticky ľudia nie sú spolu, každá časť si robí svoje, bez vzájomnej spolupráce. Darmo sa snažím prepojiť ich, pokiaľ nebude vôľa riešiť celé sídlisko jednotne, bude to stále takéto. Detské ihrisko treba modernizovať, nikdy na to nebudú peniaze, keď si uvedomíme, že modernizácia ihriska na Sklabinskej stála 19.000,- € , tak zmena je v nedohľadne. A to nehovorím, že je treba udržiavať aj prerastené stromy. Taktiež ostatné brány musia prestať sa zaoberať, komu patrí pozemok a začať ho zveľaďovať za peniaze svoje, pretože nikdy títo majitelia neurobia nič pre nás, čo tu žijeme. Je treba priložiť ruku k dielu, upraviť si svoje okolie. Určite je treba pravidelne robiť brigády a naučiť ľudí, že táto aktivita je viac ako potrebná.

Paseky a Dopravná ulica je určite najaktívnejšia časť nášho obvodu. No obyvatelia Sklabinskej a Dopravnej ulice sú práve tí, ktorí majú zmysel pre krásu a tak sa svojpomocne starajú o svoje predzáhradky a určite je tam najväčší poriadok. Treba si od nich brať príklad.

Na záver môjho zamyslenia, len taká poznámočka, premýšľajme, ako si to tu vylepšiť, hľadajme cestu k zmene, priložme ruku k dielu a prestaňme čakať, že ten druhý to vyrieši. Ja určite nečakám, riešim ihneď, ako sa dá. Urobte tak aj vy všetci. Ďakujem.

Dagmar Gelingerová



11. 5. 2015

Intolerancia ohrozuje už aj Ráčik!

Práve som dopísal rozprávanie jednej úžasnej maminy zo Slovenského raja. Úžasnej preto, že keď si vybojovala boj z najťažších – a všetci, ktorí ju poznajú, veria, že je to definitívna výhra – boj s nádorovým ochorením, potom adoptovala dve deti. Dve malé rómske dievčatká. Jedno už je „jej“, o druhé sa stará v náhradnej starostlivosti. No, dlhý úvod, uznám. Mama Zuzka však prízvukovala – zo všetkého najťažší je v živote boj s nepochopením a hneď za ním boj s úradmi a rečou vyhlášok.

„Je mi jedno, ze je pestovanie urcene len pre vyvolenych, ze za neho hlasovala poslankyna, ktora ho bude vyuzivat, ze bol prenajaty za cenu, ktora absolutne nezodpoveda trhovej hodnote pozemku, vadi mi, ze su tieto rodiny absolutne netolerantne voci svojmu okoliu, ale to asi svedci o ich inteligencii, ked idu pestovat "zdravu" zeleninu meter od cesty, kde prejde denne tisicka aut a tym je prostredie znecistene prasnostou a plne exhalatov“ – znie neupravovaný úryvok z citátu jedného z viacerých anonymov s podobným obsahom aj štylistikou.



foto: racik.sk
Anonymovi je „jedno“. Iba si tak kopol do Rodinného centra Ráčik. To bolo ešte pred dvomi rokmi. Boj o RC Ráčik pokračuje. Opäť – na jednej strane záhadné udania a na druhej strane spoločenstvo ľudí, ktoré žije spoločenským životom v pravom zmysle slova. Už to ani nie sú rodiny, sú to priateľstvá, v prostredí mesta sa podarilo čosi, čo je nevídané aj v oveľa menších komunitách. Za tým „podarilo sa“ však stojí obrovské množstvo entuziazmu a dobrovoľníckej práce. A Rodinné centrum Ráčik je tak naozaj rodinné. Nie je to iba úložisko detí pod zodpovedný dozor na čas, kedy rodičia majú iné povinnosti.


Opäť tu ide o boj s nepochopením. Opäť tu ide o presadzovanie individuálnej potreby nad potreby celého spoločenstva ľudí či dokonca celej MČ Rača.

Bývam nad (bývalým) výbehom pre psíkov. Slúžil mnohým ľuďom a práve – mnohým psíkom. Áno, bývalo tam niekedy „veselo“, keď sa psíky učili, ako sa spoločensky správať a práve im to nejak nešlo. Lenže pre nepochopenie a individualistický prístup niekoho, kto v živote nepohladil zviera, sa výbeh uzavrel. Lebo jemu, iba jemu niečo prekážalo a nebol schopný uznať spoločenský efekt toho „niečoho.“

Tak uzavrime aj RC Ráčik, veď keď to šlo s výbehom... Uzavrime všetko, aj sami seba do svojich štyroch stien!


