27. 5. 2014

Rendezské ohníky - opekačka s piknikovou atmosférou

Akcia Rendezské ohníky – opekačka voňala teraz nielen omamnou vôňou klobások, špekačiek, ale zároveň dýchala rodinnou piknikovou atmosférou v areáli športu Rendezu – Sklabinská.

Bolo vzácne a dojímavé vidieť, ako si tu početne spontánne mladé rodiny s deťmi dokázali vytvoriť na svojich dekách v tráve oddychovú relaxačnú atmosféru.

Bola to znovu jedna z veľkého množstva akcií Rendezskeho klubu matiek a detičiek z gejzíru nápadov jej tahúňky Eriky Molnárovej, ktorá za skoro už dva roky ich existencie priniesla toľko radosti, pohody, zážitkov deťom, ich rodičom, nové detské priateľstvá aj za cenu, že už často siaha na dno svojej energie, je vyčerpaná a musí myslieť na svoje materské povinnosti, ktoré sú v dnešnej uponáhľanej dobe viac ako ťažké.

Verím, že obdivuhodné aktivity a akcie Rendezského klubu matiek, detičiek ako celého tímu ešte viac inšpirujú ich kolektív, aby každý prinášal ešte viac nápadov a najmä ich osobnej angažovanosti, kde výsledný cieľ slúži predsa ich deťom v podobe ich zážitkov a spomienok, ktoré budú tým najdôležitejším, čo im v živote zostane.

Strážca rendezského ohníka
Cyril Sekerka



Deň matiek na Rendezi s úctou, spevom a kvetmi

Ani sprisahanie mocnej prírody v podobe záplavy prílevov dažďa a búrlivého vetra nezabránilo akcii na Rendezi v spoločenskej sále Policajnej akadémie pri oslave vzácneho „Dňa matiek“.

Veľká sála, veľké javisko a veľké výkony detí z MŠ Šajby, ktoré to svižne roztancovali, rozospievali do skvelej nálady, kde práve ich maminky, ale aj babky, dostávali od nich ten najkrajší darček v podobe ľudových tancov, piesní, ktoré spolu s nimi spontánne spievala celá sála. Rendezská vlajková reprezentačná loď MŠ Šajby sa opäť obdivuhodne predviedla, kde dlhoročne zohratý tandem pani riaditeľka Ruženka Valentínová s pedagogickým kolektívom dokáže ponúknuť vždy niečo nové, bonusové v programe v súhre s MÚ Rača, oddelením kultúry s Monikou Luknárovou na rovnakej úrovni kvality dokázala zabezpečiť nádherné kvety gerbery, ktoré boli dôstojným prejavom vďaky našim maminkám. Takže páni vetra a dažďa, daromný bol váš boj s rendezskou mentalitou, tá aj teraz dokázala premeniť nepriazeň počasia na množstvo smiechu a dobrej nálady, kde už celý deň svietilo len a len ľudské slniečko plné lásky a rodinnej pohody.

Cyril SEKERKA



26. 5. 2014

O projekte v Rači, ktorý začal nelegálnym výrubom

Projekt Malé Krasňany (pôvodne Pod vinohradom) sa počas EIA procesu výrazne nafúkol - pôvodné varianty hovorili o 806 resp. 568 obyvateľoch - reálny projekt sa nafúkol na 1136 obyvateľov. Približne 300 áut má doplniť stojacu masu na Račianskej vybudovaním svetelnej križovatky.


Tento projekt teda nezačal veľmi slávne, nielen za výrazne nafúkol, ale aj začal svoju realizáciu nelegálnym výrubom viníc. Je to príklad realizácie developerského projektu v praxi. Likvidácia začala počas vianočných sviatkov 2013  a bola dokonaná v marci 2014. Napriek upozorneniu štátnych orgánov, že sa jedná o nelegálny výrub.


Teraz sa začalo na stavebnom úrade Bratislava - Rača územné konanie, našťastie som riadny účastník konania a môžem podať tieto pripomienky:

