Pred nedávnom som mohol obyvateľom Bratislavy cez TV Bratislava priniesť informáciu
o osadení 1. malej knižničky v Rači (http://www.tvba.sk/home/komunitnu-kniznicu-postavili-ludia-pre-ludi/).
29. 11. 2013
25. 11. 2013
„Celé zle toto,“ napísal novinár Nového Času
Ján Bednarič na okraj miestnej internetovej ankety „Voľby 2014“ zameranej na voľbu starostu.
Výhrady voči ankete vyjadril Ján Bednarič slovami:
„Robiť ROK pred voľbami anketu o ľuďoch, ktorí sa zatiaľ ku kandidatúre vôbec nevyjadrili, nepredstavili žiadny program atď. je prinajmenšom divné.“
Ján Bednarič namietal aj výber kandidátov na starostu: „Prečo tam napríklad nie som ja alebo Waldo alebo Pišta Skala?“. Odpoveď si dal sám v hyperbole svojej otázky. Do ankety naozaj nebolo možné ani zmysluplné zaradiť KAŽDÉHO.
O nenáležitosti otázky Jána Bednariča svedčí fakt, že trinásti ponúknutí kandidáti na starostu sú v Rači dobre známi komunálni politici. Dvaja z nich už boli a jeden je starosta, traja sa o post starostu uchádzali, zvyšní sú poslancami alebo na poslancov za Raču kandidovali. Tí z vás, ktorým nepadne do oka žiadne z ponúknutých mien, môžu zvoliť odpoveď „iný kandidát“, „nevolil by som“ alebo „neviem“.
Anketa je súčasťou sporu o budúcnosť mestskej časti Bratislava - Rača. Spor začal pred rokom zrážkou dvoch protichodných vízií územného rozvoja: developerskej a občianskej. Prvú predložili developeri a podporuje ju starosta a mestský poslanec Peter Pilinský, za druhou stojí skupina poslancov MZ na čele s Michalom Drotovánom, poslankyňa MsZ Zuzana Dzivjáková a niekoľko tisíc obyvateľov mestskej časti.
Kľúčové otázky ankety sú
Dve doplňujúce otázky „Váš vek?“ a „V ktorej časti bývate?“ slúžia len pre lepšiu interpretáciu odpovedí na obe kľúčové otázky.
Jánovi Bednaričovi sa zdá „prinajmenšom divné“ robiť takúto anketu rok pred voľbami, mne naopak pripadá rizikové ponechať výber kľúčového hráča miestnej samosprávy - tak ako doteraz - na krátku kampaň tesne pred voľbami. Takáto voľba sa v Rači už viac krát neosvedčila, naposledy v roku 2010. Lepšie bude, keď voliči zamerajú pozornosť na uchádzačov v predstihu. Vyhnú sa tak rozhodovaniu v časovej tiesni na základe emócií a povrchných informácií a výber urobia s chladnou hlavou a dobrou znalosťou názorov aj činov všetkých kandidátov.
Odpovede na položené otázky nevyžadujú viac než minútu. Anketa bude prístupná ešte dva týždne, link na ňu môžete zdieľať alebo umiestňovať na akékoľvek stránky navštevované obyvateľmi Rače, Krasňan a Východného.
Ďakujem vám za odpovede a prajem nám všetkým dobrú voľbu.
Hlavne o rok, v novembri 2014!
22. 11. 2013
Lampiónová piatková noc na Rendezi
Lampiónový sprievod, jeho druhý ročník na Rendezi organizovaný Rendzským klubom matiek a detí v spolupráci s MÚ Rača – oddelením kultúry, dokázal vyvolať tú nedočkavú horúčku očakávania piatkovej lampiónovej noci.
Erika Molnárová, už známa líderka Rendezského klubu matiek a detí so svojimi členkami s citom správne načasovali ešte pred samotnou akciou u detí veľmi obľúbené tvorivé dielne v KS Impulz v súhre s pohybovými hrami, ktoré zohriali prítomné deti na tú správnu pohodovú teplotu v podobe lampiónového sprievodu, po strednej časti Rendezu. Priam fascinujúci bol pohľad na tú takmer 120 člennú žiariacu reťaz detí s rodičmi, starými rodičmi, keď sa pohli od KS Impulz a prechádzali, postupne zdraviac 100-bytovku, 24-bytovku, sídlisko Sklabinskú, až vošli do magickej čiernej tmy areálu športu Rendezu na Sklabinskej. Finále lampiónového sprievodu bol náš naj-kopec – Rendezský Everest, kde na jeho vrchole sa rozlúčkovo mávalo lampiónmi v ústrety žiariacemu polmesiacu. Potom už nasledoval rodinný rituál akcie, kde poslankyňa Katka Dobiášová s Cyrom Sekerkom ponúkali horúci čaj, maminami napečené koláčiky, lízatka ako šperkový bonus vyvrcholenia tejto úspešnej akcie, kde deti znovu zažívali toľko nových zážitkov, spoznávali ďalších svojich nových priateľov.
Tak teda dovidenia, deti a rodičia, na ďalšom, treťom ročníku Lampiónového sprievodu Rendezu v roku 2014, kde sa na vás znovu teší Rendezský klub matiek a detí v dobrej spolupráci s MÚ Rača – oddelením kultúry s Monikou Luknárovou.
Cyril Sekerka
20. 11. 2013
Pozvánka na Valné zhromaždenie
Pozvánka na Valné zhromaždenie členov pozemkového spoločenstva vlastníctva lesov a poľnohospodárskych majetkov
POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO PODIELOVÉHO VLASTNÍCTVA LESOV
A POĽNOHOSPODÁRSKYCH MAJETKOV
POZVÁNKA
Výbor Pozemkového spoločenstva podielových vlastníkov lesov a poľnohospodárskych majetkov, v súlade s § 14 ods. 1 Zákona č. 97 / 2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, Vás týmto pozýva na
zasadnutie Valného zhromaždenia,
ktoré sa uskutoční
v stredu dňa 27. novembra 2013
o 16:00 hodine
v spoločenskej sále Nemeckého kultúrneho domu,
Barónka 3 v Rači.
Barónka 3 v Rači.
Vzhľadom na dôležitosť programu je Vaša
účasť nutná.
účasť nutná.