Niektorí ľudia, zrejme bezdetní, tak ako tí, čo nikdy nepohladili zviera, by si mohli uvedomiť, že dieťa pod kontrolou, zaujímavo a v prítomnosti rodičov zamestnané v rodinnom centre – hoci aj pri pestovaní zeleniny – aké nevídané – na sídlisku, také dieťa je predovšetkým v bezpečí! Netúla sa na ulici pomedzi autá, ktoré sú takým varujúcim argumentom v prípade spomínaného anonymu!
Netolerantnosť je znamením malosti. Obmedzenosti a egoizmu. Postavme sa spoločne všetkým jej prejavom v našej MČ!

P.S. Pani poslankyňa nemá „zelovoc“, v ktorom sa obohacuje predajom zeleniny z Krasňan! Naopak, môže mať dobrý pocit z toho, že svoj poslanecký mandát využíva tak, ako jej káže všeobecne uznávaná česť - v záujme občanov. Vďaka za to!


Pravda o hluku na Východnom.

V poslednom čase odznelo na sociálnej sieti, v račianskej komunálnej politike i medzi obyvateľmi množstvo najrôznejších informácií a názorov týkajúcich sa riešenia, resp. neriešenia hluku na Východnom, ktorý spôsobuje prevádzka Železničnej stanice Bratislava – Východ a Opravovní Cargo, a.s.. Rada by som preto týmto článkom uviedla na pravú mieru niektoré tvrdenia a vyjadrila sa k nepodloženým „argumentom“. Svoje tvrdenia opieram o dokumenty, ktoré mám k dispozícii, k tvrdeniam v článku uvádzam aj zdroj, odkiaľ informáciu mám.

Železničná stanica Východné funguje v tejto lokalite oveľa dávnejšie ako bytovky. Bytovky tu začali rásť najmä ako železničiarske byty. Je preto pochopiteľné, že sa zamestnanci, ktorí dostali od zamestnávateľa byty pár krokov od práce, nesťažovali. To ale neznamená, že bolo všetko v poriadku.
Úrad verejného zdravotníctva eviduje sťažnosti občanov na hluk už od 90tych rokov (zdroj: Úrad verejného zdravotníctva, ďalej len ÚVZ, v liste z 11/2014). Napriek tomu sa však nič významné nedialo a rozhodne teda nemožno tvrdiť, že tento problém je vymyslený a dosiaľ nebol.

2006 – 2010:  prvé krôčiky
Ľady sa výraznejšie začali hýbať až na základe písomnej sťažnosti obyvateľky ulice Na pasekách (11/2006). Vtedy sa uskutočnilo meranie hluku prvýkrát, avšak len v jednom byte na ulici Na pasekách, teda nie aj napr. v lokalite Dopravná alebo Šajby, ktoré sú tiež postihnuté hlukom. Meranie sa uskutočnilo na základe objednávky ŽSR a preukázalo výrazné prekročenie limitov hluku voči normám podľa Nariadenia vlády SR č. 339/2006 Zb. Vrcholová hladina zvuku prekračovala normy o viac ako 70%. Uvedené meranie sa pritom uskutočnilo pri zatvorených oknách a dverách v byte (zdroj: Protokol o meraní hladín hluku ÚVZ z 11/2006). Následne boli ŽSR zaviazané  urobiť opatrenia na zníženie hladiny hluku (2/2007, zdroj: ÚVZ), čo však neurobili (pokuta 1500 Eur udelená 12/2009 – zdroj ÚVZ). Až po tejto pokute a teda po viac ako 3 rokoch od sťažnosti a merania, ŽSR pristúpili k niekoľkým opatreniam: zákaz používania vonkajšej rozhlasovej komunikácie, technická údržba výhybiek a koľají, zníženie počtu posunovaných súprav v noci. K zníženiu hluku prišlo o 5-8dB (ca 10% oproti pôvodnému stavu).


2010 – 2014: bod mrazu
Nakoľko hluk bol však stále enormný, obyvatelia sa sťažovali i naďalej (zdroj – podnety od obyvateľov, emaily). ŽSR však pre pár rokmi už čo-to urobili a tak odpovede na sťažnosti boli rovnaké: „podobný podnet sme už riešili...pripájame v prílohe“. Napriek tomu, že v roku 2010 ešte ŽSR uvažovali o ďalších opatreniach (protihlukové mazivo), k realizácii nedošlo. Prečo aj, Úrad verejného zdravotníctva pre rokmi už raz konal, tak načo opäť. Argumentom boli „chyby územného plánovania“. Za chyby územného plánovania však nemôžu obyvatelia, je teda namieste, aby obyvatelia žiadali o nápravu týchto chýb kompetentné orgány.

