Zámer na výstavbu viacpodlažného domu na Hagarovej ulici medzi vežovými domami č. 17 a 19 sa objavil už v roku 2004. Stavebná komisia Miestneho zastupiteľstva toho času skonštatovala, že návrh do stabilizovaného územia prinesie neúmerné zaťaženie danej lokality, napriek oponovaniu investora, že on je vlastníkom pozemku a na svojom pozemku môže postaviť čo chce (pozemok získal v rámci nepochopiteľného prideľovania pozemkov v celých Krasňanoch v reštitučnom procese deväťdesiatych rokov minulého storočia). Vtedajší starosta RNDr. P. Bielik, CSc. rešpektoval rozhodnutie komisie a investičný zámer nepovolil.
Druhý pokus o výstavbu sa objavil v uplynulom volebnom období, kedy starosta Doc. MUDr. J. Zvonár, CSc. odvolajúc sa na Územný plán hl. mesta Bratislavy územné konanie povolil a územné rozhodnutie podpísal. Vynára sa tu otázka: Bolo územné rozhodnutie v súlade s Územným plánom hl. mesta Bratislavy? Som presvedčený, že nie a môj názor sa pokúsim oprieť o stanovisko Prof. Ing. arch. B. Kováča, PhD. – vedúceho Ústavu urbanizmu na Fakulte architektúry STU v Bratislave.
Priestor Hagarovej ulice je lemovaný z jednej strany tromi štvorpodlažnými doskovými bytovými domami a z druhej strany deviatimi šesťpodlažnými bodovými domami usporiadanými líniovo v pravidelnom rytme. V územnom pláne je toto územie klasifikované ako stabilizované s kódom „101“. Zámer osadiť do tohto stabilizovaného územia osempodlažný vežový bytový dom podľa už vydaného územného rozhodnutia mal vychádzať z platného Územného plánu hl. mesta Bratislava - z jeho grafickej a textovej časti.
Tabuľka v textovej časti Územného plánu charakterizujúca predmetné územie (str. 39), záväzná časť C (úplné znenie), udáva ako prevládajúci spôsob využitia územia „viacpodlažné bytové domy“. Zrejme o túto argumentáciu sa opieralo stanovisko pri vydávaní územného rozhodnutia. Avšak týmto prevládajúcim funkčným využitím je charakterizovaný iba súčasný stav stabilizovaného územia. Pre novú výstavbu stavebný zákon ukladá obciam aplikovať v zmysle § 11 ods. (5) písm. b) iba funkčné využitie plôch definovaných v tabuľke ako:
- prípustné
- obmedzené
- zakázané
Už spomenutá tabuľka (str. 39) k územiu Hagarovej ulice (kód 101) uvádza v charakteristike „prípustné“ nasledovné:
V území je prípustné umiesťovať najmä:
- stavby a zariadenia zabezpečujúce komplexnosť a obsluhu obytného územia v súlade s významom a potrebami územia, zariadenia občianskej vybavenosti predovšetkým vstavané do objektov bývania - zariadenia obchodu a služieb, verejného stravovania, zariadenia pre kultúru, školstvo, zariadenia pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc,
- zeleň líniovú a plošnú, zeleň pozemkov obytných budov,
- vodné plochy ako súčasť parteru a plôch zelene,
- zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia.
V charakteristike „prípustné v obmedzenom rozsahu“:
V území je prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu najmä:
- bytové domy do 4 nadzemných podlaží, rodinné domy v doplnkovom rozsahu,
- zariadenia občianskej vybavenosti lokálneho významu, pokiaľ nie sú súčasťou lokálnych centier,
- zariadenia telovýchovy a voľného času, zariadenia sociálnej starostlivosti rozptýlené v území,
- solitérne stavby občianskej vybavenosti slúžiace širšiemu územiu,
- zariadenia drobných prevádzok služieb,
- zariadenia na separovaný zber komunálnych odpadov miestneho významu vrátane komunálnych odpadov s obsahom škodlivín z domácností.