Program:
2. Voľba orgánov.
3. Schválenie dodatku k zmluve o Pozemkovom spoločenstve vo forme nového plného znenia zmluvy.
4. Schválenie dodatku stanov Pozemkového spoločenstva vo forme nového úplného znenia stanov.
5. Splnomocnenie člena výboru na uzavretie nájomnej zmluvy na nájom podielov spoločenstva.
6. Správa o činnosti Pozemkového spoločenstva.
7. Správa o hospodárení Pozemkového spoločenstva.
8. Prerokovanie postúpenia výkonu práva poľovníctva na pozemkoch Pozemkového spoločenstva.
9. Rôzne, diskusia.
10. Záver.
Poučenie:
V prípade Vašej osobnej neúčasti na zasadnutí Valného zhromaždenia Vás týmto žiadame, aby ste písomne splnomocnili svojho zástupcu.
18. 11. 2013
Otvorený list: Osemročné gymnáziá v bratislavskom VÚC
Vážení kolegovia!
V súčasnom období sa má naplniť ustanovenie školského zákona, ktoré hovorí, že do prímy osemročných gymnázií (OG) môže nastúpiť 5% žiakov (piatakov) z daného populačného ročníka. V rámci celého Slovenska to nie je taký problém ako v Bratislavskom kraji. V iných regiónoch nie je enormne veľký záujem o štúdium na OG. Keby sa v Bratislavskom kraji uplatnilo pravidlo 5-tich percent, súčasné OG by otvorili triedy so 7 – 8 žiakmi, čo je vo finančne podhodnotenom školstve nemožné. Okrem toho sa pripravuje zavedenie minimálneho počtu žiakov v triedach. Teda aj pokus o otvorenie sedemčlennej triedy je vopred odsúdený na zánik.
OG teda pravdepodobne zostanú iba na niektorých školách. Tým sa do pozornosti dostávajú otázky: Na ktorých školách zostane osemročné štúdium? Ako objektívne určiť školy s takouto výsadou? Na základe akého hodnotenia? Bude sa prihliadať na kontakty so zriaďovateľom alebo na kvalitu školy? Bude sa prizerať na lokalitu, spádovosť?
Ministerstvo školstva kedysi „hodilo“ náhodné, nepodložené a nediskutované kvórum a my, rodičia, žiaci, učitelia, riaditelia škôl a zriaďovatelia, si s ním máme poradiť, i keď s takýmto riešením nesúhlasíme, lebo poznáme na základe vlastnej skúsenosti názory ľudí z regiónov dôkladnejšie ako tvorcovia tohto nápadu. O osemročné gymnáziá je v Bratislave vyšší záujem, rodičia chcú svojim deťom poskytnúť nadštandardné vzdelávanie, ktoré nie je orientované na priemerného žiaka. Záujem o OG pretrval aj napriek tomu, že sa štúdium predĺžilo o jeden rok, teda vyrovnalo sa súčtu dochádzky na základnú školu a štvorročnému štúdiu na strednej škole. Logika veci teda hovorí, že kvórum by sa malo zvýšiť, najmä ak ide o jediný charakterovo a záujmovo tak špecifický kraj, akým je Bratislavský. Alebo je cieľom rušenie, zlučovanie škôl, znižovanie úväzkov a prepúšťanie učiteľov? Chce ministerstvo riskovať, aby sa renomované školy s osemročným štúdiom dostali do problémov po ich zrušení? Ide tu o likvidáciu všeobecného školstva, t. j. gymnázií?
Dôsledky tohto rozhodnutia sa dotknú všetkých zainteresovaných. Ovplyvní to aj kvalitu vyučovania a pohodu učiteľov, ktorí sú aj bez problematiky „osemročiek“ dosť vystresovaní. Z rôznych diskusií vieme, že v čase populačnej krízy muselo mnoho pedagógov prejsť na znížený úväzok (alebo museli opustiť svoje pôsobisko). Znížený počet hodín znamená menší plat, a tým aj znechutenie k výkonu práce. Myslíte si, že v takomto stave si kvalitne odvedú svoju hodinu? Ak aj áno, nie sú deťom k dispozícii, keďže nepracujú na plný úväzok. Nájsť si inú prácu? Na škole? V Bratislave? Takmer nemožná vec, najmä ak majú aprobáciu, ktorou je trh presýtený. Keď sa zrušia OG, takýto problém vyvstane a k zodpovednosti sa určite nikto neprihlási. A školy možno prídu o kvalitných učiteľov.
Pozrime sa do neďalekej histórie. Kto môže za stav, keď je v kraji pomaly viac gymnázií ako odborných škôl? Stav, keď má mnoho škôl triedy s osemročným štúdiom? Školy určite nie sú na vine. Po vzniku OG si len chceli zabezpečiť prepotrebné financie zvýšením počtu žiakov. A štát ich v tom podporoval. Pred niekoľkými rokmi masovo povoľoval vznik gymnázií a osemročných gymnázií bez pohľadu na perspektívu ich naplnenia žiakmi. Až v čase nedostatku žiakov vyvstal problém, ktorý sa rieši, keď OG majú za sebou niekoľkoročnú tradíciu, prax a stabilizovali sa v ponuke vzdelávania. Mnohé z nich sa vyznačujú kvalitou a napĺňajú účel tohto špecifického štúdia (viac nižšie). Stanoviť nízke kvórum, a tak potrestať školy, najmä tie bratislavské, je ľahšie ako ponúknuť priestor na diskusiu a nájsť spoločné, kompromisné riešenie (to malo prísť ešte pred schválením školského zákona).
Pán minister a jeho kolegovia pravidelne zdôrazňujú, že o všetkom chcú diskutovať. V tomto prípade však bezdôvodne k diskusiám nedochádza. Je ľahšie odvolať sa na zlý „Mikolajov zákon“ ako objektívne stanoviť postup riešenia problému OG a po ňom novelizovať nešťastné paragrafy. To je však typické pre slovenské školstvo – niečo vyhlásiť a ponechať riešenie problémov vychádzajúcich z vyhlásenia na školách, pričom hlas verejnosti zostane zrejme nevypočutý. Niekedy sa nám zdá, že chcú, aby sme sa pobili o možnosť otvoriť OG, aby sme lobovali, ohovárali iné školy, bojovali s nimi či vymýšľali si šialené stratégie na záchranu škôl. Vsunuli medzi nás klin, ktorého odstránenie môže negatívne dopadnúť aj na záujemcov o osemročné štúdium, na rodičov, ktorých takisto vyzývame, aby sa rázne zapojili do záchrany OG v Bratislavskom kraji.
Aké riešenia sa ponúkajú? Prvá možnosť je zrušiť päťpercentné kvórum a ponechať existenciu OG trhu, t. j. dopytu. Treba stopnúť vznik akýchkoľvek ďalších osemročných tried. Aby však základné školy naozaj neboli hromadne oberané o žiakov, treba zakázať, aby v rámci jednej školy boli 2 – 3 paralelné triedy OG, ale len jedna trieda. V súčasnosti je v Bratislavskom kraji 8 gymnázií, ktoré majú viac ako jednu triedu prímy OG, čo je v situácii, v ktorej sme sa ocitli, neprípustné.