2014 – 2015: žeby konečne?
V decembri 2014 vzali obyvatelia situáciu do vlastných rúk. Na stretnutí zástupcov vchodov ulice Na pasekách (dvaja za dom 8-12, jeden za dom 14-16, dvaja za dom 18-22, jeden za dom 19) sa zhodli, že hluk zo stanice je zásadný problém, ktorý je potrebné riešiť ako prioritu. V priebehu pár krátkych týždňov po Vianočných sviatkoch o svojej snahe informovali ľudí v ulici. O iniciatíve sa veľmi rýchlo dozvedeli obyvatelia bytovky Dopravná 2-10 a do teamu sa pridali aj dvaja zástupcovia tohto domu. K iniciatíve sa tiež pripojili mnohí obyvatelia sídliska Šajby. Obyvatelia sa sami hlásili, že sa chcú pridať. V priebehu dvoch týždňov sa k iniciatíve pripojilo takmer 300 obyvateľov a podali Hromadnú sťažnosť na ŽSR, ktorú na vedomie dostal aj MÚ Rača.
O pár týždňov sa ozvali Železnice SR. Ponúkli ústretovosť, stretnutie, záujem, avšak ku konkrétnym výsledkom zatiaľ neprišlo. Naďalej pokračuje komunikácia a jednania s Ing. Danielom Maruniakom, riaditeľom odboru expertíz GR ŽSR a Ing. Jaroslavom Cigánekom z odd. ekológie tohto odboru.
Od našej MČ Rača očakávame len tú najzákladnejšiu súčinnosť – podporu a realizáciu hlukovej štúdie lokality Východné, ktorá by bez obmedzení merania v konkrétnom jednom byte, či len jednom ročnom období a bez napojenia na Železnice SR preukázala nezávislé údaje a predovšetkým zmapovala celú oblasť s cieľom čo najlepšie a čo najefektívnejšie vyjednať opatrenia v súčinnosti so ŽSR  a Cargo, a.s.. V schválenom rozpočte Rače je na to už vyčlenených 3000 Eur, k dispozícii je račiansky odborník na danú problematiku ochotný pomôcť s výberovým konaním. Na miestnom zastupiteľstve 31.3. 2015 sa aj starosta p. Peter Pilinský vyjadril, že nemá s realizáciou štúdie žiadny problém. Chýba už len výberové konanie a realizácia a preto veríme, že toto úsilie stoviek ľudí nebude nikým zmarené a zlepšenie prostredia bude i naďalej na dobrej ceste.