V charakteristike „zakázané – neprípustné“:
V území nie je prípustné umiestňovať najmä:
- zariadenia s negatívnymi účinkami na stavby a zariadenia v ich okolí,
- stavby občianskej vybavenosti areálového typu s vysokou koncentráciou návštevníkov a nárokov na obsluhu územia,
- stavby na individuálnu rekreáciu,
- areály priemyselných podnikov, zariadenia priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,
- skladové areály, distribučné centrá a logistické parky, stavebné dvory,
- ČSPH s umyvárňou automobilov a plničkou plynu,
- tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu,
- zariadenia odpadového hospodárstva okrem prípustných v obmedzenom rozsahu,
- stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou.
Podľa uvedenej tabuľky „C.2. Regulácia funkčného využitia plôch“ nie je medzi prípustným využitím uvedená možnosť umiestňovať viacpodlažné bytové domy. Tabuľka v obmedzenom rozsahu pripúšťa len bytové domy do 4 nadzemných podlaží v doplnkovom rozsahu. Z toho vyplýva, že umiestnenie viacpodlažného bytového domu v danej lokalite v zmysle uvedeného ustanovenia stavebného zákona nie je v súlade s územným plánom hl. mesta Bratislavy.
Ďalším argumentom proti územnému rozhodnutiu je narušenie stability územia v zmysle platného územného plánu hl. mesta. Navrhnutý osem podlažný bytový dom je situovaný do stabilizovaného obytného územia. Územný plán hl. mesta v znení po ZaD02 v záväznej textovej časti „C“ str. 28 stabilizované územie mesta charakterizuje ako územie, kde:
- ponecháva súčasné funkčné využitie,
- predpokladá takú mieru stavebných zásahov a novostavieb, ktoré svojou veľkosťou a funkčnou náplňou zásadne nemenia charakter areálu.
Podľa ÚPN „Merítkom a limitom pre novú výstavbu v stabilizovanom území je najmä charakteristický obraz a proporcie konkrétneho územia, ktoré je potrebné pri hodnotení novej výstavby akceptovať“. Súčasný charakter areálu Hagarovej ulice a stabilita jeho urbanistickej štruktúry sú založené na pravidelnom rytme 9-tich vežových domov. Výstavba novostavby podľa profesora Kováča prinesie negatívne narušenie tohto rytmu, čím sa zásadne zmení charakteristický obraz areálu a jeho proporcie.
Územný plán na str. 26 hrubým písmom podčiarkuje, že „ak nový návrh nerešpektuje charakteristické princípy ktoré reprezentujú súčasnú zástavbu a vnáša do zástavby neprijateľný kontrast resp. neúmerné zaťaženie pozemku, nie je možné takúto stavbu v stabilizovanom území umiestniť“. Je nespochybniteľné, že realizáciou uvedeného zámeru vznikne zásadné narušenie charakteristického princípu zástavby, vznikne neúmerný kontrast a aj neúmerné zaťaženie pozemku (viď obr.).
Medzi domami č. 17 a 19 zaniknú plochy zelene a parkovísk. Príchodom nových obyvateľov sa zaťaženie územia zvýši nárastom potrieb dynamickej a statickej dopravy. Uskutočnením zámeru investora sa znehodnotia parametre terajšieho obytného prostredia, čo sa prejaví aj v znížení ceny existujúcich bytov. Stavebným povolením stavby a následnou výstavbou vznikne precedens, že podobným spôsobom je možné zastavať každý medzipriestor v uvedenej rade bodových bytových domov.
Tieto vyššie uvedené rukolapné fakty by mal mať pán starosta na pamäti v procese stavebného konania a na základe nich nepodpísať stavebné povolenie.
Ing.arch. Milan Andráš, PhD.
poslanec MČ Bratislava Rača za Krasňany
.jpg)