  1. požadujem prerušiť územné konanie do doby rozhodnutia vo veci nelegálneho výrubu na danom území, investor napriek upozorneniu v EIA procese aj štátneho orgánu ochrany prírody nelegálne odstránil vinič;
  2. požadujem pred vydaním územného rozhodnutia predložiť hydrogeologický posudok, ktorý preverí vhodnosť odvádzania vôd z povrchového odtoku do vsakovacích blokov. Sústavu vsakovacích nádrží a vsakov doplniť o výmenu vrchnej ílovej vrstvy vodonepriepustného podložia v nezastavanom páse v juhovýchodnom cípe miesta realizácie navrhovanej činnosti za štrkovú vrstvu. Vyriešiť možný konflikt predĺženia hlavného dopraného koridoru C2 MO 8,5/40 a existujúcej nádrže zachytávajúcej splaveniny povrchových vôd z územia a odvodňovacieho rigolu. Zároveň požadujem zapracovať do projektu ďalšie možnosti racionálneho nakladania so zrážkovými vodami (závlahy, chladenie a pod.) v zmysle zámerov EIA;
  3. požadujem jasne stanoviť, o koľko minút za hodinu počas dopravnej špičky spomalí navrhovaná svetelná križovatka dopravu – jej tok na Račianskej ulici a aký to bude mať vplyv už na súčasný kolabujúci stav;
  4. informovanie všetkých účastníkov konania verejnou vyhláškou a zároveň zaslanie informácie poštou na vedomie iba jednému účastníkovi konania – spoločnosti Malé Krasňany, s.r.o. v zastúpení MADING, s.r.o. považujem za porušenie rovnosti účastníkov konania pred zákonom;
  5. požadujem jasne stanoviť, kde sa majú nachádzať štyri ihriská uvedené v zámere EIA a aspoň jedno z ihrísk riešiť tak, aby umožnilo aj športové aktivity pre mládež (napr. hokejbalové či basketbalové ihrisko);
  6. doriešiť pred vydaním rozhodnutia finančnú náhradu resp. náhradnú výsadbu v zmysle bodu 1.
  7. jasne stanoviť spôsob organizácie dopravy počas výstavby prioritne  ohľadom na preferenciu električkovej dopravy a dopravného ťahu na Račianskej ulici. Vyriešiť otáčanie vozidiel zo smeru od Mladej Gardy. Zakotviť podmienku vybudovania navrhovanej svetelnej križovatky pred začatím akýchkoľvek stavebných prác;
  8. požadujem vybudovanie cyklistických trás v celom areáli zámeru, dobudovať tiež prestrešené parkoviská pre bicykle;
  9. žiadam zvýšiť množstvo zelene v projekte.

Mgr. Michal Drotován
poslanec MZ Bratislava - Rača






21. 5. 2014

Dagmar Gelingerová - Curriculum Vitae


Trvalé bydlisko:
Pri Šajbách v Bratislave Rači
Narodená:
30.12.1963 v Bratislave
Národnosť:
slovenská
Stav:
naštvaná občianka
Vzdelanie:
stredoškolské, podnikateľka
Deti:
Mgr. Sandra Gelingerová 30 r. VŠ – Pedagogická fakulta UK, odbor sociálna práca, Pedagogická fakulta UK, odbor elementárna a predškolská pedagogika. Povolanie : vychovávateľka na základnej škole
Viktor Gelinger 25 r. študent VŠ – chemické inžinierstvo FCHPT STU
Pes:
Zara
Kontakt:
dagmarge123(at)gmail.com
Záujmy:
plávanie, knihy, chalupa, cestovanie, divadlo


Narodila som sa 30.12.1963 v Bratislave, pri Račianskom mýte v širšom strede mesta. Detstvo som prežila prakticky vedľa krásneho parku a spolu s bratom Daliborom sme mali krásne detstvo. Priamo na našom dvore bolo vybudované priestranné športovisko, kde sme celé dni behali a športovali. V blízkosti som mala veľkú knižnicu, ktorú som pravidelne navštevovala. Práve tu som nadobudla lásku ku knihám, ktorá ma sprevádza celým životom.

Strednú ekonomickú školu som ukončila v roku 1983 maturitnou skúškou. Prakticky ihneď po ukončení strednej školy som nastúpila do pracovného pomeru ako referentka na Katedru technickej mechaniky, Strojnícka fakulta SVŠT. Tu som sa spoznala s budúcim manželom - Roman Gelinger, absolvent Stavebnej fakulty - odbor pozemné stavby, SVŠT v Bratislave. Povolanie podnikateľ - stavbyvedúci. Narodil sa prakticky v kancelárii starostu Rače, nakoľko v minulosti tam bola pôrodnica. Jeho rodina má hlboké korene v Rači a jeho rodičia a sestra tu žijú dodnes.

Môj prvý byt, ktorý sme zdedili po starom otcovi na Hubeného ulici v Bratislave, štvrť Krasňany. Nádherné staršie sídlisko, plné zelene a detských parkov som si plne užila. Neuspokojivá finančná situácia mladej rodiny  ma núti nastúpiť čo najskôr do pracovného pomeru. Pretože cestovanie MHD s dieťaťom bolo veľmi náročné, využila som ponuku zamestnať sa v podniku Meopta Bratislava, koncernový podnik, ako samostatný odborný ekonóm zásobovania. Toto zamestnanie som doslova milovala, bolo akčné, plné pohybu a pár krokov od môjho bydliska. Pracovné nasadenie a neustále cestovanie po celom Československu bolo nezlučiteľné so starostlivosťou o dieťa a rodičov.

Po skončení vysokej školy a následne vojenskej služby celú starostlivosť o rodinu prevzal manžel Roman, a tak som využila možnosť pracovať v pokojnejšom prostredí v podniku Západoslovenské štátne lesy v Bratislave ako referentka. Pracovala som tam až do odchodu na druhú materskú dovolenku.