Čo chceme a čo nie
Stretávame sa s rôznymi tvrdeniami, s nepochopiteľnými útokmi a otázkami, preto zosumarizujem len tie najčastejšie a tiež vysvetlenia k nim:
·         železnica tu bola skôr / chcete zrušiť stanicu, ľudia prídu o prácu / Rendez stratí svoj ráz
NIKTO dosiaľ ani z organizačného teamu ani zo signatárov nevyjadril požiadavku zrušiť stanicu. Chápeme, že stanica tu bola skôr a je vo verejnom záujme jej prevádzka. Žiadame len zosúladenie jej prevádzky so základnými potrebami zdravia obyvateľov, ktorí tu vlastnia nehnuteľnosti a žijú. Rendez predsa nestratí svoj ráz, keď bude príjemnejší pre život.
·         voľakedy to bolo ešte horšie, tak čo sa sťažujete
Áno, bolo to horšie. A voľakedy ľudia umierali na osýpky a nemali mobilné telefóny. Rovnako ako internet, káblovka, umývačka riadu, či mobilné telefóny, aj technológie na železnici napredujú a to, čo nebolo možné pred 20timi rokmi, dnes možné je a pri podstatne menších nákladoch ako vtedy.
·         ak sa Vám nepáči, odsťahujte sa / čo ste tie koľaje nevideli, keď ste sem šli?
Nie je nutné, aby sa niekto sťahoval. Prečo? Prekáža snáď niekomu tichšie prostredie? Ľudia, ktorí tu žijú, si Rendez vybrali, lebo sa im páči. Ak ho chcú zlepšiť, mali by sme byť radi. Áno, samozrejme, koľaje videli, ale niektorí tu spali prvýkrát až po nasťahovaní. A mnohí to trpia celý život, už odkedy dostali podnikový byt a teraz im konečne svitá nádej.
·         voľakedy sa posunovalo viac súprav ako dnes
Intenzita hluku je rovnaká, či sa posunuje 3600 súprav alebo 300 za noc. Ak Vás niekto budí každých 20 minút a potom už „len“ každú hodinu a pol, znamená to, že už ste vyspatí do ružova? Skúste sa budiť každú hodinu a pol niekoľko rokov a ruku na srdce, ste si istí, že by ste boli v pohode?
·         My nič nepočujeme/Protihluková stena nič nevyrieši a bude vyzerať hrozne
Rendez je obkolesený koľajiskom a nie všetky bytovky sú hlukom postihnuté rovnako. Práve preto je potrebné zmerať intenzitu hluku v celej lokalite, aby bolo možné jednoznačne určiť, ktoré oblasti sú problémové najviac, ktoré menej a ktoré vôbec a podľa toho hľadať a nastaviť optimálne riešenia. Optimálne riešenia nemusia byť protihlukové steny a zatiaľ ani nie sú nikým navrhované a ani odporúčané odborníkmi, keďže rozsah koľajiska je priveľký a stena by zrejme nebola efektívnym riešením. Technológie napredujú a dnes sa už odhlučnenie zďaleka nerieši len múrmi.
·         Hluk rieši pár ľudí, len „prišelci“ (nocľahári), my „praví Rendezáci“ sme na železnicu hrdí
Iniciatívu – hromadnú sťažnosť podporilo v priebehu ca dvoch týždňov do 300 obyvateľov. Medzi nimi bolo množstvo starších obyvateľov - obyvatelia, ktorí celý svoj život pracovali na železnici a bývajú v bytovkách na Rendezi, odkedy ich postavili, dnes sú už dôchodcovia. Iniciatívu podporili aj niektorí súčasní zamestnanci ŽSR (o čom nás informoval na stretnutí 26.2.2015 zástupca ŽSR). Rovnako iniciatívu podporili mladí ľudia, ktorí tu vyrástli. Hovorila som s desiatkami z nich. Mnohí mi hovorili, že sa sťažujú roky, ale bezvýsledne. Áno, dnes sú ľudia dlho v práci. Platia hypotéky, živia rodiny, domov chodia neskoro. O to viac by potrebovali odpočinok. Rovnako ako dôchodcovia, z ktorých m,nohí na železnici odpracovali dlhé roky. Neviem, kto je „pravý“ a kto „ľavý“ Rendezák. Ale iniciatívu podporili mladí, v strednom veku, dôchodcovia, železničiari aj ľudia pracujúci mimo železnice, tí, čo tu žijú 30 - 40 rokov aj tí, ktorí sa prisťahovali nedávno.

Na záver
Z hľadiska dopadu na zdravie človeka je hluk pochádzajúci zo životného prostredia veľmi zákernou škodlivinou, často podceňovanou, vzhľadom na to, že jeho účinky na organizmus sa neprejavujú viditeľne a bezprostredne po expozícii.
               Epidemiologické štúdie dokazujú vzťah medzi expozíciou hluku a poškodením sluchu, podráždenosťou, poruchami spánku, zvyšovaním hodnôt krvného tlaku, zjavujú sa depresie, poruchy psychickej rovnováhy, ischemické choroby srdca. Hlučné prostredie ovplyvňuje výkonnosť, pozornosť, zhoršuje komunikáciu, zvyšuje úrazovosť. Štúdie zaoberajúce sa vysoko rizikovou detskou populáciou preukázali negatívny vplyv hluku u detí pri učení, čítaní, udržiavaní pozornosti, vplyv na kvalitu a kvantitu ich spánku, na vzostup tlaku krvi a hladiny hormónov1
Expozícia nadmernému hluku vyvoláva negatívne účinky v závislosti od druhu (najnebezpečnejší je impulzný hluk), hladiny A, frekvencie (so stúpajúcou frekvenciou stúpa škodlivé pôsobenie hluku), dĺžky pôsobenia (čím dlhšie pôsobenie, tým vyššia pravdepodobnosť sluchových strát)  a individuálnej vnímavosti organizmu.
Ak netrpíte ničím z vyššiespomenutého, buďte radi. A prosíme, doprajte podobnú radosť aj ostatným.
Stretnutie zástupcov občanov (V. Štrbáková, D. Gelingerová) a zástupcov ŽSR a dodávateľa technológií odhlučnenia 4.3.2015

