Pavol Bielik mi pije krv.
Nie len preto, že už mal niekde v base drať tepláky. To by sa samozrejme nemohli stratiť odposluchy, kde si údajne dohadoval svoje podivné kšeftíky.
Nesmierne ma irituje drzosť, s akou sa prezentuje ako kandidát na starostu mestskej časti Rača v Bratislave, ktorej som obyvateľom. Na billboardoch sa nám ukazuje ako správny chlapík s prelepenými ústami. Chce nám niečo dôležité povedať, ale NIEKTO mu v tom bráni.
Veľmi by ma zaujímalo, kto a čo.
Tvrdí, že zaňho hovoria výsledky. Za jeho účinkovania som všimol iba vydláždenie parkoviska pre papamobil, z ktorého mu pokynul polomŕtvy pápež a výstavbu športoviska pri cirkevnej škole.
Pokiaľ pán Bielik považuje za výsledok svojho hyperpasívneho vládnutia v našej štvrti to, že prostredie pripomína predmestie Ulanbátaru, tak mu to neberiem.
Je to tak. Brodíme sa v odpadkoch, na lavičky okupujú všetkými chorobami sveta prelezení bezdomovci a okydávajú ich lacnými šalátmi. Zakopávam o diery v chodníkoch, ktoré si pamätám ešte z čias chodenia na základnú školu. Deti v parkoch, kedysi plných preliezok, hojdačiek a strážených dozorkyňami, hľadajú funkčnú hojdačku a hrabkajú sa v piesku plnom vajglov a psích hovien. Na tráve sa povaľujú tetrapaky z čuča, plastové fľaše a zdrapy papierov.
Nie, toto nie je lokácia pre dokument o Boratovom rodisku.
Kultúra, kultúrne dedičstvo
Doteraz mám v živej pamäti, ako kľúčovým heslom p. Bielika v minulých voľbách bolo VRÁTIM NEMECKÝ KULTÚRNY DOM RAČANOM.
Dámy a páni, navrátený Nemecký kultúrny dom:
Kino Nádej (bývalé), absolútne centrum Rače:
Kúria na Barónke:
Voľný čas
Typický Model detského ihriska Bielikovskej éry:
Bývalé ihrisko pozemného hokeja, súčasne skládka sklenenej vaty a rozmlátených chladničiek:
Hlavné račianske námestie víta turistov (tie popadané kachličky v pozadí sú tiež malebné):
Chodníky
Nie, v tejto štvrti sa ihličkové podpätky nedoporučujú.
Okrášľovanie ala Bielik
Pitná fontánka:
Mramor. (Koľko to asi stálo? Ktorý kamoš za to dostal dukáty?)
Nainštalovaný v bahnisku.
Piť sa z toho nikdy nedalo.
A na záver moje favoritné:
1. Račiansky vianočný stromček a jeho okolie musí vniesť do duše každého citlivého občana pocit mieru, lásky a vianočnej pohody:
2. Typický spôsob elektroinštalácie, masívneho zábradlia (kto ho len vyrobil a za koľko?) nájdeme aj v Krasňanoch.
Charakteristický rukopis nesie tiež práca s ilumináciou:
Všetky fotky som urobil v priebehu asi štyridsiatich minút pred zotmením, keby som si dal prácu, výsledkov pána Bielika by som zdokumentoval oveľa - oveľa viac.
Bielik je upatlaný ignorant a nekonečný komunálny neschopák.
A kto ho bude voliť je chudák.
Je to ako voliť medzi Mečiarom a Gašparovičom.
Ako si mám vybrať medzi Andrejom Ďurkovským, ktorý si myslí, že mesto končí už za Michalskou bránou a presvedčil celý svet, že najhoší dláždiči, sochári a architekti v galaxii sa realizujú v našom meste a Monikou Beňovou, ktorá svoj vkus prezentovala tým, v akej je strane a svoj vzťah k šikovnému ulievaniu peňazí manželstvom s Fedorom Flašíkom.
Alebo mám voliť Mariána Kočnera?
Fascinuje ma, keď v ankete Ľubomír Feldek odpovedá, že nie, voliť nebude, lebo ešte nemá trvalý pobyt v Bratislave.
Jeho žena Oľga je asi šikovnejšia, lebo o pár strán ďalej nás presviedča, že Čiernik je ten, koho bude voliť ona a koho by sme tým pádom mali voliť aj my.
Je mi smutno, keď vidím ako Maťo Landl (a. k. a. Karol Čutka, Čabovce) kandiduje za prapodivnú koalíciu strán HZDS, SF, SMK, Smer a Strana Zelených. Ten Maťo Landl, ktorý za Mečiara dával jasne najavo, že mu to teda sakra nie je jedno. Ja viem, stromčeky a zeleň. Hit tohtoročných komunáliek. Nedalo sa to nejako inak?!? Čo už sú to za koalície.
Ale nemá na tú tetku z Vrakune, ktorá kandiduje simultánne za SNS aj SMK.
...
Heslo, známe z občianskej kampane NIE JE MI TO JEDNO, bez náznaku hanby používajú kandidáti prapodivnej koalície.
A mne to teda jedno nie je. A nie je to jedno ani tvorcom tej kampane.
Ako sa hovorí u nás v Rači, drzofka jak hovado.
So súhlasom autora prevzaté z www.shooty.sk/.