Druhým riešením by bolo zvýšenie kvóra pre Bratislavský kraj, kde je o uvedený typ štúdia dlhodobo veľký záujem. Súčasné OG by naďalej fungovali s maximálne jednou triedou osemročného štúdia a čas by ukázal, či bude o ne záujem naďalej pretrvávať. Základné školy už dávno počítajú s možnosťou, že im niektorí žiaci odídu na gymnázium: otvárajú viac prvých tried. V súčasnosti nastupujú populačne silné ročníky, to znamená, že už o niekoľko rokov bude dostatok žiakov pre základné školy i pre OG, ba môže sa stať, že sa preplnia kapacity základných škôl. Odobratie žiakov na OG by mohlo byť odbremenením základnej školy. Možno stúpne počet tried štvorročného štúdia a niektoré školy nebudú mať záujem otvárať osemročné štúdium.
Inou, ťažšou možnosťou je stanoviť objektívne kritériá na výber škôl pre osemročné štúdium. Od toho dalo ministerstvo ruky preč, keďže si uvedomuje, že by to bola úloha hraničiaca s nemožnosťou (dodnes nejestvujú ani kritériá na hodnotenie kvality školy). Ľahšie to bolo hodiť na zriaďovateľa, ktorý si uvedomuje podobnú nemožnosť. Merať takú špecifickú inštitúciu, ktorou je škola, nie je záležitosťou jedného roka. Malo sa s tým začať už vtedy, keď sa o obmedzovaní OG začalo hovoriť. Kritériá, na základe ktorých sa rozhodne o osude školy, nemá určovať zriaďovateľ, ale ministerstvo v spolupráci so zriaďovateľom! Ak sa takéto kritériá nestanovia, obávam sa, že by to dopadlo tak, že kvalitné štátne gymnáziá by boli zrušené, kým tie nekvalitné by pôsobili ďalej aj z dôvodu, že majú iného zriaďovateľa. Kým sa toto všetko nevyrieši, OG by mali zotrvať.
Najhorším riešením by bolo zrušenie OG (určenie zopár „vyvolených“ gymnázií s osemročným štúdiom považujeme rovnako za likvidačné), a tým možno aj niektorých gymnázií vôbec. Blížia sa populačne silné ročníky, ktoré bude treba umiestniť v školách. Ak zaniknú niektoré gymnáziá, zopakuje sa to, čo s materskými škôlkami. Tie sa hromadne likvidovali a teraz je problémom umiestniť dieťa do predškolského zariadenia. Ak sa zruší škola z dôvodu stanovenia kvóra na OG, nastane podobná situácia.
V súvislosti s OG sa často hovorí o selekcii žiakov. Nedá sa s tým súhlasiť. O selekcii možno hovoriť pri rozlišovacích inteligenčných testoch alebo pri izolácii žiakov s poruchami učenia. Stredné školy však robia výber žiakov do osemročných gymnázií na základe vedomostí a schopností absolvovaním prijímacích skúšok. Vyberajú sa žiaci, ktorí zvládnu systematickú a dlhodobú prípravu na vysoké školy formou osemročného štúdia. Nejde o selekciu, ale o výber vhodnejšieho typu vzdelávania pre rýchlejšieho, šikovnejšieho arozhľadenejšieho žiaka. Neraz sa stáva, že žiak opúšťa základnú školu z dôvodu, že sa mu tam nepáči, že sa nudí, že pracuje rýchlejšie ako ostatní. Rodičia sa preto rozhodnú pre zmenu školy. Obmedzovaním kvóra sa upiera právo na výber. Ide o prvok štátneho dirigizmu, ktorý je nezdravý a bude mať vážne dôsledky – spomínaný zánik škôl, prepúšťanie učiteľov a predovšetkým nárast korupcie v školstve (minimalizovaný počet miest na tomto type škôl spôsobí práve toto). Rodičom sa uprie snaha zabezpečiť svojmu dieťaťu systematickejšiu a dlhodobejšiu prípravu na vysoké školy bez stresujúceho prechádzania (nanovo zavedenými) prijímacími skúškami. OG je v takýchto prípadoch vhodnou voľbou.
OG je oprávnenou alternatívou k školám pre mimoriadne nadané deti. Mimoriadne nadané deti musia spĺňať aj isté psychologické predpoklady, aby sa dostali do školy, ktorá bude napĺňať ich požiadavky. Nie všetky talentované deti však tieto predpoklady majú. Ak talentované dieťa (s nedostatkom „mimoriadnej nadanosti“) zostane na ZŠ, jeho talent môže byť potlačený, keďže sa vyučovanie na tomto stupni chtiac-nechtiac zameriava na priemerného žiaka. OG vypĺňa túto medzeru v potrebách žiakov, prispôsobuje im vyučovanie, zvyšuje výkonnosť žiakov, efektívnejšie rozvíja ich talent. Žiaci, ktorí sa nedostanú na školu pre mimoriadne nadané deti, tak nebudú mať vhodnú alternatívu po likvidácii OG v Bratislavskom kraji.
Hovorí sa, že OG majú približne rovnaké výsledky v celoslovenskom testovaní ako žiaci, ktorí prišli na strednú školu po ukončení základnej. V prvom rade sa nedá posudzovať vedomostná úroveň na základe testu zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. To nechcú pochopiť mnohí vyznávači testovania a monitorovania. To je však iná téma. K záveru, že žiaci základných škôl a OG majú približne rovnakú vedomostnú úroveň, dochádza na základe porovnávania ich výsledkov až v maturitnom ročníku. Áno, až v maturitnom ročníku sa porovnáva neporovnateľné! Namiesto toho, aby sa Testovanie 9 týkalo aj kvarty osemročného gymnázia (t. j. 9. ročník), porovnávajú sa žiaci OG so žiakmi ZŠ po štvorročnom odstupe. Dobre vieme, že práve po nástupe na strednú školu sa na žiakoch prejavujú rôzne vplyvy, ktoré môžu skresliť ich výsledky. To platí aj pri prechode z kvarty do kvinty. Žiaci vo veľkej miere poľavia, stredoškolské učivo ich zaťaží viac ako učebné témy pred ním, snažia sa vynikať v predmetoch, z ktorých chcú maturovať, narážajú na zložitejšie stredoškolské látky. Ak by niekomu skutočne záležalo na porovnaní študentov OG a základných škôl, spravil by to na základe Testovania 9. Tým by sa však odhalila pravda a nemohlo by sa demagogicky hovoriť, že OG nesplnili účel, ich žiaci sú na rovnakej úrovni ako žiaci ZŠ.
