Znechutená poslankyňa

Prečítala som si článok s názvom Rača podala k projektu Vin Vin sériu pripomienok. Taký istý je aj na Račanwebe, ale s ostrejším, nadpisom: Rača nesúhlasí s projektom Vin Vin... tam sa pod neho podpisuje JANO, teda p. Bednarič. V oficiálnych novinách je podpísaná zs, teda Zuzana Slahučková... Je to písané fakt pre ľudí, ktorí čítajú len nadpisy... obsah ma mimoriadne sklamal.

Začínam rozmýšľať nad tým, akú úlohu v mestskej časti má taký radový poslanec... fakt len formálnu? Ak je to tak, je potrebné to zmeniť! Veď to nie je normálne, aby stavebná komisia dostala materiály k Vin Vin len cca 28 hodín pred stretnutím, následne sa tam priamo na komisiu dovalia traja zástupcovia investora, urobia Vám 15-minútovú prezentáciu a dozviete sa, že už so starostom rokovali... Následne ticho... Z diskusie a reakcií, ktoré poslanci prezentovali na tom rýchlom prezentovaní bolo zrejmé, že majú veľa pripomienok. Myslím si, že tak ako ja, očakávali širšiu diskusiu bez časového tlaku. Ja osobne som si myslela, že starosta zvolá k projektu extra sedenie, z ktorého vzíde naše spoločné stanovisko... Jediný, kto sa podujal zhrnúť jasné pripomienky a odborné stanovisko a dať ich do podoby, ktorá má hlavu aj pätu, bol Michal Drotován. On asi vedel, že žiadne spoločné rozhodovanie nehrozí.

Článok ma šokuje... a už chápem, prečo sa starosta nepodpísal pod pripomienky, ktoré podpisovali ľudia v NKD, hoci prišiel a na Račanoch napísal, že toto sú veci, ktoré by nás mohli spájať... Uverila som a preto napriek chorobe som sa s občanmi v stredu 28. 1. stretla v NKD, kde som mala pre nich predtlačené pripomienky vypracované Michalom Drotovánom. 28. januára občania píšu svoje pripomienky a 29. sa dozvedia, že starosta asi o ne nestojí... alebo aj o nich?

Monika Luknárová

poslankyňa MZ za obvod Rača

Spomienka na Jožka

Už to bude rok, čo odišiel do nenávratna môj manžel Jožko Házy.

Maratónci z Rače

Gif - zdroj internet

Prázdny obzor on

prázdny obzor a on sám len v ňom

To je maratón

ten krásny krutý beh

Je trať a on a pot a nikde ciel

Koľko dní k nemu šiel

Sú víťazstvá

sú víťazstvá je ciel a v cieli pád

Sú víťazstvá

keď víťaz má to právo umierať

.. pieseň textára Kamila Peteraja, pár rýmov – veľmi výstižných.

Maratón -  je beh na dlhú vzdialenosť, ktorého trať meria 42,195 km. Jeho vznik bol inšpirovaný legendou o gréckom vojakovi Feidippidovi, ktorého v roku 490 pred Kr. vyslali z mesta Maratón do Atén, aby oznámil, že Peržania boli zázračne porazení v bitke pri Maratóne. Podľa legendy zabehol celú vzdialenosť bez zastavenia sa, ale krátko po tom, ako odovzdal odkaz o víťazstve skolaboval od vyčerpania a umrel.

Určite každý, aj ten, čo nemá žiadne skúsenosti s behom si vie predstaviť, že zdolať maratón nie je len tak. Stovky poctivo nabehaných kilometrov a obeta voľného času. Na maratóne nie je dôležité zvíťaziť nad ostatnými, každý víťazí sám nad sebou – a to je najväčšie víťazstvo.

Ako som si v poslednom čase všimla, Rača je dosť bohatá na maratóncov. Pomocou racan.sk by som chcela vytvoriť databázu, v ktorej by som ich všetkých predstavila.

Jednou podmienkou je mať odbehnutý maratón a druhou byť Račanom (buď sa v Rači narodiť, mať tu trvalý pobyt, alebo prežiť v Rači časť života).

Tak, ak čítate tieto riadky a máte maratón za sebou – ozvite sa prosím na adresu:

gabusa.slivova@gmail.com

Stále máme jar aj jeseň...

Meniaca sa klíma dokonca spochybňuje už aj stáročné pranostiky

Prof. RNDr. Milan Lapin PhD., je významný slovenský klimatológ pracujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity V rokoch 1971-1996 pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave. Tak píše encyklopédia. My, v Rači vieme, že je cťou nám byť susedmi pána profesora. Rád sa s račan.sk podelil o nasledujúci rozhovor.

Možno nie príliš pre vás obvyklý začiatok rozhovoru, pán profesor – čo si myslíte, ako sa na Slovensku vyvíja vzdelanosť – myslím takú tú „múdru“ vzdelanosť, všeobecný rozhľad, sumár vedomostí, hodný zorientovaného rozhľadeného človeka?

Prof. RNDr. Milan Lapin PhD.

Som už 19 rokov univerzitným pedagógom na fakulte, kde sú najdôležitejšími predmetmi matematika a fyzika a tak trochu aj logické myslenie. Predtým som 25 rokov pracoval na SHMÚ. Môžem teda sledovať nielen znižujúci sa záujem mladých ľudí o tieto predmety (popri klesajúcom počte detí na Slovensku všeobecne) ale aj celkovo znižujúcu sa úroveň vedomostí absolventov stredných škôl aj z iných predmetov. Myslím si, že sa stala kdesi chyba pri častých reformách školského systému na Slovensku.

Pri čítaní takmer všetkých diskusií k akýmkoľvek témam mám pocit, akoby u nás bol najväčší výskyt „odborníkov na všetko“ na meter štvorcový. Nie je to tak trochu nákazlivá choroba? Napríklad aj k vášmu vednému odboru meteorológia a klimatológia sa zasvätene vyjadrujú absolventi masmediálnej komunikácie a rôznych „manažmentov toho či onoho“ a to je ešte ten lepší prípad – majú aspoň vysokoškolské vzdelanie.