Písal sa rok 1988 a ja som sa ocitla v novom byte na sídlisku Pri Šajbách v Bratislave Rači. Väčší byt a aj blízkosť rodičov ma utvrdili, že je to správna voľba. Malá komunita ľudí, množstvo priateľov, detí. Všetci sme sa viac či menej poznali. Celospoločenské zmeny, ktoré rezonovali spoločnosťou, ma prinútili zmeniť uvažovanie a začať pracovať úplne inak ako dovtedy – podnikať. Určite to bola veľká výzva, pre mňa bolo všetko nové, ale postupom času som sa oboznámila s prácou v účtovnej firme, založenie firmy sa datuje k 08.01.1997. Pracujem tu bez prestávky prakticky dodnes. Zameriavam sa na oblasť financií a obchodu.  Moja úloha bola pomáhať organizačne, finančne zabezpečiť riadny chod firmy, vystavovať faktúry, kontrolovať ich úhrady, vyhľadávať nových klientov, našim klientom podnikateľom (SZČO, malým firmám) pomáhať pri problémoch s rozbehom podnikania alebo im radou napomôcť k lepšej pozícii na trhu. Množstvo zmien, rôzne registrácie, vybavovanie potvrdení, odvolaní, štatistík a korešpondencia s živnostenskými úradmi, daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou nemali prakticky konca. Práca v súkromnom sektore vyžaduje zvládať množstvo zmien, je náročná na čas, vyžaduje moju kreativitu, komunikatívnosť a cieľavedomosť.  Je to predovšetkým tímová práca, kde termín strieda ďalší termín.

Život na sídlisku pokračoval, roky bežali, starli sme, naše deti dorastali do dospelosti. V plnej nahote sa odkrývali roky neriešené problémy na sídlisku. Zdravé jadro šajbárov sa začalo aktivizovať, až doslova rozbušku hodila do ohňa firma, ktorá odkúpila parkoviská. Písal sa január 2013 a moja trpezlivosť bola u konca. Tu vznikla moja naštvanosť na inštitúcie, na politické špičky, na úradníkov, ktorí svojou nečinnosťou nahrávali rôznym firmám, tu sa zrodil môj záujem veci zmeniť, hľadať riešenia a poukazovať na nutnosť naprávať veci z minulosti.

Som odhodlaná nastaviť svoju tvár a verejne hovoriť a písať o problémoch, ktoré tu obyvatelia majú. Verím, že moja aktivita prinesie tak očakávanú pozitívnu zmenu k lepšiemu.




15. 5. 2014

Ocenenie pre dobrovoľnú opatrovateľku Vierku Drotovánovú

Dňa 15. 5. 2014 pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca si na krásnom podujatí v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave podpredsedkyňa SČK Bratislava-Východné Vierka Drotovanová (medzi ďalšími 30-imi ocenenými) prevzala ocenenie za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti dobrovoľná opatrovateľka.

Venovať sa starším a chorým ľuďom musí mať človek v srdci a Vierka pomáha naozaj srdcom – nielen v rámci svojej povinnosti. Príhovor prezidenta SČK pána Viliama Dobiáša bol mimoriadne vrúcny. Vyzdvihol obetavosť každého oceneného: „Sú to ľudia s nadmernou dávkou empatie, veľkým srdcom, dobrou dušou ... Sú to bytosti síce z mäsa a kostí, ale predchnutí a vrchovato naplnení ľudskosťou, láskou k blížnym a kypiaci ďalšími princípmi ako humanita a dobrovoľná služba. Keby sa ich dobrota materializovala, tak by sa nad ich hlavami mala vznášať svätožiara.“ Zdôraznil, že spoločenská akceptácia ČK nie je automaticky daná, je výsledkom snaženia miliónov ľudí na celom svete, z ktorých tí najlepší zo Slovenska budú ocenení. Prešli náročným sitom návrhov a výberu spomedzi 70 000 členov a 12 000 dobrovoľníkov SČK.

Ocenení boli prijatí aj u pána prezidenta SR Ivana Gašparoviča - osobné blahoželanie, porozprávanie sa považujú za mimoriadnu udalosť vo svojom živote a veľmi si to vážia.

Za výbor SČK BA-Východné a všetkých členov Vierke blahoželáme a želáme, aby naďalej mala dostatok síl vo veľmi náročnej opatrovateľskej činnosti pokračovať. Sú ľudia, ktorí sa bez jej pomoci nezaobídu. Nedá mi nespomenúť, že na Slovensku je veľká nezamestnanosť a zároveň veľký nedostatok dobrovoľných opatrovateľov. Prečo je tomu tak, na to by mali odpovedať kompetentní.

Soňa Macejáková
predsedkyňa SČK BA-Východné

12. 5. 2014

Pripomienky k zámeru Obytná zóna Záhumenice

Týmto vznášam nasledovné pripomienky a stanovisko k projektu „Obytná zóna Bratislava – Rača – Záhumenice“, ktorý bol zverejnený na http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/obytna-zona-bratislava-raca-zahumenice