Žiaci OG napriek rôznym tvrdeniam vykazujú nadpriemerné výsledky. Keďže sa na gymnáziu stretávajú šikovní a talentovaní, dochádza medzi nimi ku konkurencii, ktorá zvyšuje ich výkon. Zároveň sú aktívnejší a s väčšou (často vnútornou) motiváciou sa zapájajú do mimoškolských podujatí, aktivít a súťaží.
Medzi žiakmi OG, učiteľmi a rodičmi sa vytvárajú dlhodobé pozitívne vzťahy, ktoré sa využívajú v prospech systematického vyučovacieho procesu v osemročnom trvaní. Vytvára sa interakcia, tolerancia a spolupatričnosť medzi mladšími a staršími žiakmi. Škola tak pôsobí ako pozitívny integračný činiteľ s rovnomerným zastúpením žiakov z rôznych vekových vrstiev. Žiaci si budujú pozitívny vzťah k spolužiakom rôzneho veku. Pozitívom pre učiteľov je kombinácia vyučovania mladších a starších žiakov. Učiteľ sa stáva všestrannejším, využíva rôzne metódy, vie ich posudzovať z hľadiska uplatnenia v jednotlivých vekových kategóriách. Učiteľ získava kompetencie, ktoré by nezískal ani na základnej, ani na strednej škole – iba na kombinovanej forme s OG. Z tohto dôvodu som sa zamestnal [Ján Papuga] práve na škole so štvorročným i osemročným štúdiom.
Najznámejším argumentom proti OG je, že odoberajú talentovaných žiakov základným školám. Pripomínam, že základná škola ma viacero možností, aby presvedčila žiaka, rodiča, že štúdium u nich je kvalitnejšie a perspektívnejšie ako na OG. Napriek tomu sa dá chápať snaha o obmedzenie počtu žiakov, no nie vyššie popísaným spôsobom. Mohlo by sa trebárs stanoviť, že jedna trieda OG môže mať 22 – 24 žiakov. Odobratie žiakov zo ZŠ by som nechápal ako výraznú nevýhodu, keďže zostávajúci žiaci (v menšom počte) majú šancu na dôkladnejšiu, individuálnejšiu prácu. Učitelia môžu prispôsobovať tempo „priemernejším“ žiakom, a tak zvyšovať ich výkon. Uvedomujeme si záujmy oboch typov škôl – na oboch stranách je rovnako silný a odôvodnený. Treba však hľadať kompromis, ktorý nepostaví proti sebe dva typy škôl. Odoberanie žiakov základným školám nemôže byť dôvodom na likvidáciu OG. Ak sa tak stane, bude to nevyvážené a jednostranné riešenie problému bez pohľadu na jeho kontext.
Osobne mám [Ján Papuga] pozitívnu skúsenosť s vyučovaním žiakov osemročného štúdia. Sú aktívni, zodpovedne pristupujú k práci a pravidelne sa umiestňujú v rôznych súťažiach. Pri prechode do vyšších ročníkov sledujem, ako sa zvyšuje ich vedomostná úroveň a kvalita našej spolupráce sa zdokonaľuje tak, že si vyučovanie doslova užívam. Vynikajúce skúsenosti s osemročnými triedami môže potvrdiť mnoho kolegov.
Vážení učitelia, riaditelia škôl, rady škôl, rodičia, žiaci, poslanci a priatelia školstva v Bratislavskom kraji. V dohľadnom čase sa bude hlasovať o novele školského zákona, v ktorom sa bude riešiť popísaná problematika. Keďže sa pripomienkové konanie k tejto téme ukončilo, vyzývame Vás, aby ste zostali aktívni. Je nutné intenzívne sa ozývať, písať poslancom, lobovať, upozorňovať na to, že sa nerešpektuje nielen vôľa zriaďovateľa, ale najmä vôľa žiakov, rodičov, učiteľov a riaditeľov škôl s osemročným štúdiom, ktorí najlepšie poznajú potreby v školstve. Ešte je čas pokúsiť sa o zvrat v popísanej téme. V prípade, že súhlasíte so znením tohto listu, vyzývam Vás, aby ste ho zdieľali, posielali kompetentným (poslancom, ministerstvu), vešali na nástenky v zborovni, kopírovali ho rodičom a žiakom, šírili ho prostredníctvom médií a pod. Apelujeme na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby hlasovali proti umelému určeniu kvóra na otváranie tried osemročných gymnázií, a aby v spolupráci s nami hľadali vhodný kompromis, ktorý nezlikviduje OG v Bratislavskom kraji.
Tento otvorený list vznikol na základe našej praxe a po diskusiách s učiteľmi, riaditeľmi, rodičmi a žiakmi. Pokúsili sme sa zaujať vyvážené stanovisko, ktorého cieľom je vnímať problematiku osemročných gymnázií komplexnejšie a rozvinúť konštruktívnu odbornú diskusiu, ktorá sa doposiaľ neudiala. Dovtedy by sa mal zachovať súčasný stav. Veríme, že zvíťazia pripomienky od mnohých ľudí z praxe, nie na vode postavené argumenty zástancov 5-percentného kvóra.
S pozdravom
PhDr. Ján Papuga, PhD.
stredoškolský učiteľ
V Bratislave dňa 17. 11. 2013
PS: List bol napísaný 17. 11. – v Deň boja za slobodu a demokraciu. Nešlo nám o slobodu voľby?
Dodatok pre Račanov, žiakov a absolventov nášho gymnázia:
Na račianskom Gymnáziu na Hubeného ulici učím jedenásty rok a mám pozitívny vzťah k našej škole. Navštevoval som ho aj ako študent a bol som spokojný – dalo mi pevné základy do ďalšieho vzdelávania a profesionálneho života. Už vtedy táto škola ponúkala osemročné štúdium. Presne od 1. 9. 1994.
Po nástupe na gymnázium v úlohe učiteľa som mal možnosť učiť dve triedy osemročného gymnázia. Keďže som prišiel na strednú školu z pracoviska na základnej škole, mohol som porovnávať vzdelávanie na dvoch typoch škôl. Deti sa charakterom nelíšili. No v prístupe k vzdelávaniu a k plneniu úloh tam bol jasný rozdiel a ja som bol nútený rozširovať svoje vedomosti a kompetencie tak, aby som využil potenciál svojich nových študentov. Zároveň som si ich prehlboval vo vyučovaní žiakov klasického štvorročného gymnázia. Táto škola sa tak stala pre mňa vynikajúcou alternatívou, keďže som chcel učiť mladších i starších žiakov.