Nielen u nás sa postupne vytvára tzv. internetová vzdelanostná úroveň mladých ľudí. Na internete sa dá nájsť akákoľvek informácia, len musíme dokázať odlíšiť pravdivé a korektné informácie od tých nepravdivých a zavádzajúcich (ktorých je určite viac ako 90%). To neskúsení mladí ľudia dokážu len zriedka, preto sa vyskytuje veľa expertov „na všetko“, ktorí zaplavujú internet svojimi pomýlenými alebo zámerne skreslenými názormi. Keďže do futbalu a počasia sa rozumie skoro každý, tak je pochopiteľné, že sa mnohí vyjadrujú iniciatívne aj k problematike klimatických zmien, lebo ich poväčšine nedokážu odlíšiť od počasia. Absolventi humanitných odborov (vrátane ekonómov a právnikov) sú pritom oveľa aktívnejší ako rezervovanejší technicky a prírodovedne vzdelaní mladí ľudia.

Patríte medzi takzvaných „tichých“ vedcov. Verejne sa vyjadrujete iba keď vás oslovia, nevstupujete nijako aktívne do dnes už zjavne zbulvarizovanej témy globálne otepľovanie. Napriek tomu práve tu vyjadrujete názor, že práve tento jav paradoxne nemusí znamenať iba otepľovanie. Je to dosť odvážne, ísť proti mienkotvornému prúdu.

Napriek tomu, že mám stovky publikovaných prác a článkov (aj v mediálnych prostriedkoch), nemám snahu prezentovať svoje názory za každú cenu. Som verejne známy ako popredný meteorológ a klimatológ na Slovensku a kto si chce prečítať moje názory a práce, tak ich ľahko nájde po navolení môjho mena do vyhľadávačov na internete. Obidve moje webové stránky sú často navštevované (stovky otvorení denne) a dostávam aj veľa mailov s odbornými otázkami, na ktoré aj odpovedám. Nezriadil som si blog v žiadnom médiu, lebo za danej úrovne médií u nás je to zbytočný krok. Blogové diskusie sú zaplavené trollovaním a nenávistnými príspevkami podivných diskutérov. V zahraničí je bežné operatívne odborné moderovanie internetových diskusií o čo sa u nás neúspešne pokúša len SME. V odborných kruhoch nemám závažný problém s prezentovaním kvalifikovaných názorov na klimatickú zmenu, laická verejnosť sa u nás zaujíma predovšetkým bulvár a vedcov vníma skôr ako negatívne osobnosti. Aj taká je tradícia na Slovensku, preto sa potenciálne úspešní a vzdelaní ľudia vždy snažili uplatniť častejšie v zahraničí ako na Slovensku. Nakoniec, ani slovenskí politici úspešných a vzdelaných ľudí nemajú veľmi v obľube.

A už sa aj ja budem pýtať ako „novinár“, hoci, pokúsim sa zhrnúť to, o čom si myslím, že zaujíma verejnosť. Možno si ešte spomínate na niekdajšie rozhlasové Dobré rána. V nich nám moderátorom vaši kolegovia meteorológovia z SHMÚ pridávali k predpovedi počasia aj pranostiky. Dnes už tieto múdre pozorovania správania sa prírody ako keby neplatili. To sa naozaj tak zmenilo „počasie“?

Pranostiky patria do fondu „ľudovej tvorivosti“ a tak ich treba aj vnímať. Viaceré používané pranostiky vznikli v iných regiónoch Európy a nekriticky sa preniesli aj k nám. Aj preto nemá väčšina pranostík takú využiteľnú úspešnosť ako predpoveď počasia. Meniaca sa klíma zhoršuje úspešnosť aj tej hŕstke doteraz dobrých pranostík.

Už niekoľko rokov sledujeme, že – laicky povedané – prechodné obdobia ako jar a jeseň akosi strácajú svoje kontúry. Z leta sa prehupneme do zimy a naopak. Platia ešte z pohľadu vedy štyri ročné obdobia na našej planéte a v našich zemepisných končinách?

Klimatická zmena sa prejavuje predovšetkým globálnym otepľovaním, ktoré má viaceré sprievodné dôsledky aj na aktuálne počasie. Mení sa schéma všeobecnej cirkulácie atmosféry na celej Zemi, posúvajú sa klimatické pásma (hranice) a mení sa aj frekvencia výskytu niektorých meteorologických javov. V našom regióne je dôležitá zmena vo výskyte snehovej pokrývky (v nadmorskej výške nad 300 m máme 60% územia, nad 1000 m len 5,4% územia). Za posledných 135 rokov sa u nás oteplilo takmer o 2 °C, čo je v zime výškový rozdiel 500 m a v lete 300 m. O toľko sa posunuli aj klimatické podmienky. Zmenšila sa plocha s pravidelnou snehovou pokrývkou a rozšírila sa plocha s prevažne suchou pôdou. To vedie na jar k rýchlejšiemu nástupu teplého počasia (na topenie snehu a vysušenie pôdy sa spotrebuje veľa tepla). Letné počasie trvá dlhšie a v jeseni sa pri skracujúcom slnečnom svite potom zdanlivo rýchlo ochladí. Štyri ročné obdobia budeme mať naďalej, len nebudú mať taký typický priebeh ako v minulosti.

Do akej miery môže ovplyvniť (ne)rozumný vzťah k prírode – teraz mám na mysli napríklad (ne)hospodárenie s vodnými zdrojmi, ale aj urbanizáciu v negatívnom zmysle či odlesňovanie a iné „civilizačné choroby“ počasie nad daným územím? Je možné predpokladať, že ak by sa napríklad Európska únia rozumnejšie stavala k týmto otázkam, znamenalo by to aj stabilizáciu tradičných poveternostných javov nad Európou?

