Jana Cviková: Nahota, gilotína a hystéria

Jana Cviková

9. júl 2010

„Dúfam, že všetky ženy sa narodili ako Guerrilla Girls," vraví v rozhovore jedna z tých, čo sa vysmievajú sexizmu dnes. A čo ženy z časov minulých? Napríklad Bertha Pappenheim alebo Olympe de Gouges.

Guerrilla Girls (1985)

Táto americká feministická skupina už celé štvrťstoročie verejne protestuje proti rôznym formám sexizmu a rasizmu - predovšetkým v oblasti kultúry a umenia. Prednedávnom navštívili jej členky, ktoré zásadne vystupujú v gorilích maskách, jedno z hlavných miest umenia Paríž. Navštívili aj slávne dielo z obdobia francúzskeho klasicizmu Ingresovu "Veľkú odalisku", ktoré inšpirovalo jeden z ich najznámejších protestných plagátov. V roku 1989 sa tento plagát pýtal: "Musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Metropolitného múzea? Menej ako 5% umelcov vystavujúcich v oddelení moderného umenia sú ženy, ale 85% aktov sú akty žien." Táto otázka ostáva v rôznych obmenách aktuálna dodnes.

Zdroj a autorstvo fotografií: guerrillagirls.com

S Parížom sa spája aj vznik politického feminizmu, ktorý koncom 18. storočia požadoval občianske práva pre ženy.

Olympe de Gouges (1758 - 1793)

Francúzska spisovateľka a publicistka rýchlo pochopila, že v Deklarácii práv človeka a občana, ktorá počas Francúzskej revolúcie hlásala slobodu, rovnosť a bratstvo, nejde o ženy. Za človeka sa aj tu považoval len muž. Preto napísala osobitnú Deklaráciu práv ženy a občianky (1791), konštatuje v nej, že „žena sa rodí slobodná a ostáva rovnocenná mužovi vo všetkých právach". Požaduje volebné právo pre občianky a občanov, nástojí na tom, aby spoločnosť brala ženy vážne v ich právach i povinnostiach: „Žena má právo vystúpiť na popravisko, rovnakou mierou jej treba priznať právo vystúpiť na rečnícku tribúnu." Za svoju opovážlivosť bola potrestaná smrťou pod gilotínou. Po jej poprave a zákaze ženských klubov ju uvádzali ako varovný príklad: „Pamätajte na túto mužatku (...) nehanebnú mužatku Olympe de Gouges, ktorá zakladala ženské spoločnosti, zanedbávala svoju domácnosť, chcela politizovať a páchala zločiny. Takéto nemorálne bytosti boli zničené gilotínou, ktorá mstí zákony. (...) Chcete ju napodobňovať? Nie, pretože by ste cítili, že by ste neboli príťažlivé a opravdivo hodné úcty, keby ste nezodpovedali tomu, čomu vás predurčila príroda. Chceme, aby ženy požívali úctu; preto ich nútime, aby mali úctu samy k sebe."
Dnes sa už „neprispôsobivé" ženy, ktoré sa dopúšťajú zločinu vlastného názoru či dokonca zanedbávania domácnosti, nemusia báť gilotíny. Nanajvýš ak výsmechu. No je celkom možné, že sa aj v súčasnosti nájdu prípady psychiatrickej liečby „čudných" žien. Ako to na začiatku minulého storočia zažila Anna O.