1. Predložený zámer neobsahuje hydrogeologický posudok a je v ňom nedostatočne riešené odvádzanie prívalových dažďových vôd. V danom území na úpätí Malých Karpát bývajú relatívne často návalové dažde (dôkazom je aj pravidelné zanášanie a zatápanie Pieskovej ulice). Riešenie vsakovania vôd treba preukázať hydrogeologickým posudkom, ktorý požadujem predložiť v ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie. Geologické pomery daného územia neumožňujú vsiakovanie vody vo väčšom množstve. Riešenie, ktoré je veľmi stručne popísané v zámere, nie je dostatočne doložené a je dôvodná pochybnosť o reálnosti realizácie. Zároveň nie je reálne odvádzanie vôd do rigolov a podobne.
2. Predložený zámer ráta s rekonštrukciou a rozšírením časti ulice Drozdová resp. Olšová – táto komunikácia sa však nachádza na nevysporiadaných pozemkoch a nie je ani vedená ako cestná komunikácie (jedná sa hlavne o územie na parcelách 2613/19, 2613/20, 2471/10 k.ú. Rača) – rozšírenie a obojsmerná premávka danej komunikácie nie je reálna – preto požadujem v ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie posúdiť nový návrh riešenia dopravy v danom zámere. V špičkovej rannej hodine sa počíta so 66 automobilmi vychádzajúcimi z obytnej zóny – pre neprehľadnosť križovatky nie je takéto množstvo pre križovatku Olšová/Popolná/Potočná únosné a daná križovatka je nepriepustná.

3. Požadujem v ďalej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredieposúdiť radónové riziko v danej oblasti.
4. Nepovažujem navrhovaný variant z hľadiska životného prostredia za vhodnejší ako nultý variant, nultý variant zachováva v danom území vinice a je pre okolité prostredie (vsakovanie dažďovej vody, prírodná scenéria, prírodné prostredie, fauna a flóra atď.) vhodnejší ako navrhovaný variant. Daný objem zástavby (90 bytov) je v danom území výrazne naddimenzovaný. So zástavbou nesúhlasím.
5. V ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie požadujem predložiť riadne vypracovaný dendrologický posudok (nakoľko sa na území nachádza väčšie množstvo drevín – napr. vinič, ktorý je podľa vyjadrenia ŠOP BA možné jednoznačne charakterizovať ako drevinu) – požadujem zhodnotiť spoločenskú hodnotu drevín v ďalšej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie.

S pozdravom

Mgr. Michal Drotován






Výzva pre užívateľov pozemkov v lokalite Kopanice

VÝZVA PRE UŽÍVATEĽOV POZEMKOV
V LOKALITE KOPANICE V HONE, JAHODOVISKO 1 a JAHODOVISKO 2

Na základe

Rozhodnutia OU–BA- OOP4–2014/2/25768-VSK zo dňa 10. 04. 2014 pre užívateľov pozemkov v lokalite Kopanice v Hone;

Rozhodnutia OU–BA- OOP4–2014/2/31760-VSK zo dňa 23. 04. 2014 pre užívateľov pozemkov v lokalite Jahodovisko 1;

Rozhodnutia OU–BA- OOP4–2014/2/31767-VSK zo dňa 24. 04. 2014 pre užívateľov pozemkov v lokalite Jahodovisko 2;

výbor Urbár Rača, pozem. spol., zastupujúci spoluvlastníkov pozemkov, ktoré užívate, Vás vyzýva k podpisu nájomnej zmluvy na Vami užívané pozemky.

V prílohe je uverejnený zoznam užívateľov, ktorý nám poskytli zástupcovia ZO SZZ 3 -17, predmetná časť GP i Rozhodnutia OÚ Bratislava.

Výzva sa týka iba tých užívateľov zo zverejneného zoznamu, ktorí, i napriek opakovaným výzvam, nepristúpili k legalizácii nájomného vzťahu a užívajú pozemky bez súhlasu majiteľov.

V prípade pretrvávajúceho stavu je Výbor Urbár Rača, pozem. spol., zastupujúci spoluvlastníkov, poverený využiť všetky zákonné prostriedky na odobratie užívaných pozemkov.

Výbor Urbár Rača, pozem. spol. zasadá každý párny týždeň v stredu v čase od 17,00 do 18,30 hod. na Žarnovickej ulici č. 7, termín je možné dohodnúť na tel. č. 0905 294819, 0905 294819.


Prílohy:




Výzva pre vlastníkov urbárskeho lesa

VÝZVA PRE VLASTNÍKOV URBÁRSKEHO LESA

Urbár Rača, pozem. spol. vyzýva všetkých spoluvlastníkov podielov urbárskeho lesa o predloženie dokladov preukazujúcich zápis do KN. Bez predloženia dokladov nemôže byť stanovená výška oprávneného nároku na výplatu dividendy. Na vyplatenie je nutné predložiť okrem čiastočného výpisu z listov vlastníctva č. 5266, č. 9252, č. 9258 a č. 10563 i dedičské rozhodnutie alebo darovaciu zmluvu a PK vložku pôvodného vlastníka. Listy vlastníctva sú uvedené v prílohe.

Doklady stačí predložiť vo fotokópii.

Občania, ktorí majú vedomie, že ich predkovia mali byť vlastníkmi podielov urbárskeho majetku zapísaného na PKV č. 2, kat. úz. Rača a nie sú si vedomí prechodu, t. j. dedenia po predkoch, prípadne majú listiny , ktoré toto pôvodné vlastníctvo preukazuje, nech sa ohlásia v kancelárii na tel. č. 0905 294 819, 0905 294 819.


Prílohy:


11. 5. 2014

Anna Zemanová: Plavecký bazén v Rači Na Pántoch

Téma športovania sa čoraz viac ozýva nielen medzi mladými ľuďmi. Hľadajú sa noví investori, nové plochy na výstavbu športových areálov.