Ľudia si obvykle vedia dobre predstaviť iba viditeľné ovplyvňovanie prírodného a životného prostredia, teda aj klimatických podmienok a počasia. To čo nevidia, ako keby neexistovalo. Túto skutočnosť zneužívajú rôzne záujmové skupiny ale aj politici. Aj preto pretrváva vo verejnosti presvedčenie, že rozhodujúcimi negatívnymi faktormi sú urbanizácia, odvodňovanie územia a emisia viditeľného a cítiteľného znečistenia. Skutočnosť je ale taká, že na fyzikálne procesy prebiehajúce v atmosfére a v celom klimatickom systéme Zeme majú väčší vplyv také zmeny, ktoré svojimi zmyslami nedokážeme postrehnúť a ani považovať za dôležité. Medzi také patrí aj emisia skleníkových plynov do atmosféry a zmeny vo využívaní krajiny. Dá sa to elegantne vysvetliť iba pomocou fyzikálnej analýzy, pričom ide hlavne o zmenu radiačnej a energetickej bilancie zemského povrchu a atmosféry. Tieto zmeny spôsobili počas posledných 200 rokov asi 10-krát väčší prírastok energie v klimatickom systéme Zeme ako faktory prirodzené alebo tie, ktoré súvisia s urbanizáciou a zmenami hydrologického (vodného) cyklu.

Opäť sa vrátim k „starším časom“. Vtedy a určite pri horšom technickom vybavení a malej miere podkladov meteorológovia boli schopní poskytovať aj takzvané prognózy – odhady vývoja počasia maximálne tak na mesiac. Dnes – pri všetkej úcte k ich práci – sú zdržanliví a neradi predpovedajú vývoj na viac ako tri dni. Čo sa zmenilo?

Širšie využívanie fyzikálnych počítačových modelov výrazne zlepšilo predpoveď počasia do 3 dní a umožňuje celkom úspešne predpovedať počasie na jednotlivé dni a pre jednotlivé lokality do 10 dní. Predpoveď počasia na dlhšie obdobie má už pravdepodobnostnú povahu, čo bežní užívatelia nedokážu niekedy pochopiť. Pomocou modelov dokážeme odhadnúť priemerný teplotný charakter nasledujúceho mesiaca alebo 3-mesačnej sezóny s pravdepodobnosťou asi 65%. Nemôžeme teda urobiť prognózu na jednotlivé dni, čo mnohí užívatelia považujú za neúspech.

Platia aj po všetkých tých „globalizačných“ vplyvoch laické pozorovania typu – ak sa červená západ, bude veterno, ak sa zrazu zdvíha vietor, ide zmena počasia a podobne? Naši starí otcovia mali na tom založenú úspešnosť hospodárenia.

V porovnaní s modernými počítačovými modelmi sú takéto laické predpovede výrazne menej úspešné. Skúsený pozorovateľ ale dokáže na základe aktuálnych prejavov počasia urobiť celkom dobrú prognózu na niekoľko nasledujúcich hodín.

Čo sa deje s prírodou? Za môjho detstva sa napríklad končil marhuľový raj pri Novom meste nad Váhom, dnes už aj kiwi pestujú na Orave a pod Tatrami, mnohé časti južného Slovenska niekedy v lete pripomínajú vyprahnutú step...

Vzhľadom na to, že sa klíma na Slovensku oteplila v posledných desaťročiach v priemere asi o 2 °C, posunuli sa o toľko aj vegetačné pásma. V období od apríla do septembra (vegetačné obdobie) je to asi o 300 m nadmorskej výšky. Zároveň sa ale zvýšili aj požiadavky na pôdnu vlahu, lebo s rastom teploty vzduchu sa zvyšuje výpar, preto pozorujeme vysušovanie krajiny, hlavne na juhu Slovenska.

Ak sa nič nezmení, aká je dynamika takýchto zmien? Dá sa povedať, že tempo je stabilné, alebo exponenciálne? To, čo prv trvalo 50 rokov, dnes potrvá iba desať?

Máme spracované scenáre možného vývoja klímy do roku 2100. Scenáre majú určitý rozptyl, lebo nevieme dosť spoľahlivo odhadnúť, že ako sa bude správať globálna obyvateľstvo pri emisii skleníkových plynov. Na Slovensku očakávame ďalší rast priemerov teploty vzduchu o 2 až 4 °C a iba malú zmenu v priemerných ročných úhrnoch zrážok, pričom by sa mali zrážky zvýšiť v chladnej časti roka (najmä na severe) a trochu znížiť v lete (hlavne na juhu). Pri vyššej teplote sa ale určite zvýši premenlivosť zrážok a častejšie sa budú vyskytovať aj búrkové lejaky a aj dlhodobé sucho.

V období Troch kráľov sme na Slovensku zaznamenali aj mínusové dvadsiatky, ale hneď tri štyri dni po už predpovede avizovali plusové dvanástky. Rozptyl 30 až 35 stupňov Celzia – je normálny pre naše územie v tak krátkom časovom úseku?

V roku 2014 bola zaznamenaná doteraz najvyššia priemerná teplota na celej Zemi, v Európe a aj na Slovensku. Zvlášť vysoká bola povrchová teplota oceánov na severnej pologuli. Zároveň sa zmenila aj atmosférická cirkulácia. To spôsobilo pomerne veľké kolísanie teploty vzduchu na veľkej časti severnej pologule, vrátane strednej Európy. V priemere je ale teplota vzduchu dosť vysoko nad dlhodobým priemerom.

No a teda, pán profesor, neodpustím si – prepáčte – bude tento rok jar?

Jar, samozrejme, bude aj v roku 2015 a na severnej pologuli bude v priemere teplejšia ako normálne. Odhad priemerného počasia na jar 2015 môžeme urobiť pre Slovensko až koncom februára v závislosti od toho, že ako sa vyvinie atmosférická cirkulácia na celej severnej pologuli, aké budú snehové podmienky v Európe a celkové pomery v Arktíde.