1 Rovný, I. a kol.: Hygiena životného prostredia. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita

2 Rovný, I: Environmentálne zdravie

10. 5. 2015

Všetko je v poriadku, ale inak - s hlukom v Rači

Nedávno sme si prečítali v jednom miestnom periodiku, ako sa MČ zamerala na meranie hlučnosti v Rači, spôsobenej letovou prevádzkou na BTS letisku MIlana Rastislava Štefánika. Všetko bolo v poriadku, lebo "dávali pozor na rozmiestnené hlukomery" a na nich namerané hodnoty nekonštatovali nič mimoriadne. (Nemohli, nelietalo sa.) Toľko k takzvanému "zavádzaniu", alebo, poskytovaniu nie úplných a zámerne selektovaných faktov.

Nuž, je nedeľa, druhá májová, pravda, silný vietor od Karpát, BTS využíva pre štarty dráhu 13/13 - smerom na Karpaty, teda, proti vetru. Priemerná hlučnosť štartujúcich lietadiel je na meracom zariadení v Rači - podľa mapky niekde v Blízkosti "Pekla" alebo Kauflandu cca 70 decibelov. Na zariadení Vajnory asi o 5 db nižšia.


Koniec subjektívneho merania, nasleduje agentúrna správa TA SR:

"Úroveň hluku je v mestách a obciach regulovaná, preto sa nespokojní občania môžu v prípade nadmernej hlučnosti vo svojom okolí sťažovať samosprávam. Hlukový limit pre obytné územie cez deň predstavuje úroveň 50 decibelov. Cez noc je limit znížený na úroveň 45 decibelov. "Merania sa spravidla robia na podnet občanov. Naďalej však pre samosprávy ostáva problém vo výrazných finančných výdavkoch na meranie hlukových limitov," konštatoval pre TASR hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák.
Priblížil, že ľudia sa najčastejšie sťažujú na nadmerný hluk spôsobený, technologickou prevádzku zariadení, nadmernou vyťaženosťou dôležitých komunikačných ťahov, prípadne bujarými domovými oslavami, alebo prevádzkou nočných podnikov. "Samosprávy v takomto prípade musia zasiahnuť a preskúmať opodstatnenosť sťažností či podnetov," poznamenal.
Stanovenie hlukových limitov a spôsoby ich merania sú zakotvené v zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. "Jeho filozofiu mestá a obce prispôsobujú svojim lokálnym podmienkam," doplnil Kaliňák. V príslušných všeobecne záväzných nariadeniach napríklad stanovujú povinnosť dodržiavať nočný pokoj či rešpektovať prípustné hranice hluku.

Hluk je definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Aj krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri s hladinami presahujúcimi 35 až 40 decibelov (dBA) môže podľa odporučenia Svetovej zdravotníckej organizácie viesť k narušeniu pokojného spánku. 

Dlhodobá rušivosť a obťažovanie hlukom v rozmedzí 50 až 70 dBA v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka napríklad v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov majú priamu súvislosť s hypertenziou či neurózou človeka alebo poruchami spánku.
Nadmerný hluk na pracoviskách presahujúci trvale hodnotu 85 dBA spôsobuje postupnú stratu sluchu a trvalý posun prahu počutia."



Nuž, je nedeľa. Nepochybne čas relaxácie. Nad hlavami nám hučí 70 db.

Nuž, samospráva má nejaké povinnosti, čo je nepochybné, ak to tvrdí jej šéf - minister vnútra.

Nuž, som hypertonik, nateraz bez neuróz z lietadiel. (Lebo svet letectva milujem práve tak, ako nenávidím svet účelových lží.) Teda, hypertonik aj s neurózami z toho, ako sa tu večne opakuje ono staré známe deja-vu. "Vymýšľate si, všetko je v poriadku".

Ak má samospráva nejaké povinnosti, ako občan, plniaci tiež nejaké povinnosti očakávam, že si ich samospráva bude plniť. 