V predchádzajúcom volebnom období sa veľa hovorilo o zámere obnoviť prevádzku bazéna na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu Na Pántoch 9 v Bratislave – Rača. Vyzeralo to celkom nádejne najmä po spoločnej obhliadke s predsedom BSK Frešom. Všetkým nám bolo jasné, že bazén by nielen prispel k športovaniu žiakov a verejnosti, ale by aj prispel k atraktivite školy. Jeho rekonštrukciu sa mi podarilo zapracovať do Akčného plánu BSK v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja, avšak k realizácii sa nepristúpilo.

Bazén je odstavený už viac ako 10 rokov. Dovtedy bol využívaný na plavecké kurzy i tréningy športovcov. Bol materským bazénom plaveckého klubu ORCA, konali sa v ňom rôzne súťaže vrátane svetového pohára v plutvovom plávaní. Slúžil aj verejnosti, najmä z Vajnor, Rendezu a Rače.

Verím, že v tomto volebnom období získam podporu medzi poslancami BSK, aby sme bazén opäť uviedli do prevádzky. Budem však potrebovať spoluprácu pri presadzovaní tejto myšlienky. Týmto článkom sa preto obraciam na vás aj s prosbou o občiansku podporu zámeru. Čím väčší záujem prejavíme, tým bude väčšia šanca zámer obhájiť ako celospoločenskú objednávku. Možno bude potrebné aj zozbieranie podpisov.

Mnohí sa ma pýtate, ako bazén vyzerá a aké má parametre. Podarilo sa mi získať podrobnejšie informácie. Plavecký bazén bol otvorený asi v roku 1991 a postavený na základe projektovej dokumentácie z roku 1984. Pre záujemcov uvádzam zopár technických detailov z projektovej dokumentácie.

Bazén bol postavený v rámci komplexu športoviska pre účely vtedajšieho odborného učilišťa potravinárskeho. Investorom bol Zdroj PR Bratislava. Objekty športoviska (telocvičňa, bazén a šatne ) sú založené na monolitických betónových pätkách. Zberná nádrž pod bazénom je založená na pätkách a základových pásoch z prostého betónu. Objekt plaveckého bazénu je kombinovanej konštrukcie. Prízemie objektu je riešené ako monolitický železobetónový skelet, v ktorom je riešená monolitická zberná nádrž bazénu. Voda sa do bazénu dostáva cestou recirkulačného systému a cez zariadenie na úpravu vody a dávkovaním chemikálií. Spôsob odberu vody z bazénu je vertikálny a horizontálny z dna, kde je vylúčené prisatie človeka. Počet bazénových vpustí je 19. Stropná konštrukcia okolo bazénu je monolitická železobetónová trámová konštrukcia s monolitickými doskami. Okná sú oceľové a zdvojené. Rozmery bazéna 25m x 12,5 m x 1,65m ÷ 1,25 m.

Posledný záznam na tabuli v bazéne je zo dňa 23.9.2003, teplota vzduchu 27° C, teplota vody 26,5° C. Odvtedy stojí voda v bazéne. Steny jemne zarástli machom, ale bez straty jedinej kvapky vody priesakom sa drží bazén v podstate v poriadku. Pôvodnú technológiu by bolo potrebné vymeniť za efektívnejšiu a úspornejšiu. Pravdepodobne v poriadku je aj vzduchová ventilácia a kúrenie. Výmenu by si vyžadovali okná a keramická dlažba okolo bazéna. Bazén je konštruovaný ako nadzemná stavba, ku ktorej by sa dala pristavať aj letná terasa na slnečnej, južnej strane objektu. Ku komplexu patria aj ďalšie voľné priestory, ktoré by sa dali postupne upraviť napríklad na wellness a školské pracovisko pre praktické vyučovanie odborných predmetov v oblasti služieb a cestovného ruchu. Prevádzka bazéna bola vraj stratová . Náklady boli cca 50 000 € a výnosy 30 000 €. Pre úspešnú argumentáciu efektívnosti využívania bazénu budeme potrebovať pomôcť škole s nápadmi pre maximálne využitie, aby sa prevádzková strata nevytvárala.Je pravdepodobné, že dnešné technológie sú ďaleko efektívnejšie, ale aj tak podstatný bude skutočný záujem o plávanie nielen zo strany športovcov, ale aj okolitých škôl a verejnosti. Uvítala by som nejaké inšpirácie na pravidelné využívanie bazéna. Pomohli by aj nejaké fotografie z doby, keď bazén fungoval. Konali sa tam rôzne preteky a výcviky. Ak by ste nejaké našli, pošlite mi ich, prosím, na mail, alebo mi zavolajte a ja ich oskenujem.

V lete pripravujeme rozpočet župy na rok 2015 a na ďalšie dva roky. Čím bude náš hlas silnejší, tým skôr sa nám podarí tento zámer do rozpočtu presadiť. V krátkom čase pripravím petičný hárok, ktorý by sme adresovali Zastupiteľstvu BSK. Umiestnim ho sem aj na Facebook.