Odpovede vypracoval: Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., FMFI UK Bratislava

Na scénu opäť nastupuje Kmotríkovo Račany Rosso...

Či je náhoda, že veľké developerské projekty prichádzajú na svetlo až po voľbách nechám na posúdení každého z vás. Po projekte Vin - Vin sa hneď objavuje prvá etapa Komtríkovho projektu Račany Rosso. Developer sa ho snaží rozkúskovať a predať salámovou metódou. Treba sa opäť ozvať, pretože neskôr už bude neskoro. A z Rače sa stane betónová džungľa...

Celý projekt Račany Rosso

 

Týmto vznášam v zmysle zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životného prostredie v znení neskorších predpisov pripomienky k zámeru „RR I etapa, časť A“ – teda obytný súbor Račany Rosso, ktorý bol zverejnený na webovej stránke tu.

Vznášam tieto pripomienky:

1. v prvom rade požadujem, aby bol zámer posudzovaný v celku ako zámer Račany Rosso v zmysle §20 ods. 2 zákona 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov a nie po etapách (RR I. etapa, časť A). Kumulatívny nárast možný negatívnych dopadov (doprava, kanalizácia, dažďová voda, materské školy a pod.) celého zámeru je dôvodom, prečo by celý zámer mal byť posudzovaný v zmysle zákona 24/2006 Z.z. a nebolo ukončené iba v zisťovacom konaní, nakoľko navrhovateľ zámeru účelovo rozdelil kompaktný projekt na viacero etáp, aby nespadal pod povinné hodnotenie (napr. pre počet parkovacích miest).

2. požadujem vypracovať nezávislú dopravnú štúdiu - odborný posudok v zmysle §36 zákona 24/2006 Z.z., navrhovateľ nepredložil aktuálnu dopravnú štúdiu k celému zámeru – zvýšený počet áut po opravách pôvodného posúdenia (ktoré je však súčasťou predloženého zámeru) je dostupný tu: https://www.scribd.com/doc/128635959/Dopravna-%C5%A1tudia-Ra%C4%8Dany-Rosso-januar-2013 Požadujem obhájenie tvrdenia, že "Podľa dopravného posúdenia navrhované obytné domy nebudú spôsobovať svojim umiestnením a rozsahom komplikácie pri prevádzke dopravy a výrazné priťaženie priľahlých komunikácií a križovatiek, ich umiestnenie a dopravné napojenie je vyhovujúce.“

3. nesúhlasím s tvrdení, že „navrhované riešenie je v súlade s urbanistickou štúdiou a doručenými pripomienkami k nej“. Developer sa vôbec nezaoberal pripomienkami dotknutej verejnosti a ani mestskej časti, čoho dôkazom je napríklad informácie, že „v ďalšej etape bude projekt napojený na Podbrezovskú ulicu“. Daná ulica nie je kapacitne vhodná na napojenie obytného súboru Račany Rosso, nenachádza sa na nej v celej dĺžke chodník a výrazne zvýšená doprava by ohrozila aj obyvateľov penziónu pre dôchodcov. Viac k danej téme dostupné na: http://drotovan.blog.sme.sk/c/320242/Rebus-projektu-Ivana-Kmotrika.html

4. požadujem v rámci posudzovania predložiť hydrogeologický posudok, ktorý zhodnotí priepustnosť územia a odvod dažďovej vody (a reálnosť navrhovaných retenčných nádrží a vsakovacích jám), doriešiť vpuste do potoka Na pántoch a návrh vybudovania poldrov.

5. požadujem do projektu zapracovať vybudovanie cyklotrasy v rámci vnútorných komunikácií zámeru, vybudovanie parkoviska pre bicykle.

6. požadujem doriešenie kapacity kanalizácie – zberač „E“, ktorý pre celý zámer nie je kapacitne vyhovujúci. Požadujem vyriešenie nedostatočnej kapacity podmienenou investíciou developera už v tejto prvej fáze projektu.

7. požadujem vypracovanie hlukovej štúdie (cesta, otočisko električiek)

8. požadujem posúdiť potrebný počet miest v materských a základných školách, ktoré budú potrebné po vybudovaní projektu. Daný projekt túto otázku vôbec nerieši a nenavrhuje ani žiadne reálne stavby, ktoré by mali tento problém vyriešiť (napr. vybudovanie materskej škôlky, ktorá bude zaradená do siete škôlok). Požadujem posúdiť kapacitné potreby a možnosti projektu.

9. požadujem vysvetliť, aká úvaha viedla spracovateľa zámeru, že vplyv na dopravu počas prevádzky vyhodnotil aj kladne aj záporne. V čom pre dopravu má byť daný zámer – jeho prvá etapa pozitívna?

10. požadujem ako vynútenú investíciu od developera v prípade realizácie zámeru doriešiť v súčinnosti s Dopravným podnikom Bratislavy kvalitnú obnovu a výmenu zastávky električky a doriešenie prístupu chodníkom.
Záverom uvádzam, že daný projekt ako celok je objemovo pre dané územie nevhodný, požadujem jeho hodnotenie ako celku a nie čiastkovo po jednotlivých skupinách domov. Kumulatívne vplyv daného zámeru Račany Rosso sú výrazne negatívne a v predloženej forme nesúhlasím s jeho realizáciou.

Proti danému zámeru prebehla v roku 2012 petícia občanov a nesúhlas s projektom Račany Rosso vyslovilo 1860 ľudí.

Je dôležité, aby aj tento zámer pripomienkovalo čo najviac obyvateľov, aby sa podarilo výrazné znížiť jeho negatívne dopady. Pripomienkovať EIA zámer je možné do 10.02.2015 na adrese Okresný úrad Bratislava,

odbor starostlivosti o ŽP, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek ŽP, Odborárske nám. 3, P.O.BOX 19, 810 05 Bratislava.

PS: Veľa ľudí sa ma pýta, či to má zmysel riešiť - áno má - ak sa nepokúsime, tak sa nič nepodarí. Ak by niekto mal záujem pokračovať v zbere podpisov pod petíciu, nech sa mi ozve na drotovan@yahoo.com. Ďakujem.