Ak by sa znemožnilo otvorenie osemročného štúdia, škola by prišla o dlhoročnú tradíciu. Napriek veľkému záujmu žiakov o tento typ štúdia, nielen z našej mestskej časti. Žiaľ, sme na okraji mesta, môžeme predpokladať, že po stanovení nezmyselného kvóra, prídeme o túto možnosť. Sme príliš ďaleko od riadiacich inštitúcií, sila lobbingu by strácala účinnosť. Naša škola na rozdiel od iných nikdy neotvorila viac ako jednu triedu OG, rešpektujúc okolité základné školy. Sme jediným štátnym gymnáziom v širokom okolí. Logika hovorí, že by malo u nás osemročné štúdium zostať. Spoliehať sa však na objektivitu posudzovania, ktorej škole zostane tento typ štúdia, je príliš pasívnym riešením. Sme škola v relatívne malom sídlisku, preto svojím spôsobom nezaujímavá. Obávam sa, že osemročné štúdium skôr ponechajú veľkým školám v centre mesta.
Najlepšie by bolo, keby sa riešilo ono nešťastné kvórum (pozri otvorený list vyššie). V opačnom prípade sa spoločne so zástancami OG v Rači musíme snažiť, aby práve na našom gymnáziu zostala spomínaná tradícia. Naše gymnázium má vynikajúce predpoklady a perspektívu na vzdelávanie žiakov osemročného štúdia. V prospech toho hovoria vynikajúce výsledky našich študentov, umiestnenia v celoslovenských i medzinárodných súťažiach a uplatnenie sa na vysokých školách, následne na trhu práce. Vyzývam preto všetkých, ktorí súhlasia so zachovaním OG na našej škole, aby sa aktivizovali a spolupodieľali na záchrane OG v Rači. Komentujte, vypisujte, blogujte, informujte médiá, lobujte, bombardujte úrady a pod. Bratislavský vyšší územný celok je zástancom OG, tlak treba vyvíjať najmä smerom k ministerstvu a k poslancom NR SR. Isté je, že osemročné gymnáziá zostanú, hoci v obmedzenom množstve. Či na račianskom gymnáziu, to je už v našich rukách...
13. 11. 2013
Zelení Frešovi poslúžili, Frešo Zeleným nie
Pohľad na výsledky volieb do Z BSK v celom kraji a osobitne vo volebnom obvode č. 5 Rača a Vajnory.
Výsledky volieb do BSK:
V skratke: 1) Pravicová 7-koalícia zažiarila - Pavol Frešo nečakane jasne vyhral prvé kolo boja o post župana a upevnil si postavenie v čele SDKÚ-DS, kandidáti 7-koalície získali 34 zo 44 mandátov, 2) SMER zlyhal - Monika Flašíková-Beňová utrpela porážku napriek podpore premiéra Fica a vďaka kontroverznému pozadiu (Flašík, Kočner), jej hviezda v SMER-SD pohasína, 3) NOVA pohorela - Daniel Krajcer obsadil až tretie miesto a strana nezískala ani jediný mandát, prienik odídencov z KDH a SaS do regionálnej politiky sa nevydaril, 4) Poslanci získali slabý mandát - pričinila sa oň nízka volebná účasť 21,65%, aj keď takmer o tri percentá vyššia než v roku 2009.
Pravicová koalícia pre voľby do BSK (SDKÚ-DS, KDH, Most - Híd, SaS, SMK, OKS) v čele so županom Pavlom Frešom pribrala krátko pred voľbami do koalície Stranu zelených (SZ). Za logo SZ pravica „zaplatila“ jediným miestom na kandidátke pre SZ - Martin Jóna, štatutár a sponzor SZ, dostal možnosť uchádzať sa o mandát v Petržalke. Zelená svätožiara kandidátom 7-koalície očividne prospela, paradoxne zradila len kandidáta SZ - Martin Jóna v Petržalke obsadil až 11. miesto a ako jediný z ôsmich kandidátov 7-koalície tam neuspel.
Výsledky vo volebnom obvode č. 5 Rača a Vajnory:
Prvé miesto prekvapujúco obsadil Juraj Lauko, okresný šéf KDH, ešte dva mesiace pred voľbami v Rači prakticky neznámy kandidát. K víťazstvu mu pomohla masívna billboardová aj kontaktná kampaň a silná podpora starostu Vajnor. Ján Mrva nezostal len pri podpore Juraja Lauka, pridal k nej aj facebookové útoky na Laukovu koaličnú partnerku a zároveň súperku v boji o mandát Annu Zemanovú. Napriek tomu, že Anne Zemanovej uprel verejnú podporu aj starosta Rače, obsadila druhé miesto a presvedčivo obhájila svoj mandát. O vysoký počet hlasov sa pričinila spokojnosť obyvateľov Rače a Vajnor s jej prácou poslankyne Z BSK v rokoch 2009 až 2013.
Zvyšných 11 kandidátov skončilo pod čiarou. Tretie miesto Milady Dobrotkovej je akiste výsledkom jej volebného programu zameraného na sociálnu oblasť, odporúčania SNS voliť ju a reminiscencií na jej niekdajšie pôsobenie v MZ Rača, MsZ hl. mesta a Z BSK. Štvrté a piate miesto kandidátov SMER-SD hovorí o disciplinovanosti voličov strany a zároveň je vysvedčením za pasivitu a nízku viditeľnosť uchádzačov v komunálnej politike v posledných troch rokoch. Šieste miesto a počet hlasov Róberta Pajdlhausera je ne/milým prekvapením. Získal ho ako novic komunálnej politiky a člen strany NOVA napriek/vďaka odporúčaniu starostu Rače Petra Pilinského na fb-skupine Račania tesne pred voľbami. Siedme až deviate miestoposlancov MZ Jozefa Házyho a Milana Andráša a exposlanca MZ Rača Ivana Janečku je pre nich určite sklamaním a náznakom, že angažovať sa len v Krasňanoch je na mandát poslanca Z BSK málo a že to nemusí stačiť ani na dobrý výsledok o rok v komunálnych voľbách. Desiate až trináste miesto obsadili kandidáti, ktorí sa zviditeľnili len krátko pred voľbami, ich volebný zisk je tomu úmerný.
Výsledky v číslach: 1. Juraj Lauko (7-koalícia - KDH) 2 298, 2. Anna Zemanová (7-koalícia - SaS) 1 711, 3. Milada Dobrotková (nezávislá) 1 016, 4. Ján Panák (SMER-SD) 962, 5. Martina Rovenská (SMER-SD) 942, 6. Róbert Pajdlhauser (NOVA) 875, 7. Jozef Házy (Nezávislé fórum) 438, 8. Milan Andráš (NÁŠ KRAJ) 435, 9. Ivan Janečka (Nezávislé fórum) 310, 10. Mária Ďuračková (Strana moderného Slovenska) 193, 11. Roman Ruhig (Nový parlament) 166, 12. Mária Šujancová (NP) 147, 13. Tibor Novotka (Magnificat Slovakia) 139.