Bertha Pappenheim alias Anna O. (1859 - 1936)

Životný príbeh Viedenčanky, ktorú poznáme z psychoanalytických spisov ako Annu O., prezrádza, aké je nebezpečné vymykať sa predstave o „správnej" žene. Ako pacientka sa stala spolutvorkyňou liečby rozprávaním v psychoanalýze. Normálna reakcia na realitu, v ktorej ženy žili, na realitu potláčania ženskej osobnosti, sa stávala v rukách lekárov chorobnou „hystériou". Našťastie ju nevyliečili. „Pacientka" Bertha Pappenheim našla svoje duševné zdravie v ženskom oslobodzovacom hnutí. Angažovala sa v boji proti „obchodovaniu s dievčatami", čo vtedy znamenalo prostitúciu vôbec. Popri aktívnej sociálnej práci a písaniu o nej je aj autorkou prvého nemeckého prekladu klasického diela anglickej feministky Mary Wollstonecraft „Obrana práv ženy" z roku 1792. Pappenheim odsudzovala dvojitú morálku vo vzťahu k prostitúcii: „Je čudné, že muži, ktorí sú sami obchodnícky vzdelaní, nedokážu v tejto veci použiť zákon ponuky a dopytu." Alebo: „Nehovorte mi, prosím, že prostitúcia existovala vždy, a preto proti nej nechcete bojovať. Prečo nepoviete to isté, keď vám ukradnú hodinky? Veď zlodeji tu tiež boli vždy, tak prečo ich odsudzovať?"
Použité zdroje:

Feministický kultúrny časopis Aspekt 2/2000 - 1/2001 a http://guerrillagirls.com. Cviková, J. - Juráňová, J.: Hlasy žien. Aspekty ženskej politiky. ASPEKT 2002. Cviková, J. - Juráňová, J. - Kobová, Ľ.: Žena nie je tovar. ASPEKT 2005.

Pôvodne vyšlo v NOTA BENE 105/2010.

Jana Cviková: K čítanke Terézie Vansovej

Prečo znova čítať Vansovú?

V našom rozhodnutí bol nepochybne kus nostalgie zmiešanej so zvedavosťou. V rámci dlhodobého projektu ASPEKTU sa pod názvom Histórie žien[1] rôznymi spôsobmi pýtame na možnosti otvárania perspektív v reflexii situácie žien a rodových vzťahov v minulosti i prítomnosti. Tento prístup nám umožnil, aby sme históriu začali vnímať „aj ako zdroj vlastnej skúsenosti a zdroj legitimizácie svojej práce“ (Cviková, 2006, s. 7), čo podnietilo hľadanie ženskej genealógie v oblasti feministického myslenia a praxe na Slovensku, v tomto prípade konkrétne v rámci toho, čo sa traduje ako kanonizovaná predstava slovenskej národnej kultúry, najmä literatúry.

Vo svojom čítankovom výbere sme kládli dôraz na menej známe aspekty diela Terézie Vansovej: Čítanka predstavuje Vansovú doma i na cestách, v prelínaní a napätí jej pôsobenia v súkromnej a verejnej sfére[2], predovšetkým ako spisovateľku, ktorá sa najosobitejšie prejavovala vtedy, keď svoje písanie opierala o dokumentárne podložie, a to nielen v biografi i či v cestopise, ale aj v historickom románe, ktorého „realita“ zachytená v súdnych spisoch je taká príšerná, že sa pod jej rukami mení na „romantický obraz“. Poznávanie Vansovej diela podnetne rozvíjajú štúdie literárnej historičky Marcely Mikulovej o cestopisnej próze Pani Georgiadesová na cestách (Závažnosť veselého cestopisu) a o historickom románe – „horore“ Kliatba (Medzi „krásnostrašným“ a pragmatickým).

1 Pozri aj publikáciu Histórie žien. Aspekty písania a čítania (ASPEKT 2006).

2 Prvé slovenské spisovateľky mohli získať kľučovú úlohu v národnom hnutí paradoxne v dôsledku politických reštrikcií voči slovenskému národu, ako aj v dôsledku zosilneného maďarizačného tlaku. Ženský spolok Živena, ktorý sa považoval za politicky „neškodný“, zohrával národnozáchrannú úlohu. Verejná sféra národného diania sa tak Slovenkám otvárala tým viac, čím viac bola obmedzovaná zvonka. Pozri aj Cviková, 2003-2004.

Jana Cviková

(viac na stránke ASPEKTU)