Michal Drotován
www.facebook.com/michal.drotovan

PS: Nakoľko na našu činnosť Spolu pre Raču (vydávanie novín, webka, informovanie ľudí) sú potrebné financie, ak máte možnosť, transparentný účet 5057186515/0900 je stále funkčný a príspevky sú vítané. Ďakujem.

 

Denník poslankyne 1

Pred časom som sa rozhodla vypočuť žiadosť obyvateľov obvodu Východné, aby som sa pokúsila kandidovať za náš obvod.

Železničná stanica a protihluková stena na Rendezi

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ing. Jiří Kubáček

Generálny riaditeľ

Znovuzavedenie liniek MHD na Rendez (Východné)

Magistrát hl. m. Bratislavy

Oddelenie dopravného plánovania

Ing. Vladimír Mikuš

Primaciálne námestie 1

Bratislava

Zákaz prejazdu ťažkej nákladnej dopravy cez Rendez

Magistrát hl. mesta Bratislava

Referát cestného správneho orgánu

Ing. Hájková

Primaciálne námestie 1

Bratislava

Bratislava, 11.12.2014

Vec: ZÁKAZ PREJAZDU ŤAŽKEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY s prvou fázou rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladných vozidiel 22 ton cez časť Rendez (Východné) MČ Rača v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory v roku 2015.

Opätovne žiadam o riešenie závažného negatívneho stavu dopravnej situácie v celej časti Rendezu (Východného) MČ Rača na hlavnej ceste II. triedy v pásme dĺžky od začiatku železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ul. – Paseky až po kruhový objazd Vajnory z dôvodov prejazdu nákladnej ťažkej dopravy, ktorá obyvateľom výrazne poškodzuje Kvalitu života najmä v úseku cesty Dopravná ulica v podobe otrasov domov, neprimeranej hladiny hluku, exhalátov, výfukových plynov, nadmernej prašnosti plus množstva dopravných situácii, kde pri priemere šírky cesty II. triedy 6,6 – 6,8 m sú často ohrozované životy, zdravie a osobný majetok ľudí.

V roku 2008 som zaslal písomnou formou podrobný popis celkového negatívneho dopravného stavu v časti Rendez (Východné) MČ Rača do podateľne Magistrátu hl. mesta Bratislavy, kde v odpovedi uznali moje argumenty, fakty, stanovisko a sľúbili riešiť uvedenú dopravnú situáciu aj prejazdu ťažkej nákladnej dopravy, ale píše sa rok 2014 a k žiadnym reálnym riešeniam týchto dopravných problémov zablokovania prejazdu ťažkej nákladnej dopravy v prvej fáze rozhodnutia ZÁKAZU VJAZDU nákladným autám 22 t neboli na Rendezi (Východnom) MČ Rača zatiaľ realizované.

Opäť zdôrazňujem, že na dlhom úseku hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez Dopravná ulica č. 1- 49 – 20 sú oproti sebe pri ceste bytovky sídliska Starého Rendezu, kde sa prejavujú všetky uvedené škodlivé negatívne vplyvy ťažkej nákladnej dopravy t.j. otrasy domov, nadmerná hlučnosť keď auto prejde aj po malej nerovnosti po ceste či výtlku, exhaláty z výfukových plynov, nadmerná prašnosť, kde navyše Sklady Šajby expedujú 24 hodín bez prestávky, kedy aj v noci rušia spánok náhle zvuky otrasov áut + prevádzka Račianskeho družstva.

Žiadam opäť Magistrát hl. m. Bratislavy, odbor oddelenia dopravy s dôverou, že ako Vajnory úspešne zablokovali prejazd nákladných áut 22 ton, že aj obyvatelia Rendezu v roku 2015 sa dočkajú dopravných riešení a ťažká nákladná doprava im už nebude znehodnocovať ich Kvalitu života.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                      Cyril Sekerka

                                                                       Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

MIESTNY ÚRAD v RAČI

Oddelenie dopravy

Ing. KLOTTON

Oprava hlavnej cesty a chodníkov v časti Rendez

Magistrát hl. mesta Bratislava

JUDr. Ivo Nesrovnal

Primátor Bratislavy

Bratislava 11.12. 2014

VEC: Realizácia rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača po kruhový objazd Vajnory + realizácia rekonštrukcie – opravy cestného chodníka v pásme vedľa hlavnej komunikácie II. triedy od železničného priecestia Rača – Dopravná ulica – Paseky v roku 2015.

Žiadam o realizáciu rekonštrukcie – opravy asfaltového povrchu hlavnej cesty II. triedy v časti Rendez (Východné) v MČ Rača v úseku od železničného priecestia Rača – Rendez – Šajby – Dopravná ulica – Paseky až po kruhový objazd Vajnory, ktorá bola naposledy opravovaná v roku 1990 pri návšteve Pápeža Jána Pavla II. na letisku vo Vajnoroch. Realizácia rekonštrukcie – opravy cestného chodníka v pásme vedľa hlavnej komunikácie II. triedy od železničného priecestia Rača – Dopravná ulica – Paseky v roku 2015.

Ako miestny poslanec za Rendez MČ Rača v súčasnosti v roku 2014 opäť žiadam, aby bola zaradená investičná akcia rekonštrukcie – opravy asfaltovej cesty II. triedy do realizácie pre rok 2015 najmä z dôvodov už katastrofálnej kvality asfaltového povrchu, kde už na mnohých miestach je značne poškodený aj betónový podklad cesty. Zdôrazňujem, že hlavná cesta II. triedy v časti celého Rendezu (Východného) MČ Rača je jedinou možnou cestnou komunikáciou kde pri vážnejšej dopravnej nehode je cestná priepustnosť úplne paralyzovaná, v prípade víchrice pred 7 rokmi, keď na cestu popadali topole bola cestná priepustnosť zablokovaná 6-7 hodín, kedy zákonite MHD v tomto prípade autobusová doprava absolútne nefungovala (+ sanitky).