Za krátku poznámku pod čiarou stojí predvolebné počínanie starostu Rače Petra Pilinského (SZ).
SZ vo voľbách tentoraz vsadila na koalíciu s pravicovými stranami, no starosta nebral svoje koaličné záväzky príliš vážne a popri Jurajovi Laukovi odporúčal voliť kandidáta strany NOVA. Komunálne voľby sa blížia, treba hľadať budúcich spojencov. Neúspech kandidáta SZ v Petržalke a kandidáta strany NOVA v Rači naznačuje, že 1) SZ precenila svoju politickú silu v regióne a Peter Pilinský svoj osobný vplyv v Rači, 2) nedodržanie dohody a pokušenie sedieť na dvoch stoličkách sa nemusí vyplatiť.
Výsledky volieb do BSK 2013 vo volebnom obvode Rača a Vajnory napovedajú, akí hráči a s akými kartami tu budú o rok hrať o funkcie starostov a mandáty poslancov.
Predvolebná kampaň pre komunálne voľby 2014 naberá obrátky.
Súvisiace články:
Súvisiace stránky:
11. 11. 2013
Rendezské rodinné ohníky
Rendez sa znovu vracia do vzácnych čias, keď ohníky dokázali pri záhradkách obytných domov pritiahnuť celé rodiny, kde sa tak skvele vždy rozvíjali a utužovali susedské, priateľské medziľudské vzťahy v tomto malom kúsku zeme v časti Bratislavy.
Rendezský Klub matiek a detičiek zorganizoval pod taktovkou jej ťahúňky Eriky Molnárovej v tandemovej spolupráci s mojou maličkosťou ako strážcom ohňa, maximálne obľúbenú akciu „Rendezské rodinné ohníky“. Magická žiara ohníka, jeho neodolateľne šíriaca sa vôňa cez jeho praskajúce horiace drevo spontánne zblížila veľké množstvo detí s ich rodičmi do veľkého kruhu pri ohni, priam s rituálnym obradom opekania špekáčiek, slaninky, chlebíka až po záverečné pahrebové opekanie zemiakov. Areál športu Rendezu Sklabinská po vydarenej akcii „Rendezskej šarkaniády“ opäť teda domovsky pritúlil všetky zúčastnené deti s rodičmi do veľkej bezprostrednej rodinnej atmosféry, kde to iskrilo slovnými naťahovačkami, smiechom, dobrou náladou, kde si deti dosýta užívali opečené pochúťky, vychutnávali si čaro pestrofarebných farieb ohníka, ktorý svojim teplom láskavo hladil, upokojoval verných obdivovateľov táborového ohňa. Deti s rodičmi, keď sa blížil záver tejto akcie „Rendezských rodinných ohníkov“ spoločne konštatovali, že táto dávno ctená tradícia už znovu úspešne zapustila pevné korene, kde jeho plameň a vôňa, priateľstvo parťáckej atmosféry bude už neoddeliteľnou súčasťou akcií v kalendárnom roku 2014 Rendezského „Klubu matiek a detičiek“. Záverečná cesta domov z tejto ľudsky jedničkovej akcie, to boli už len žiariace hviezdy nad nami, jesenná vôňa padajúceho lístia na konci októbra, hŕba šťastných štebotajúcich detí z tohto veľkého množstva zážitkov a dobrodružstiev.
Takže záverom, tešme sa na novembrový Lampiónový sprievod, Tvorivé dielne, Divadielko, Diskotéku v KS Impulz, Mikulášsky darček pod stromček v KS Impulz, ktorý vám deti prinesie prívetivý víchor akcií z tvorivej dielne nápadov Rendezského Klubu matiek a detičiek.
Prianie ďalších kúzelných zážitkov a spomienok na Rendezi vám želá
Cyril Sekerka
Turnaj „Naj-tím Rendezu – Ďuriho Madzina“
1/ FK RENDEZ
2/ ŠK ŠAJBY
3/ ATLETICO SKLABINSKÁ
4/ STARÝ RENDEZ
Predposledný turnaj minifutbalu v mesiaci október v areáli športu Rendezu – Sklabinská prezentoval naše žiacke futbalové talenty na Rendezi. A bol to turnaj skvelej futbalovej úrovne, kde prím hrala osobná technika, herné kombinácie na jeden dotyk a obdivuhodná hráčska bojovnosť všetkých tímov, ktorí hrali na doraz, až kým rozhodca neodpískal koniec zápasu.
Víťaznú trofej, krásny pohár, získali napokon zaslúžene chlapci z FK RENDEZ a ako vždy tu boli emócie víťazných oslavných pokrikov zároveň spolu aj so slzami sklamania a smútku, že futbalové šťastie si tento krát vyvolilo niekoho iného z druhých súperových mužstiev.
Zostáva radosť v nás organizátoroch, TJ Real rendez, nestora športu MČ Rača Ďuriho Madzina, Mareka Porvazníka – referenta športu MČ Rača, že futbal dokáže vo výbere trávenia voľného času detí stále úspešne vyhrávať nad bezduchou hrou s počítačmi a že mladí futbalisti sa už nedočkavo tešia nielen na ďalšie futbalové turnaje, ale aj hokejbal či stolno tenisový turnaj či kráľovskú disciplínu šach.
Na ďalšie športové zážitky v zemi Rendezskej sa teší
Cyril Sekerka
7. 11. 2013
Bankomat na Východnom nikdy nebude?!?
Budeme dúfať, že zdravý rozum zvíťazí.
Na poslednom zastupiteľstve som sa snažila dopátrať odpovede na otázku „prečo nie je doteraz zriadený žiadny bankomat na Východnom“. Poslanec pán Cyril Sekerka sa snaží o to, aby sa tento bankomat zriadil, čo možno na najfrekventovanejšom mieste na sídlisku.
Márne. Jeho snaha je chvályhodná. Preto odpovede typu „je to náročné na financie“, „miestny úrad nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby prefinancoval náklady s tým spojené“, „pre banky je to finančne náročné“, „je tu málo obyvateľov“, „nie je určené miesto na tento bankomat“, ..... sú už trápne. Chceme teda pravdu, kto má čo uhradiť, v akej výške sú náklady, kto ich požaduje, konkrétne odpovede.