RNDr. Anna Zemanová,
poslankyňa Z BSK a predsedníčka Finančnej komisie

Kontakt:
0905 386 130






Interiér plaveckého bazénu dnes.


23.9.2003 zastal v plaveckom bazéne čas


Technologická časť sa nachádza pod nádržou bazéna:



RNDr. Anna Zemanová - kandidátka na europoslanca do Európskeho parlamentu

Anna Zemanová, kandidátka na europoslankyňu do Európskeho parlamentu sa dlhodobo venuje ochrane a tvorbe životného prostredia. Pôsobí najmä v oblasti ochrany prírody a krajiny.

V Európskom parlamente sa chce zamerať práve na túto oblasť vo väzbe na Agendu 21. Anna Zemanová chce byť predĺženou rukou občanov v Európskom parlamente a chce presadzovať úpravy európskej legislatívy tak, aby sa ľuďom na Slovensku lepšie žilo.

Slovensko potrebuje v Európskom parlamente ľudí, ktorí poznajú pozitívne i negatívne dopady európskej legislatívy a rôznych nezmyselných regulácií na každodenný život ľudí, a ktorí budú obhajovať záujmy našich občanov.

Pre prácu europoslanca platí „konaj lokálne a mysli globálne“. Je to jeden z dôvodov, prečo Anna Zemanová kandiduje v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu 2014.

Kandiduje za stranu Sloboda a Solidarita.




9. 5. 2014

Pár poznámok k navrhovanej športovej hale v Rači

Na úvod chcem povedať, že návrh na vybudovanie multifunkčných športových hál v Krasňanoch veľmi vítam a verím, že pomôže zvýšiť športovanie hlavne detí a mládeže v Rači. Sám som dlhoročný aktívny športovec a vítam každú aktivitu smerujúcu k odtrhnutiu detí od počítačov.









Bol som už na dvoch prezentáciách troch navrhnutých projektov - obe trvali cca 3 hodiny, takže viem približne 6 hodín rôznych informácií. Boli to ideové zámery, s ktorými sa v tejto fáze dá ešte hýbať, preto aj takto verejne otváram možnosti na diskusiu a polemiku. Budem rád, ak napíšete svoj názor aj v diskusii.

Najprv pracovne rozdeľme projekty - projekt č. 1 Multikomp (zameranie na tenis, PGA SK),  projekt č. 2 Všešportový areál detí a mládeže (Kapuš a spol., LINOX), projekt č. 3 Športovo-relaxačný komplex Rača (Višňovský a spol., LBG Aréna a ProTennis Academy). Poradie projektov je tak, ako boli odprezentované v poradí na prezentácii v NKD. Každý z týchto projektov má svoje plusy a mínusy, nakoľko však súťažia medzi sebou, tak bude dobré, aby v druhom kole predstavili návrh riešenia niekoľkých základných otázok, ktoré vyvstali (netreba zabúdať, že mestská časť sa na investícii podieľa vložením pozemku v hodnote niekoľkých miliónov €).

1. či sú investori ochotní nejakých spôsobom zapracovať súčasný bikrosový areál (napr. nevybudovaním parkoviska ale podzemných garáži)?

2. či sú ochotní investori nejakým spôsobom spolupracovať s FK Rača pri vytvorení tréningovej plochy?

3. koľko verejne prístupných priestorov ponechajú pre verejnosť?

Podľa mňa by mal vyhrať projekt, ktorý sa najlepšie vysporiada s horeuvedenými otázkami. Ešte raz, netreba zabúdať, že mestská časť resp. mesto dáva do hry pozemok v hodnote niekoľkých miliónov € a keďže sú traja záujemcovia, tak môžu medzi sebou súťažiť o najlepšie riešenie.

Napíšem ešte veľmi stručne môj názor na projekty v súčasnom znení:

Projekt č. 1:
plusy: podzemné parkovisko, zapracovanie kombinovaného kúpaliska s plavárňou, dobrý projekt pre tenistov;
mínusy: veľké množstvo tenisových kurtov - ostatné projekty majú tiež kurty ale nie v takej miere - potreba orientácie na väčšie množstvo športov, nevyjasnené financovanie, bolo by potrebné viac zelene, architektonicky dopracovať.

Projekt č. 2:
plusy: zahrnutie najväčšieho množstva športov na zimnú aj letnú sezónu, verejná bežecká dráha, športovo-regeneračné centrum, konkrétna predstava o klubovej činnosti, zapracovanie Račianskeho potoku do projektu;
mínusy: nevyjasnené financovanie, nadzemné parkovisko, pre niekoho je mínusom aj nezapracovanie plavárne (na druhej strane v Rači sú aktuálne viaceré nefunkčné plavárne, ktoré treba začať riešiť), väčšia miera zastavanosti, bolo by potrebné viac zelene.

Projekt č. 3:
plusy: vizuálne architektonicky najkrajší návrh, veľké množstvo zelene, vybudovanie uceleného komplexu, jasný finančný garant, projekt vyzeral najekologickejší, skejpark;
mínusy: projekt pokrýva menšie množstvo športov - plaváreň aj zimná plocha má obmedzené využitie - navrhovaná multifunkčná plocha je iba doplnkom projektu a relatívne malá (nedá sa využiť plnohodnote v zime pri nízkej teplote), nejasnosti okolo dvojpodlažnej ubytovne (na obrázku červený objekt), parkoviská nad zemou, nejasná lokalizácia skejparku.