Rendez (Východné) MČ Rača je sídlom areálu pamiatkovej zóny železničného múzea – STARÉ DEPO, kde navyše už 12. Ročníkov s obrovským úspechom sa tri dni organizuje „Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel“ za účasti ľudí nielen z celého Slovenska, ale aj zahraničia, kde verifikovane prichádzajú návštevníci z 13-14 štátov Európy. Úroveň a stav kvality hlavnej cesty II. triedy na celom Rendezi je tiež signálom ako sa dokážeme prezentovať pred návštevníkmi z celého Slovenska a početného zahraničia.

Veríme a dúfame v mene obyvateľov Rendezu (Východného) MČ Rača, že po 24 rokoch od roku 1990 príde ku kladnému rozhodnutiu a v roku 2015 Magistrát hl. m. Bratislava úspešne zrealizuje rekonštrukciu – opravu hlavnej cesty II. triedy + realizácia rekonštrukcie – opravy cestného chodníka v pásme vedľa hlavnej komunikácie II. triedy od železničného priecestia Rača – Dopravná ulica – Paseky v roku 2015, ktorá by výrazne dokázala zlepšiť Kvalitu života ľudí na Rendezi.

S úctou a vďakou v mene obyvateľov Rendezu

                                                      Cyril Sekerka

                                                                       Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

Miestny úrad Rača

Mgr. Pilinský

starosta MČ Rača

Oprava hlavnej cesty a chodníkov v časti Rendez

Požiadavky časti Východné (Rendez) na investičné akcie pre rok 2015

Miestny úrad RAČA

Mgr. Peter Pilinský

Starosta MČ RAČA

Kubačova ul. 21

831 06 Bratislava

Bratislava, 24.11.2014

VEC: Požiadavky mestskej časti Východné (Rendez) v MČ Rača pre Celoročný finančný rozpočet na investičné akcie pre rok 2015

Mestská časť Rendez (Východné) MČ Rača potrebuje začať riešiť v roku 2015 JEHO PRIORITNÉ URGENTNÉ POŽIADAVKY pre zlepšenie KVALITY ŽIVOTA JEHO OBYVATEĽOV v čo najskôr možných postupných časových etapách nakoľko svojou občianskou závažnosťou už neznesú žiaden časový odklad.

INVESTIČNÉ URGENTNÉ PRIORITNÉ AKCIE:

1) PASEKY

Stavebná realizácia vybudovania parkoviska pre osobné autá obyvateľov 162-bytovky na ulici Paseky v priestoroch za 162-bytovkou za garážami t.j. na pozemku račianskeho družstva z dôvodov súčasného kolapsového súčasného stavu absolútnej absencie nedostatku parkovacích miest a následnej častej neprejazdnosti príjazdovej cesty na ulici Paseky, ktorú spôsobujú parkujúce vozidlá, kedy najmä cez zimné obdobie nemôžu čistiace mechanizmy odpratávajúce sneh, autá záchrannej služby, sanitky, hasiči. Urgentne zo strany MČ Rača, jej príslušným oddelením treba začať pracovné rokovania s vlastníkom pozemku na odkúpenie stavebnej plochy parkoviska, následne vypracovať projektovú dokumentáciu a následne realizovať investičnú stavebnú akciu +výberové konanie stavebnej firmy.

Požadovaná suma – je potrebný odhad odborníkov

2) ŠAJBY

Rekonštrukcia – OPRAVA BUDOVY + STRECHA MŠ Šajby – 2015

Presadiť urgentnú žiadosť na dlhoročne sľubovanú a odkladanú stavebnú „OPRAVU BUDOVY + OPRAVU STRECHY MŠ Šajby“, aby spĺňala technické, prevádzkové podmienky pre kvalitu pedagogického vyučovania detí MŠ Šajby.

Požadovaná suma – je potrebný odhad odborníkov

Stavebná rekonštrukcia krídla budovy Materskej školy Pri Šajbách pre využitie CENTRA AKTIVÍT detí MŠ Pri Šajbách – HERNE, KNIŽNICA, BÁBKOVÉ DIVADLO atď. – stavebné práce – priečkové úpravy, výmena okien, vymaľovanie a pod.

Budova MŠ Pri Šajbách disponuje svojim nevyužitým krídlom, kde boli v minulosti prevádzkované zdravotné ambulancie pre občanov Rendezu, ale dlhodobo aj v súčasnosti tieto zdravotné služby tu nefungujú. Dlhoročne ako poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača žiadam, aby tieto nefunkčné priestory boli urgentne dané po úprave pre potreby MŠ Pri Šajbách, kde citeľne chýbajú práve priestory pre voľno časové aktivity detí MŠ Šajby ako sú herne, knižnica, bábkové divadlo, kostýmerňa, klub šikovných rúk a pod. podľa cieleného výberu pedagogických zamestnancov a vedenia MŠ Pri Šajbách. Krídlo budovy MŠ pre tieto uvedené aktivity potrebuje stavebné úpravy – nové priečky, výmena starých nefunkčných okien, vymaľovanie a pod.

Požadovaná suma – je potrebný odhad odborníkov

3) STARÝ RENDEZ

ODVODNENIE PRÍJAZDOVEJ KOMUNIKÁCIE od dažďových vôd + oprava asfaltovej príjazdovej komunikácie, ktorá sa priestorovo nachádza priamo pred vchodmi bytovky B1 až B5 Dopravná č. 7 až 49. V čase dažďov vznikajú na príjazdovej komunikácii veľké koncentrácie vody, ktoré znemožňujú pohyb najmä starším obyvateľom, matkám s deťmi ale i dospelým občanom k bytovkám a zároveň aj k občianskej vybavenosti. Odvodnenie kanalizácie riešiť trativodom, ktoré tu majú vhodné terénne podmienky na vsakovanie dažďovej vody.