Zdroje:

http://www.monitorovaniehluku.sk/monitmb.php

http://www.flightradar24.com/48.67,19.5/7

6. 5. 2015

69 vecí lepších než sex

Keď som uvidela reklamu na rovnomenné divadelné predstavenie, rozmýšľala som, či by som narátala 69 vecí... nejaké by som možno našla, len neviem, či by som dokázala byť k sebe úprimná a dokázala sa priznať, že ich vnímam ako lepšie. Ženy asi tušia, na čo narážam. Mnohí muži za najväčší prejav lásky považujú sex. Ak má váš mužský proťajšok nedostatok sexu, vníma to ako nedostatok lásky. A ak by váš proťajšok vedel, že je pre vás až 69 vecí lepších ako sex, že sex s ním nie je na najvyššom stupni vašich pôžitkov, bol by pravdepodobne sklamaný, až ranený. Chceme raniť svojich partnerov? Nechceme. V záujme zachovania dobrých vzťahov s našimi partnermi túto tému uzamykám, hoci si spomínam na jeden prieskum, kde ženy na otázku, čo je ich najväčším pôžitkom, sex prakticky nespomenuli. Väčšina tvrdila, že najlepší pocit zažívajú po návrate z práce domov, keď si konečne po celom dni dajú dolu podprsenku!

Ak si myslíte, že ďalej budem rozoberať sexuálnu tému, budete sklamaní. Číslo 69 mi totiž pripomenulo ešte celkom inú tému. Tému nedávnych komunálnych volieb a billboard dvoch račianskych kandidátov na miesta mestských poslancov. Na billboarde boli odfotení hrdo spolu, s číslami 6 a 9 oproti sebe. V ich prípade naozaj pevne dúfam, že poznajú 69 vecí lepších ako sex. V opačnom prípade by ich voliči ťahali za kratší koniec, a to nehovorím o tom, že keby sa v tejto polohe zacyklili, nebolo by vidno žiadny koniec, akurát tak holú .... Čas ukáže ako na tom sú, zatiaľ si idú len po ruke... Sú spolu v poslaneckom klube v mestskom zastupiteľstve, kde už hrozilo, že z piatich budú len dvaja, napokon to tretia členka ustála a namiesto dvoch odídených sa k nim pridal jeden iný. Tak sú teraz štyria ako tankisti. V Miestnom zastupiteľstve si idú ani nie tak po ruke, ako ruka v ruke. Jeden sa stal starostom a druhého ustanovil svojim zástupcom.

Tak nám milí Račania nezostáva nič iné, ako dúfať, že im nepôjde len o vlastné pôžitky a že nám počas volebného obdobia dokážu, že sú schopní dopriať svojim voličom viac ako 69 kvalitných rozhodnutí, ktoré nebudú podobné 50-tim odtieňom sivej.


5. 5. 2015

Všimli sme si že si všimli


Situácia, ktorá je v Slovenských médiách, je znepokojujúca. Prišla s tým Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Chvála jej za tento postreh. 

Veľvyslanectvo Spojených štátov totiž upozorňuje, že viacero finančných skupín kontroluje viaceré médiá. Prienik veľkých finančných skupín do médií vníma ako potenciálnu hrozbu pre rozvoj nezávislej tlače, uvádza sa v správe, ktorú v pondelok poskytlo médiám.

Americké veľvyslanectvo skonštatovalo, že ho znepokojuje „rastúca konsolidácia v tomto sektore, ktorá môže potenciálne obmedziť rôznorodosť vyjadrovaných názorov," konštatuje sa v tlačovej správe. Veľvyslanectvo upozorňuje, že na Slovensku dnes niekoľko veľkých finančných skupín kontroluje viaceré médiá. „Potenciálne to ohrozuje ďalší rozvoj skutočne nezávislej tlače,“ podotýka. Je odhodlané aj naďalej sledovať „zmeny kvality, tón spravodajstva a redakčné pohľady v médiách rovnako ako všetky pokusy o prepúšťanie zamestnancov, ktorí otvorene kritizujú“.




Veľvyslanectvo USA na Slovensku avizuje, že vo výročnej správe o stave ľudských práv, ktorej ďalšie vydanie bude čoskoro zverejnené, vyjadria Spojené štáty v kapitole venovanej Slovensku obavy nad zjavnými pokusmi vládnych činiteľov, sudcov a ďalších elít o zastrašovanie tlače hrozbami žalôb na ochranu osobnosti.
„Zástupkyňa OBSE pre slobodu médií, Medzinárodný tlačový inštitút Slovenska i ďalší pozorovatelia už vyslovili obavu, že obrovské sumy vysúdené v týchto prípadoch proti stranám sporov by mohli viesť v médiách k autocenzúre,“ podotklo americké veľvyslanectvo.