Teraz sa teda ide do druhého kola a uvidíme čo ponúknu investori, bolo by dobré, ak by projekty boli zverejnené kompletne aj na webe, aby ich mohli všetci lepšie vidieť a zhodnotiť. Na webovom portáli pána Bednariča boli zverejnené nejaké nákresy - sú dostupné tu.

Projekty sú to zaujímavé, vďaka všetkým, ktorí na nich pracovali, verím, že sa spoločne v kombinácii starosta - poslanci - občania podarí vybrať najlepší projekt.




8. 5. 2014

Nekonečný príbeh výsmechu Rendezákov

Smiať sa či plakať nad našim osudom, obyvateľov Rendezu, keď MČ Rača si zrazu odmietla plniť svoje povinnosti ako „Spravovateľ Vecí Verejných“ a odmieta kosiť verejné trávnaté plochy na Rendezi, ale peniaze z našich platených daní míňať jej nerobí žiadny morálny problém. 

A ŽSR príde kosiť až v čase, keď niektorí obyvatelia, ťahúni Rendezski zdarma už pokosili 90% trávnatých plôch (Csiba, Dragúň, Wenzl). ŽSR majú celkovo zmysel pre čierny humor, keď prídu kosiť v období napríklad na konci októbra, keď sa už tráva chystá na zimný spánok. 20 rokov (1990 - 2010) sa kosili na Rendezi trávnaté plochy systémovou dohodou, kde ŽSR poskytli hradenie časti finančných nákladov na kosenie a MČ Rača oddelením údržby zelene 5 - 6 krát kosila všetky trávnaté plochy na Rendezi + orezávali živý plot, suché konáre stromov, robili výrub suchých stromov. Chcelo to však postupovať v štýle predošlých starostov v MČ Rača, vyvolať pracovné stretnutie s kompetentnými pracovníkmi zo ŽSR, dohodnúť sa, podpísať zmluvu o rozdelení finančných nákladov a Rendez by bol pravidelne kosený, zveľaďovaný ako uplynulých 20 rokov.

MČ Rača, spravovateľ vecí verejných , robiť si srandu z Rendezákov sa dá len raz, jasnú odpoveď dáme jeho zodpovedným v komunálnych VOĽBÁCH v decembri 2014, kedy budeme zrazu CTENÝMI VOLIČMI a nie len ŽIADATEĽMI.

Cyril Sekerka

Rendezské Ďakujeme: Miki Csiba – Tono Wenzl

MIKI CSIBA je rodený Rendezák, bývajúci od narodenia v dome na Dopravnej 19, ktorého duša a srdiečko boli vždy ochotné vykonať všetko preto, aby ten Rendez bol zveľadeným, čistým miestom, príjemným miestom pre život. Keď som ho oslovil už v roku 2010, kedy MÚ Rača na príkaz jeho starostu pána Pilinského prestal vegetačne kosiť trávnaté plochy celého Rendezu, lebo vraj verejné zelené plochy patria majetkovo Železniciam, ten bez váhania začal kosiť tieto trávnaté plochy od starých Kasární č. 1 až po Dopravnú 27. Píše sa rok 2014 a MIKY CSIBA zdarma bez nároku na odmenu kosí veľkú trávu v uvedenom pásme, aby nás už úplne nezarástla. Mikino Csiba, v mene mnohých Rendezákov dovoľ len veľké úprimné ĎAKUJEME, že Rendez nepokladáš za NOCĽAH, ale za svoj skutočný DOMOV, kedy aj na úkor voľného času, nečakajúc finančné ocenenie, robíš všetko preto , aby sa tu ľudia cítili pohodovo ako doma.

TONO WENZL pochádzajúci z pamätnej legendárnej rodiny Wenzlových je ďalšou persónou, ktorý od roku 2010 až po súčasný rok 2014 zdarma, obetavo kosí trávnaté plochy od Dopravnej 37 až 49 ako aj 100-bytovku č. 12 - 20. Jeho slová sú vždy prosté, veď som Rendezák, je to moja povinnosť voči rodnému Rendezu. TONKO WENZL, znovu len veľké ĎAKUJEME za mnohých Rendezákov, že nedopustíš, aby Rendez klesol na úroveň Košického „Luníka 9“.

Rendezáci, verte je viac ako dôležité, že stále existujú ľudia, ktorí nechápu svoj domov len 5 cm pred prahom svojho bytu, ale že si ctia a vážia Rendez ako svoje domovské miesto. Preto sú vzácne vzory ľudí so svojim pozitívnym vzťahom k Rendezu ako sú Miky Csiba, Tono Wenzl, Miťo Chladný, Janegovci, Wenzlovci, Kekláková, Kučerová, Olajcová, Krajčovičová, Pútiková, Kolečányová, Miro Schubert, Vanček, Machoví, Bihári, Myslovič, Petra Ferenčíková, Mareničová, Schubertová, Polakovičová, Molnárová, Lehocký, Vnukoví, obyvatelia sídliska Sklabinská, Miro Oravec, obyvatelia 100-bytovky, 120-bytovky a nech mi je odpustené, ak som niekoho neuviedol, lebo každý, kto priloží ruku k zveľadeniu Rendezu, patrí mu všetka úcta a vďaka. Rešpektujem však, ak mnohí sú unavení, uštvaní z práce a sú vôbec radi, že si večer oddýchnu pred televízorom, ale aspoň dokážu morálne, slovne oceniť ľudí, ktorí sa snažia skrášliť ich priestory bývania.