Požadovaná suma: 40.000€

4) ŠÚRSKA – PASEKY

Žiadosť o zadanie vypracovania „Územného plánu zóny Šúrska – Paseky“ v roku 2015 (ochrana pred ďalšou zástavbou)

Cca 45.000 – 50.000 €

5) ŠAJBY

Žiadosť obyvateľov Šájb aby MČ Rača odkúpila od likvidátora všetky pozemky kvôli zamedzeniu budúcich dražieb

Žiadosť obyvateľov Šájb aby MČ Rača odkúpila od likvidátora všetky pozemky kvôli zamedzeniu budúcich dražieb a aby sa na nich mohla realizovať výsadba stromov, kríkov, tak ako to bolo naplánované na začiatku výstavby celého sídliska Šajby. Vytvorenie pracovnej komisie zo zástupcov občanov sídliska Šajby, poslancov za Rendez (Východné), MÚ Rača – starosta, prednosta na systémové riešenie tohto závažného problému celého sídliska Šajby – plus riešenie vodovodných potrubí, kanalizácie sídliska Šajby.

Požadovaná suma – je potrebný odhad odborníkov + právne služby

INVESTIČNÉ AKCIE

6) Rekonštrukcia betónovej plochy pred budovou KS Impulz pre spoločenské aktivity

Žiadame o urgentnú rekonštrukciu betónovej plochy pred budovou KS Impulz, ktorá cez jarné a letné obdobie slúži na spoločenské kultúrne akcie (tanec, kultúrne vystúpenia atď.) a ktorá bola naposledy rekonštruovaná v roku 1994. Súčasný stav betónovej plochy pred KS Impulz je už na hranici bezpečnej únosnosti, kde niektoré diery, nerovnosti v betóne znemožňujú priebeh akcie a ohrozujú zdravie pri pohybe na ňom v čase kultúrno spoločenských podujatí

Požadovaná suma cca 5.000,- €

7) Vymaľovanie vnútorných priestorov budovy KS IMPULZ t.j. chodby, spoločenské priestory veľká a malá sála, knižnica, kuchyňa, kancelária, skladové priestory. Chodby a spoločenské miestnosti (veľká + malá) vymaľovať aj ochranným náterom do výšky cca 2 .

Požadovaná suma cca 2.500,- €

8) Rozšírenie chodníka (1 dlažbovou kockou 50x50) pri bytovke na Pasekách

Z dôvodov parkovania áut a následne blokovanie chodníka pre chodcov, mamičky s kočíkmi, starší ľudia, obyvatelia bytovky aby mali vytvorený aspoň minimálny priestor pre bezpečný prechod do svojich bytoviek

Požadovaná suma: 2.000 € možnosť získania starších kociek z Krasnian

9) Vybudovať futbalové ihrisko s umelou trávou vo všešportovom areáli Sklabinská rovnakého typu ako je už v Rači na Tbiliskej a v Krasňanoch. Umiestnenie futbalového ihriska bolo už predstavebne vybraté a dohodnuté a je dôležitou chýbajúcou pohybovou aktivitou, ktorú už dlhoročne požadujú deti, mládež celého Východného (Rendezu) a je navyše systémovo vybratá na komplexné využitie rôznorodých športových aktivít v celom areáli Sklabinská, ktoré je dokázateľne početne využívané obyvateľmi Východného (Rendezu)

Požadovaná suma: 21.560 €

10) Areál športu Sklabinská – oprava prasklín na asfalte – na najviac používaných ihriskách: veľkom mini futbalovom ihrisku, basketbalovom ihrisku

Požadovaná suma: 600 €

11) Rekonštrukcia tenisovej steny v areáli športu Sklabinská

Rekonštrukcia tenisovej steny v areáli športu Sklabinská vyžaduje kompletnú stavebnú rekonštrukciu, ktorá má v súčasnosti už 22 rokov a je športovo viacúčelovo využívaná pre pohybové športy obyvateľmi Rendezu t.j. volejbal, basketbal, futbal, nohejbal a najviac tenis.

Požadovaná suma: 10.000 €

12) Vybudovanie hokejbalového ihriska

na plácku bývalého antukového ihriska (vedľa basketbalového ihriska) t.j. položenie asfaltového podkladu a osadenie hokejbalových mantinelov. Hokejbal je druhý najviac využívaný šport na Rendezi, hrá sa tu rekreačná Rendezska hokejbalová liga od detí 6-15 až po mladých 18-38, celoročne.

Požadovaná suma: 16.600 €

13) OPRAVA DRÔTENÉHO OPLOTENIA + OPORNÉ TYČE

najmä tenisové bývalého ihriska (hokejbalové) futbalové, basketbalové ihrisko

14) Priebežné opravy cestných výtlkov na celom území Rendezu (Východného)

Zabezpečovať bezpečnosť príjazdových ciest k bytovkách včasnou opravou výtlkov na celom území Rendezu (Východného)

Požadovaná suma: 5.000 €

15) Zabudovanie cestných retardérov na príjazdových cestách

na ochranu a bezpečnosť chodcov vo všetkých častiach Rendezu (Východného) - Šajby, Sklabinská, Starý Rendez, Šúrska, Paseky.

Verím a dúfam v mene obyvateľov celej mestskej časti Rendezu (Východného) MČ Rača, že časovou realizáciou od roku 2015 najmä URGENTNE PRIORITNÝCH AKCIÍ sa podarí postupne zabezpečiť občiansku vybavenosť v kvalite, ktorú si jeho obyvatelia zaslúžia tak ako ostatné mestské časti Bratislavy.

S úctou za pochopenie ďakujem.

Vypracoval:

                                                      Cyril Sekerka

                                                                       Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Integrovaná doprava s prepojením na Rendez (Východné)

Magistrát hl. mesta Bratislavy

JUDr. Ivo NESROVNAL – primátor

Primaciálne námestie 1

Bratislava

Bratislava, 11.12.2014

VEC: Riešenie využitia Bratislavskej integrovanej dopravy s jeho železničným prepojením na Rendez (Východné), Vajnory v dopravnom generele Bratislava a jeho realizácia v roku 2015.