Neustále sa kladie dôraz na to, aby jak firmy, tak občania vkladali všetky finančné prostriedky do komerčných bánk. Taktiež je občan doslova tlačený k tomu, aby využíval všetky služby bánk, platil bankomatovou kartou, využíval všetky ponúkané služby – spotrebné úvery, hypotekárne úvery atď.
V celej oblasti, ktorú poznáme pod názvom Východné nie je žiadna kamenná prevádzka komerčnej banky. Preto sa teda pýtam, prečo nie je na tomto území aspoň bankomat takej banky, ktorú má väčšie množstvo obyvateľov? Prečo nie je pre banky normálne, aby svoje služby ponúkali pre širokú verejnosť? Prečo sa musíme my, obyvatelia, snažiť, aby takáto normálna vec v 21. storočí bola pre nás dostupná? Dennodenne nás v televízii masírujú reklamami, kde nás nútia využívať banky v bežnom živote. Chceme niečo extra??? Nie, nie, nie.
Je tu málo obyvateľov, bol častý argument. Je tu Policajná akadémia s celoslovenskou pôsobnosťou, množstvo mládeže, internát, sklady, firmy, kamiónová preprava veľmi hustá, obyvatelia..... Ako je teda možné, že v MČ Vajnory sú až 3 bankomaty, a to sa tam nachádza aj kamenná budova banky? Tam nie je malé množstvo obyvateľov??
V prílohe je jeden z listov, ktorý som adresovala priamo do 3 najväčších bánk na Slovensku. Viem, že takýchto listov poslal poslanec Cyril Sekerka už niekoľko. Urobila som všetko, čo bolo v ľudským silách, aby sa postoj všetkých zainteresovaných zmenil. Zostáva už len čakať na oficiálnu odpoveď, a potom celý problém zverejniť.
Budeme dúfať, že zdravý rozum zvíťazí.
Dagmar Gelingerová
6. 11. 2013
Miloslav Jošt: Územné plány zóny
Možnosťou, ako môže mestská časť regulovať výstavbu vo svojom území, je územný plán zóny.
Kým územný plán obce je schvaľovaný na úrovni mesta Bratislavy, a teda nemusí vždy vyhovovať našim predstavám, územný plán zóny si schvaľujeme sami, čo nám dáva väčšie možnosti. Výhodou územného plánu zóny je zároveň jeho väčšia podrobnosť v porovnaní s územným plánom obce, čo nám umožňuje lepšie zadefinovať, kde sa ešte stavať môže, a kde už nie. Územný plán obce totiž pri svojej všeobecnosti môže byť developermi rôzne ohýbaný, a preto sa im zmestí bytovka aj do už zaplnených území, ako sa to stalo na Hagarovej alebo Černockého.
Kým územný plán obce je schvaľovaný na úrovni mesta Bratislavy, a teda nemusí vždy vyhovovať našim predstavám, územný plán zóny si schvaľujeme sami, čo nám dáva väčšie možnosti. Výhodou územného plánu zóny je zároveň jeho väčšia podrobnosť v porovnaní s územným plánom obce, čo nám umožňuje lepšie zadefinovať, kde sa ešte stavať môže, a kde už nie. Územný plán obce totiž pri svojej všeobecnosti môže byť developermi rôzne ohýbaný, a preto sa im zmestí bytovka aj do už zaplnených území, ako sa to stalo na Hagarovej alebo Černockého.
Veríme, že práve územným plánom zóny, ktorý dosiaľ Rača nemá, budeme môcť takýmto projektom zabrániť aspoň v budúcnosti. Našou prioritou pri zostavovaní rozpočtu na r. 2014 preto bude, aby boli rozpočtované prostriedky aj na územný plán zóny, minimálne v rozsahu územia Krasňan a Rendezu, v ideálnom prípade aj vybraných častí centrálnej Rače. Z politického hľadiska to možno nie je šťastná investícia, keďže jej výsledky nebudú tak zreteľné a voľným okom odhaliteľné, ako keby sme opravili ďalšiu školu, cestu alebo ihrisko. Veríme však, že minimálne z dlhodobého hľadiska si to občania všimnú a ocenia.
Rozpočet obce pravdaže nie je jediným nástrojom na financovanie územného plánu zóny. Ten je možné financovať aj zo súkromných zdrojov, hoci, povedzme si úprimne, financovanie developermi je potrebné starostlivo kontrolovať. V každom prípade je však možné uchádzať sa o poskytnutie dotácie v zmysle zákona č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí, z ktorých môže byť pokrytých až 80 % oprávnených výdavkov. Hoci na poskytnutie dotácie nie je právny nárok, mali by sme sa o ňu v budúcom roku aspoň pokúsiť. Máme na to čas do 28. februára.
Ing. Miloslav Jošt
poslanec a predseda finančnej komisie MZ
Aktivita občanov priniesla zmenu
Potrebujeme, aby MČ Rača brala sídlisko Šajby za partnera pri riešení problémov.
Keď premýšľam, čo nového sa podarilo urobiť na našom sídlisku za posledné obdobie (10 mesiacov), musím skonštatovať, že je toho dosť. Predovšetkým sa podarilo zmobilizovať ľudí a vytvoriť skupinu aktivistov, ktorí sa vo svojom voľnom čase venujú témam, ktoré sú prospešné pre drvivú väčšinu obyvateľov Šájb. Každý dom má dostatok informácií, má svojho človeka, ktorý sa aktívne zapája do riešenia problémov na sídlisku, alebo vie, na koho sa môže obrátiť, ak sú problémy. Je tiež podstatné, že sa ľudia neboja vyjadriť svoj názor, otvorene hovoria o problémoch, ktoré ich roky trápia. Konečne sa tiež podarilo informovať o týchto nedostatkoch našich poslancov, pravidelne informovať starostu Mgr. Pilinského, aktívne sa zapájať do verejných diskusií (miestne zastupiteľstvo) a tiež v písomnej podobe informovať širokú verejnosť.
Už v minulosti som vo svojich príspevkoch opisovala vážne nedostatky, neodovzdané inžinierske siete (hlavne voda), problém parkoviská (firma Blackstorm Group, s.r.o), neodovzdané komunikácie III., IV. tr. (MČ Rača), vydražené prístupové komunikácie, nebezpečenstvo, ktoré vzniká pri nových dražbách pozemkov (likvidátor Doc. Rózsa), atď. Určite je viac tém, na ktoré ma ľudia zo sídliska upozorňujú, ako napríklad neoznačené sídlisko, na ktorom je orientácia komplikovaná, prakticky prázdne sídlisko bez kvalitnej výsadby stromov a zelene, veľká prašnosť, čierne skládky odpadu, popíjanie alkoholických nápojov na verejnosti ba priamo v detskom ihrisku, minibar – herňa neďaleko materskej škôlky, nedodržiavanie zatváracích hodín, prakticky žiadna cesta k materskej škôlke - zásobovanie je vykonávané cez chodníky, prerastené stromy ohrozujúce motorové vozidlá, absencia bankomatu......
