Sto rokov života. Sto rokov legendy Rendezu Janka Wenzla, ktorý sa 26. 5. 2013 dožil tohto obdivuhodného veku, kedy ešte zažil časy Rakúsko Uhorska, následne vznik Československa, jeho celú históriu až po jeho rozpad, aby súčasne zažíval éru samostatnej Slovenskej republiky.
Ako len rýchlo preleteli tie úžasné chvíle detstva na Rendezi, plné hier a dobrodružstiev, ako rýchlo ubehla mladosť, keď tu so svojim nesporným talentom ochotníckeho divadelného herca rozdával smiech, smútok, radosť, ako nadšene, spolu so súrodencami založili RTJ – robotnícku telovýchovnú jednotu a dostali sa až na veľký zraz cvičencov do Prahy, ako milovali ten malý kúsok zeme zvaný Rendez, keď ho obohacoval o množstvo aktivít, akcií v kultúre, športe, životnom prostredí. Prah dospelosti zažíval ako riečny námorník spolu s bratom Karolom na pancierovej lodi „Prezident Masaryk“ v rokoch 1933 – 1935, ktorá bola vybavená aj dvomi útočnými delami. Jankova veľká láska od útleho detstva aj vďaka životu v železničnom Rendezi bol svet parných mašín, ich hvízdanie, mohutná parná sila, celková krása a noblesa tvarov týchto kráľov železničných koľajísk. Jeho detský sen, túžba byť rušňovodičom sa mu splnili po všetkých náležitých úspešne zložených skúškach, aby to dotiahol až do ťahania medzinárodných rýchlikov z Bratislavy do Budapešti so slávnou parnou mašinou ANTON 387, ktorá vtedy lámala rýchlostné hranice na železnici. Splnilo sa mu aj ďalšie veľké profesijné prianie rušňovodiča, keď rozvážal nákladné vozne po celom území koľajovej Bratislavy po podnikoch ako boli známa Cvernovka, Káblovka, Matadorka, Apolka, Ludvikov mlyn, Figaro a pod. Keď úspešne neskôr skončil priemyselnú školu. prešiel pracovať na riaditeľstvo železníc vo funkcii vodohospodára pre celé Slovensko, kde túto zaujímavú prácu vykonával až do svojho odchodu do dôchodku r. 1973.
Ako len rýchlo preleteli tie úžasné chvíle detstva na Rendezi, plné hier a dobrodružstiev, ako rýchlo ubehla mladosť, keď tu so svojim nesporným talentom ochotníckeho divadelného herca rozdával smiech, smútok, radosť, ako nadšene, spolu so súrodencami založili RTJ – robotnícku telovýchovnú jednotu a dostali sa až na veľký zraz cvičencov do Prahy, ako milovali ten malý kúsok zeme zvaný Rendez, keď ho obohacoval o množstvo aktivít, akcií v kultúre, športe, životnom prostredí. Prah dospelosti zažíval ako riečny námorník spolu s bratom Karolom na pancierovej lodi „Prezident Masaryk“ v rokoch 1933 – 1935, ktorá bola vybavená aj dvomi útočnými delami. Jankova veľká láska od útleho detstva aj vďaka životu v železničnom Rendezi bol svet parných mašín, ich hvízdanie, mohutná parná sila, celková krása a noblesa tvarov týchto kráľov železničných koľajísk. Jeho detský sen, túžba byť rušňovodičom sa mu splnili po všetkých náležitých úspešne zložených skúškach, aby to dotiahol až do ťahania medzinárodných rýchlikov z Bratislavy do Budapešti so slávnou parnou mašinou ANTON 387, ktorá vtedy lámala rýchlostné hranice na železnici. Splnilo sa mu aj ďalšie veľké profesijné prianie rušňovodiča, keď rozvážal nákladné vozne po celom území koľajovej Bratislavy po podnikoch ako boli známa Cvernovka, Káblovka, Matadorka, Apolka, Ludvikov mlyn, Figaro a pod. Keď úspešne neskôr skončil priemyselnú školu. prešiel pracovať na riaditeľstvo železníc vo funkcii vodohospodára pre celé Slovensko, kde túto zaujímavú prácu vykonával až do svojho odchodu do dôchodku r. 1973.
Janko Wenzl dokázal svoju neuveriteľne sviežu a vynikajúcu pamäť, keď vzácne podrobne popísal, ako vyzeral Rendez v 20-30-40-tych rokoch 20. storočia do knihy o Rendezi a veľmi nám tým pomohol vystihnúť dobovú atmosféru vtedajšieho života železničného Rendezu, ktorú sme sa spoločne autorsky s jeho bratom Edkom snažili priblížiť obyvateľom Rendezu.
Pán Janko Wenzl, dovoľte v mene veľkej rodiny Rendezákov Vám poďakovať za všetko, čo ste prospešne vykonali pre spoločenský, kultúrny, športový život na Rendezi a zároveň s úprimnou úctou a vďakou Vám popriať mnoho zdravia a pohodových rodinných chvíľ v kruhu svojich blízkych a priateľov, aby tá 100 pokračovala v čo najdlhšom vašom životnom príbehu.
S úctou a vďakou za Rendezákov
Cyril Sekerka
Janko Wenzl (sediaci vpravo) s mamou, bratmi a sestrou
.jpg)