Verím a dúfam, že zdravý lokálpatriotizmus Rendezsky vždy dokáže, že je rovnocennou bratislavskou mestskou časťou ako iné , veď existujeme už od roku 1883 a keď sa teraz píše rok 2014 dokážeme si uhájiť svoju dôstojnosť a úroveň aj voči ignorácii MÚ Rača, ktorý bez zábran berie peniaze z našich platených daní podľa počtu obyvateľov (cca 5 180), ale keď si má plniť svoju povinnosť starostlivosti a kosiť vegetačne trávnaté plochy na Rendezi, vtedy sme už NIE VOLIČI, ale len ŽIADATELIA.

Záverom len konštatovanie dobrého pocitu, že na Rendezi stále existujú spoločenskí ťahúni, obetavci, ktorí si ten svoj rodný Rendez len tak ľahko nedajú.

S úctou a vďakou Rendezáci.


                                                                                                      Cyril Sekerka
                                                                           Poslanec za Rendez (Východné) MČ Rača



Klobúk dole – Milan Dragúň

Rubrika, ktorá sa snaží oceniť ľudí aspoň morálnou formou, vzdaním ÚCTY A VĎAKY niektorým obyvateľom z Rendezu, ktorí neváhajú zdarma, bez nároku na finančnú odmenu na úkor svojho voľného času vykonať niečo, čo dokáže zlepšiť ich KVALITU ŽIVOTA na Rendezi.

MILANOVI DRAGÚŇOVI z Dopravnej č. 37 stačilo len moje krátke posťažovanie si, ako neviem časovo rýchlo zvládnuť pokosenie veľkej trávy na Rendezi a za 2 hodiny okamžite zabezpečil kosenie bujarej, obrovskej trávy v línii od Dopravnej č. 49 až po staré Kasárne č. 1 z vnútornej strany obytných domov, plus zákruty vedľa hlavnej cesty. Že začal kosiť od 10:00 a skončil až 21:30 pri svietení si baterkou je typicky vlastné jeho srdnatej mentalite, kde krédo jeho života „čo je takmer nemožné, treba rýchlo zrealizovať“ už ovláda každý, kto len trocha pozná jeho osobnosť. S maličkou dušou som ho ešte poprosil, aby som nenaplnil ľudové porekadlo „Najprv prst, potom celá ruka“, či by nemohol zabezpečiť ešte orezanie živých plotov v pásme Dopravná 1-49, 100-bytovka a 120-bytovka. Jeho reakcia bola blesková „Kedy sa stretneme, aby si nám konkrétne ukázal miesta orezania živých plotov?“

MILANKO DRAGÚŇ, aj ty si dokázal, že máš srdiečko skutočného Rendzáka, ktorý obrazne povedané nekecá, ale okamžite koná, nečakajúc za to žiadne PROFITY.

S úctou a veľkou vďakou KLOBÚK DOLE za všetko, čo si teraz, ako aj predtým vykonal pre dobrú kvalitu života na Rendezi ti ďakujú Rendzáci.

Cyril Sekerka



Hodový turnaj – Rača 2014

Rendezské mladé talenty aj napriek nepriaznivému počasiu si zmerali svoje futbalové schopnosti na HODOVOM TURNAJI Rača 2014 v domovskom areáli Rendezu Sklabinská.

A bola to skutočne skvelá prehliadka futbalovej tvorivosti mladých chlapcov, kde nechýbali bleskové kľučky, vtipné kombinácie na jeden dotyk, prudké strely, ale aj bravúrne zákroky brankárov. Futbalové súboje boli napäté až do posledného zápasu, kde museli rozhodovať aj jedenástky, všetci účastníci futbalových mužstiev tu bojovali nevídane srdnato a zapálene do konečného hvizdu rozhodcu. Pohár víťaza Hodového turnaja získali zaslúžene chlapci z Realu Rendez, ale vysokú technickú vybavenosť preukázali všetky mužstvá tohto turnaja.

Bohaté množstvo turnajov na Rendezi v roku 2014 však dáva možnosť kvalitne si zahrať s možnosťou zvíťaziť v turnajoch pre každého z nich. Marek Porvazník, referent športu MČ Rača s poslancom Ďurim Madzinom (sponzorsky tu prispel aj poslanec MČ Rača Mário Khandl), to sú už organizačné jednotky, bez ktorých si turnaje hráči na Rendezi nevedia už ani predstaviť, kde Ďuriho Madzina vystihuje výrok „Človeče, už len pre tú detskú, mladícku radosť zo športu sa oplatí obetovať všetok ten organizačný čas a energiu“.

Na ďalšie početné turnaje na Rendezi sa teší organizátor turnaja TJ Real Rendez.

Cyril Sekerka