Napriek nedostatkom je vidieť aj pozitívne zmeny, ktoré urobili obyvatelia sídliska, všetky domy prešli rekonštrukciami, sú farebne rozlíšené. Obyvatelia sa začínajú starať o svoje domy, vkladajú nemalé finančné prostriedky do úpravy okolia. Problematické zostávajú pozemky, ktoré patria Stredoslovenským kameňolomom a štrkopieskom š.p. Žilina v likvidácii. Tieto nám likvidátor pravidelne upravuje, ale sú to len prázdne plochy, kde sa len kosí tráva. Na týchto plochách bola v minulosti plánovaná parková úprava a fontána. Som presvedčená, že toto malé sídlisko a táto malá skupinka ľudí má v rukách veľa možností, aby sa sídlisko zmenilo k lepšiemu. Potrebujeme ale pomoc, potrebujeme, aby MČ Rača, pod ktorú patríme, brala Rendez, ale i sídlisko Šajby za partnera pri riešení problémov. Uvedomujeme si, že v spoločnosti je málo finančných zdrojov na pokrytie všetkých nedostatkov. Ale tiež si uvedomujeme, že úplne absentuje snaha nám pomáhať a usmerňovať tok informácií smerom k obyvateľstvu. Taktiež si uvedomujeme, že Rendez nie sú len Šajby a tiež dobre vieme, že aj iné časti majú problémy.
5. 11. 2013
Na župana a poslancov BSK sa stojí fronta, voličov bude zase ako šafranu?
Pohľad na voľby do VÚC očami obyvateľa mestskej časti Bratislava - Rača.
V roku 2009 voliči odovzdali v 1. kole jedenástim kandidátom na župana a 434 kandidátom na poslancov BSK 18,99% platných hlasov, v 2. kole dvom kandidátom na župana 20,04% hlasov. Volieb sa zúčastnil každý piaty volič, na každý mandát bolo cca 10 uchádzačov.
V sobotných voľbách sa bude o miesto župana BSK uchádzať 13 kandidátov a o 44 poslaneckých mandátov 292 uchádzačov, čo je skoro 7-násobok, vo volebných obvodoch Staré Mesto a Petržalka, Čunovo, Jarovce, Rusovce dokonca viac než 8-násobok uchádzačov.
V roku 2013 je teda v BSK asi o 20% viac uchádzačov o post župana a o 30% menej uchádzačov o mandát poslanca než v roku 2009. Mnoho kandidátov sa vyrojilo v posledných týždňoch, o väčšine z nich do tej doby v spojitosti s BSK nebolo ani vidu, ani slychu...
27 kandidátov sa o poslanecký mandát uchádza s označením „nezávislý“, 12 z nich využilo ponuku OĽaNO a prezentovalo sa na portáli Volím ľudí. Medzi nimi sú na jednej strane bývalí členovia politických strán, napr. Ing. Milada Dobrotková (volebný obvod č. 5 Rača a Vajnory), vylúčená z SDKÚ-DS, na druhej strane politicky neorganizovaní úspešní a známi aktivisti Vlado Dulla (volebný obvod č. 6 Karlova Ves, Devín, Devínska Nová Ves) a Ján Hrčka (volebný obvod č. 8 Petržalka, Čuňovo, Jarovce, Rusovce). V Rači sa niektorí politickí novici rozhodli vstúpiť do regionálnej politicky cez stranícku kandidátku, napr. Róbert Pajdlhauser (NOVA).
Strany KDH, OKS, SDKÚ-DS a SMK-MKP, ktoré v roku 2009 tvorili pravicovú 4-koalíciu, pribrali v roku 2013 SaS, Most-Híd a SZ a vytvorili stredopravú 7-koalíciu. Veľkým sklamaním pre mňa je, že sa pravicové strany spojili s bezhodnotovou a nečitateľnou Stranou zelených Petra Pilinského a Martina Jónu, ktorá od puču v SZ v roku 2005 kupčí so značkou a v Rači viac presadzuje pro-developerské než „zelené“ priority.
Stranícke špičky SDKÚ-DS a KDH odignorovali fakt, že miestni poslanci za SDKÚ-DS, KDH a SaS v mestskej časti Rača sú so starostom Pilinským (SZ) v dlhodobom hodnotovom spore. Odohráva sa v dvoch rovinách: 1) poslanci pravicovej koalície podporujú investovanie obecných peňazí do obnovy a rozvoja škôl a škôlok, ciest a chodníkov, historických pamiatok a Račianskeho múzea s galériou, kým starosta a jemu blízki poslanci presadzujú rekonštrukciu budovy Miestneho úradu a megalomanskú obnovu amfiteátra, 2) poslanci pravicovej koalície sa postavili proti nezmyselnému rozvoju Rače zahusťovaním, zvyšovaním podlažnosti novej zástavby a likvidáciou vinohradov, kým Peter Pilinský ako starosta a poslanec mestského zastupiteľstva má pre záujmy developerov pochopenie a podporuje ich.
7-koalícia pri zostavovaní kandidátky dala pred zdravým rozumom prednosť straníckym kľúčom a vďaka nim „vyrobila“ dve nezmyselné anomálie: 1) vo volebnom obvode č. 5 Rača a Vajnory s počtom obyvateľov 4 : 1 pre Raču - napriek tomu, že v Rači mala dvoch uchádzačov s vynikajúcimi vyhliadkami na zvolenie (Michal Drotován, Miloš Jošt) - postavila oboch kandidátov z Vajnor; kým Anna Zemanová je známa, prácou v Z BSK preverená kandidátka, Juraj Lauko bol dosiaľ v Rači skoro neznámy, 2) Martina Jónu, asistenta starostu Rače, spoluštatutára a sponzora SZ a človeka s prepojením na skupiny s developerskými záujmami v Rači, nominovala vo volebnom obvode č. 8 Petržalka, Čuňovo, Jarovce, Rusovce. Voliči v tomto volebnom obvode určite nespravia chybu, keď sa oboznámia s politickou, sponzorskou a podnikateľskou činnosťou Martina Jónu a pozrú sa aj na činnosť SZ po roku 2005.
Verím, že tí, ktorí pôjdeme voliť, sa dobre zoznámime s kandidátmi na župana aj na poslancov Z BSK, s ich minulosťou aj s ich programami a že si z nich v sobotu vyberieme takých, aby sme sa po voľbách nemuseli chytať za hlavy.
Súvisiace články:
Súvisiace stránky:
