Odkedy učím, snažím sa žiakom poskytovať informácie a rady, ktoré nesúvisia len s mojimi dvoma aprobačnými predmetmi, t. j. slovenčina – estetika. Chcem využívať svoje široké skúsenosti so školou a školstvom vôbec, chcem sa s nimi podeliť, chcem formou dialógu pomôcť žiakom a iným zorientovať sa v systéme vzdelávania.
Tak som konal aj na svojom predchádzajúcom pracovisku, čím som si vytvoril veľmi dobrý vzťah so žiakmi, ale aj s rodičmi. Žiaľ, pod vplyvom intríg a manipulácie niektorých svojich bývalých kolegov som musel svoju milovanú školu opustiť, a tým aj žiakov, s ktorými som dobre vychádzal a rád som ich učil. Hľadal som teda možnosti, ako môžem byť naďalej nápomocný bývalým žiakom, ale aj všetkým, ktorí súvisia so školou (teda aj ľuďom mimo môjho pracoviska). Keďže verím sile sociálnej siete, v tomto prípade facebooku, založil som skupinu Vivat academia, vivant professores, vivant studentes. Jej cieľom je pomáhať študentom, učiteľom i rodičom v rôznych školských záležitostiach, diskutovať s nimi a poskytovať im objektívne poradenstvo. V prípade, že nebudem vedieť poradiť sám, obrátim sa na svojich kolegov a sprostredkujem informácie od nich. Keďže som aktívny v učiteľských organizáciách, dokážem vyhľadať tú správnu radu, toho správneho kolegu, ktorý pozná riešenie.
Moja skupina nepozná nadradenosť – podradenosť, ktorá je v mnohých školách stále veľmi obľúbená. Učitelia, žiaci i rodičia sú v nej partneri v komunikácii. Často som sa stretával s frázami typu „je to len žiak“, „čo môže rodič vedieť“. Počas mojich problémov s predchádzajúcim zamestnávateľom sa žiaci za mňa postavili a presvedčili ma, že čas, ktorý som im venoval, nebol zbytočný. Nanešťastie bol ich hlas potlačený a moju kauzu nedokázali ovplyvniť a doviesť do víťazného konca, čo je sčasti aj chybou v systéme. Upevnilo to však moje presvedčenie, že žiaci (i rodičia) sa musia stať rovnocenným činiteľom vo fungovaní školy. Takým smerom som chcel riadiť školu v prípade úspechu vo výberovom konaní na riaditeľa nášho gymnázia. Nepodarilo sa. Aj preto som vytvoril uvedenú facebookovú skupinu. Rád by som prostredníctvom nej realizoval svoje zásady komunikácie s kolegami, žiakmi i rodičmi. Budem objektívne informovať a pomáhať všetkým, ktorí žijú školou. Možno sa to nebude každému učiteľovi páčiť, predsa len sú v škole témy, ktoré by sa nemali zverejňovať. Ale mne ide o pravdu a objektivitu a o to, aby sa nikomu neopakovali nepríjemné skúsenosti, ktoré som ja so žiakmi a niektorými kolegami zažíval posledné roky.
Okrem iného z vlastných skúseností viem, že verejnosti sa neraz podsúvajú skreslené, nepresné, ba nepravdivé informácie zo strany niektorých riaditeľov, učiteľov, politikov, ale aj médií. Tým sa nadobúda dojem, že takýto dezinformátori majú skutočnú moc a vedia všetko. Ak si potom prenesieme dôsledky tohto vo vzťahu k politickej moci, musí byť jasné, prečo by všetky snahy mali viesť k objektívnej pravde, v mojom prípade v súvislosti so školstvom. Poradenstvo rád poskytnem aj rodičom, ktorí sú takisto neraz odkázaní na to, čo im učitelia alebo riaditelia povedia. Je mnoho prípadov, kedy boli zle informovaní predstaviteľmi školy, ktorých snahou bolo uľahčiť si svoju prácu.
V prípade záujmu o podobnú diskusnú skupinu pozývam žiakov, rodičov, učiteľov, ale aj iných záujemcov o dianie v škole a školstve, aby sa pridali do uvedenej skupiny a stali sa účastníkmi rovnocennej diskusie, ktorej opodstatnenosti verím od začiatku svojej pedagogickej praxe. Takáto demokracia mnohým školám chýba...
PhDr. Ján Papuga, PhD.
učiteľ