Podľa toho by politické a iné spoločenské elity na Slovensku mali viac oceňovať slobodnú tlač, ktorá v demokracii zohráva úlohu „strážneho psa“. Americké veľvyslanectvo si tak isto všíma prostredie komunálnej tlače na Slovensku. Vníma ho ako lacný reklamný priestor pre komunálnych politikov, ktorí sú práve na čele samosprávy - platený z daní všetkých občanov.

17. 4. 2015

Dôležitejší problém obyvateľov Na Pasekách HLUK alebo KOLAPSOVÝ STAV PARKOVANIA?

Dovoľte, aby som zareagoval na prebiehajúcu iniciatívu pani poslankyne na Rendezi (Východnom) MČ Rača Gelingerovej a skupiny obyvateľov zo sídliska Na Pasekách, ktorí žiadajú vypracovanie „Štúdie hodnotenia expozície hluku na Rendezi“ najmä sídliska Na Pasekách. Zrozumiteľnou rečou preložené, či hluk zo železničného spádoviska Bratislava východ svojou intenzitou hlučnosti nepoškodzuje zdravie jeho obyvateľov.

Vyžiadal som si preto, priamo od ŽSR Ing. Kubáčka – generálneho riaditeľa sekcie železničnej dopravy a dráh, aby mi od kompetentných pracovníkov ŽSR zaslal grafy vývoja výkonov na spádovisku od roku 2000 do roku 2014. Prvý graf denných prevádzkových výkonov preukázal veľký prepad o 65 % a druhý graf ako celoročný sumár preukázal pokles prevádzkových výkonov za toto obdobie až o 67%. Uvedená cesta jasne dokazuje, že zaťaženosť hlukom logicky klesla a teda aj tieto hladiny hluku nemôžu spôsobovať stav, kedy je ohrozené zdravie obyvateľov Na pasekách.

Bývam na Rendezi 60 rokov a ako poslanec pôsobím už 20 rokov a až do roku 2014 sa nikto nikdy z obyvateľov Na pasekách nesťažoval formou petície alebo osobnej sťažnosti na poslaneckých dňoch na Rendezi, kde sa vždy zapisujú podnety, sťažnosti obyvateľov Rendezu.

Ja zastávam názor, že väčším problémom obyvateľov Na pasekách, ako priorita číslo jedna je PARKOVANIE, ktoré je už v stave dopravného kolapsu. Už 9 rokov žiadam každoročne písomnou formou cez celoročný finančný rozpočet MČ Rača, aby sa zrealizovala výstavba PARKOVISKA NA PASEKÁCH v priestoroch pasienkov za 162-bytovkou, ktoré vlastnícky patria PD Rača. Môj návrh znie, že MÚ Rača združenými finančnými prostriedkami so záujemcami o parkovné miesto z radov obyvateľov 162-bytovky Na pasekách by v prvej etape od PD Rača kúpili potrebný pozemok, MČ Rača by potom realizovala potrebnú stavebnú prípravu až po verejnú súťaž výberu stavebnej firmy, ktorá by výstavbu parkoviska dotiahla do prevádzkového stavu. Vyriešenie parkovania Na pasekách výstavbou nového PARKOVISKA, to je podľa mňa v poradí dôležitosti jeho obyvateľov oveľa nutnejšie, ako pre mňa nepochopiteľne vyrobený problém hluku a jeho meracej štúdie, ktorá bude stáť MÚ Rača 3000,- €, aj keď s finančnou participáciou vlastníkov bytov 162-bytovky.

Je zároveň pozoruhodné, že Rendez, ktorý vznikol cielene ako železničná osada ešte v roku pána 1883 ako dôležitý železničný uzol ZRIAĎOVACEJ STANICE dokáže závažne prekvapiť ľudí, ktorí sa sem dobrovoľne prisťahujú a na druhý deň sa čudujú, že tu tá železnica vôbec existuje a dovolí si vytvárať pre nich nežiaduce zvuky v podobe pískania lokomotív, alebo ťahavého zvuku koľajových výhybiek. Neviem, ak by som sa presťahoval do bytovky blízko letiska Ivanka a na druhý deň ráno by som občiansky rozhorčene protestoval, čo si to vôbec dovoľujú tie lietadlá, vyvolal by som u tam žijúcich ľudí isté zmiešané pocity. Všetky bytovky na Dopravnej ulici + Na pasekách totiž vznikli ako výstavba bytov cez ŽSR pre svojich železničných zamestnancov, kde stále žijú mnohé pokračujúce generácie ľudí, ktorí by v prípade škodlivého hluku zo spádoviska ŽSR neváhali nekompromisne, účinne zjednať nápravu riešenia tohto problému.