Vážený pán primátor,

Rendez (Východné) bolo jedným z hlavným iniciátorov prostredníctvom jeho miestnych poslancov za MČ Rača Rendez (Východné), ktoré navrhovalo a presadzovalo projekt využitia Bratislavskej integrovanej dopravy už od jeho počiatkov v roku 1993-97 a krátkeho úspešného obdobia vlakovej linky č. 155 v roku 2006-2007 na trase Rendez (Východné) - Predmestie a späť. Vlaková linka č. 155 z Rendezu na Predmestie mala dokázateľne veľký ohlas a záujem u obyvateľov Rendezu (Východného), ktorý logicky oceňovali železničnú traťovú priepustnosť, z ktorej vyplývalo krátke časové cestovanie bez dopravných blokácií semaforov, rannej a popoludňajšej dopravnej zápchy.

Systém železničnej dopravy využívajúci železničné traťové smery od vzdialenejších častí Bratislavy ako je najmä Rendez (Východné), Vajnory, nadväzujúc už na historickú tradíciu cestovania obyvateľov z týchto odľahlých častí Bratislavy v 50 - 80-tych rokoch 20. stor., kde zamestnanci železníc cestovali za prácou na Rendez, do Vajnor a potom späť domov s výhodou dostupnosti železničnej trate na Filiálku, Vinohrady, Hlavnú stanicu až po Lamač, Devínsku Novú Ves. Dostupné boli aj vlakové spoje do Petržalky, Podunajských Biskupíc.

Boli sme preto, ako poslanci za MČ Rača – Rendez (Východné), ale najmä obyvatelia Rendezu (Východného), Vajnor viac ako zarazení, že budúci projekt Bratislavskej integrovanej dopravy je vraj plánovaný „dúfame“ len do Rače, kde už prepojenosť viac ako logicky žiaduca aj na Rendez (Východné), Vajnory by sa nerealizovala. Ešte v roku 2008 aj v tomto roku 2009 sme písomnou formou v mene poslancov za MČ Rača – Rendez (Východné) žiadali a upozorňovali ŽSR, Magistrát BA, že existuje táto vzácna skutočnosť železníc traťové prepojenie z Vajnor, Východného na Filiálku, Vinohrady, Hlavnú stanicu, Lamač, Petržalku, Podunajské Biskupice, pevne veriac, že si uvedomujete veľký záujem občanov Rendezu, Vajnor a budete čo najskôr realizovať projekt Bratislavskej integrovanej dopravy, aby sa tieto dve polohovo vyblokované lokality mohli oprávnene tešiť, že sa im výrazne zlepší kvalita ich života nielen pri cestovaní do mesta, ale do celého VÚC.

V rámci využitia poslaneckých kontaktov sme niektorí poslanci dostali možnosť reálne sa presvedčiť, že vo Viedni sú už dlhodobo využívané všetky možnosti koľajových cestných spojení najmä v perfektne organizačne zosúladenom dopravnom systéme s mestskou hromadnou dopravou, t. j. autobusmi, električkami, metrom, ktoré veľmi pomáhajú šetriť produktívny čas každého cestujúceho.

Nevyužiť všetky uvedené danosti a možnosti železničného traťového prepojenia z Vajnor, Rendezu do centra mesta, celého VÚC by bolo veľkým spoločenským hazardom na jeho obyvateľoch, najmä v čase častého dopravného kolapsu v ranných a popoludňajších špičkách, ktoré sa dĺžkou času hrozivo predlžujú, a preto sa hľadajú všetky možnosti, ako odľahčiť cestnú dopravu v celej Bratislave.

Obyvatelia Rendezu, Vajnor spolu so svojimi poslancami sú nezlomne odhodlaní presadiť si plné právo na kvalitu života v oblasti dopravy, keď argumenty a fakty hovoria jasnou rečou, že túto formu vlakovej linky využívali úspešne jeho obyvatelia už v druhej polovici 20. storočia, kedy najmä cestná doprava nebola v takom neriešiteľnom katastrofálnom stave. Veríme a dúfame v mene všetkých obyvateľov oboch častí Bratislavy, že tento problém sa posúdi najmä odborne, kde sa zhodnotia všetky jeho pozitíva tak ako sme sa o tom mohli presvedčiť a vidieť v susednej Viedni, kde zodpovední a kompetentní riadiaci pracovníci príslušných rozhodovacích inštitúcií plne rešpektovali každú minimálnu možnosť aj tej ich najmenšej mestskej časti, lebo im išlo predovšetkým o kvalitu života ich obyvateľov.

Ako obyvatelia Bratislavy spolu s poslancami budeme aktívne sledovať a občianskymi aktivitami účinne pružne aj reagovať, aby sa problém projektu Bratislavskej integrovanej dopravy úspešne dotiahol a mohli ho plne využívať všetci obyvatelia Rendezu (Východného), Vajnor už od jeho prevádzkového spustenia .

Vážený miestny úrad v Rači, Magistrát hl. m. Bratislavy, vo vaše kladné rozhodnutie veria

                                                                         Občania Rendezu (Východného), Vajnor

                                                                      a poslanci za MČ Rača – Rendez (Východné)

Vypracoval:

                                                      Cyril Sekerka

                                                                       Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača

Na vedomie:

Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii

Ing. Stromček – štátny tajomník

Námestie slobody 6

Bratislava

Dopravný podnik mesta Bratislava

Ing. Bronislav Wajgl

Riaditeľ prevádzky a techniky

Úrad Bratislavského samosprávneho kraja

p. Frešo - predseda VÚC

Trnavská cesta 8/A

P.O. BOX 106

Bratislava 25

820 05

Miestny úrad Rača

Mgr. Peter Pilinský – starosta

Ing. Virsíkova – stavebné oddelenie

Kubačova ulica

Miestny úrad Vajnory

Ing. Ján Mrva – starosta

Roľnícka 109

Bratislava