Nie, nikdy ako obyvatelia Rendezu sme taký problém neriešili, pretože neexistoval, namiesto toho sme snažili byť tu ľuďmi DOMOVA nie NOCĽAHÁRI, aby tento malý kúsok zvaný Rendez bol príjemným miestom pre život.

S úctou
Cyril Sekerka
poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Prvá brigáda na sídlisku Šajby a okolie

V sobotu 11.04.2015 o 10. hod. sme začali brigádu na sídlisku Šajby. Očakávala som malú účasť a to hlavne preto, lebo v minulosti sa tu nič podobné neorganizovalo. Pretože som bola aj na brigáde pred pár týždňami a to sme upratovali okolie KS Impulz, očakávala som účasť do 10 ľudí. Na takúto skupinku som si trúfala, že to organizačne zvládnem aj sama.

Keď som okolo 10 hodiny ráno videla kráčať masu detí k materskej škôlke, ešte stále som bola presvedčená, že to idú na výlet. Číslovka sa zastavila na čísle 72 ľudí a to na jedného človeka bol riadny nápor. Automaticky sa vytvorili skupinky a tak ja som robila posunovača sáčkov, rukavíc, náradia, organizovala, kde sa majú kopiť už naplnené vrecia, aby sa nevysypali atď. Šajby sú veľké a rozľahlé a hlavne odpadu tu bolo za mnoho rokov veľmi veľa. Nečistili sme len sídlisko, partia ľudí čistila detské ihrisko na Sklabinskej, čiernu skládku pri historickej železnici pri záhradkách a taktiež okolie výškovej budovy, ktorá je roky opustená.

Vyzbierať tento neporiadok bola jedna časť práce, ale naložiť tento odpad a ihneď ho odviesť do zberného dvora, to bola práca následná. V ten deň do 14 hodiny sa auto otočilo 2 krát a prakticky sa odniesli všetky naplnené vrecia. Ostala len kopa neidentifikovateľného odpadu, ktorý sa nedal naložiť do vriec a musel sa ručne lopatami nahádzať na auto a odviesť. Tieto dokončovacie práce sa urobili o jeden deň neskôr a boli organizované miestnym úradom v Bratislave Rači.

Poďakovanie patrí mládežníckej organizácii Fusion Rača, ktorí po práci mne aj zaspievali, veľké ďakujem detskému centru Pohodička, ich deti a vedúci pracovali až do úplného záveru, obyvateľom sídliska Paseky p. Lipovskému, p. Točkovi, p. Tomčalovej,
p. Figurovej Molnárovej za náradie a pracovné pomôcky, p. Štrbákovej, ktorá to organizačne pripravovala cez facebook celú túto akciiu , Dužovi a spol., ktorí vytrvalo zbierali odpad na ihrisku Sklabinská. Ale hlavne veľká vďaka tu šajbárom, mojim susedom menovite p. Repovi, p. Sásikovi, rodine Ternényovej, ktorá napriek zlému zdravotnému stavu predsa našla silu upratovať, p. Šouflovi, rodine Richterovej, p. Papugovej a manželom z domu č. 26, ktorí tiež pracovali do úplného záveru, mladému chalanovi z domu č. 34 p. Šimonovi a ospravedlňujem sa ak som meno niekoho nespomenula. Ďakujem aj môjmu synovi Viktorovi, lebo aj on sa zaslúžil o to, aby sa celá vec podarila.

Chcem veriť, že sa táto akcia bude opakovať, pretože toho neporiadku je tu veľmi veľa. Celú akciu som vyhodnotila, ako podporu nám všetkým, ktorí mesiace pracujeme cez facebooku /skupina Priatenia Východného/Rendezu/, kde sa riešia nielen problémy nášho obvodu, ale aj sa organizujú takéto enviromentálne stretnutia. Želám si, aby si tieto aktivity ľudia osvojili, aby sa naučili, že pokiaľ si to tu my nebudeme udržovať, nik to za nás neurobí.
Veľké ďakujem patrí starostovi Pilinskému, že ma podporil a vyšiel v ústrety tejto akcii a urobil všetko preto, aby sa tento projekt realizoval, ďakujem aj zamestnancom miestneho úradu. Ďakujem.  

Dagmar Gelingerová
poslankyňa MČ BA Rača
obvod Východné