Zverejňujem pre tých, čo majú záujem o moje vnímanie.
Časť Princípy
Opakujú
sa slová o plnení úloh hlavného mesta, sídlach prezidenta, NR SR, vlády,
ústredných orgánov štátnej správy atď., o potrebe kapitoly v štátnom
rozpočte a nevyhnutnosti prijať legislatívne
zmeny vo výpočte podielových daní na základe skutočného počtu osôb trvale
žijúcich v Bratislave.
V princípe
Realizovateľnosť kandidát uvádza:
„Chcem vytvoriť z Bratislavy naozaj fungujúcu
samosprávu, ktorá bude poskytovať kvalitné služby svojim obyvateľom. A na to je
potrebná dobrá spolupráca všetkých zamestnancov mesta.“
Podľa
mňa, malo to byť súčasťou spolupráce.
Ďalej uvádza:
„Samosprávu hlavného mesta zrýchlime, otvoríme ju,
urobíme ju ľudskejšou a prístupnejšou pre Bratislavčanov. Pracovať pre
metropolu musí byť prestíž a hlavné mesto SR Bratislava musí byť pracoviskom,
ktoré bude na 100 % slúžiť občanom.“
Realizovateľnosť mi zostala skrytá. Skôr tam vnímať niečo zo
slušnosti a otvorenosti.
Princípy vnímam ako zmes vyjadrení o osobných zámeroch
kandidáta, odkazoch, ako si predstavuje konanie iných, aby sa dalo ľahšie a
výhodnejšie plniť úlohy samosprávy a zastávať verejné funkcie.
Časť Atraktívna a
udržateľná doprava
„Opakuje“
vôľu presadzovať dobudovanie
a rozšírenie električkových radiál, vybudovanie a zahustenie železničných zastávok
na území hlavného mesta, dobudovanie inteligentných križovatiek, budovanie BUS
pruhov, realizáciu moderného terminálu osobnej dopravy Filiálka, realizáciu
záchytných parkovísk, budovanie systému cyklistických radiál, nákup nových nízko
podlažných električiek, trolejbusov a autobusov, zavedenie jednotnej
parkovacej politiky.
Chce
presadzovať „rozšírenie
systému zliav pre Bratislavčanov“.
K tomu má poslúžiť „analýza súčasného
stavu a nákladovosti MHD so zámerom motivovať Bratislavčanov upustiť od
individuálnej automobilovej prepravy“.
Zostali
skryté aj rámce predstáv, a hlavne tvorba zdrojov na krytie. Tak nemožno tušiť,
akú „perinu“ bude treba, aby to bolo v súlade s „prikrývať sa môžeme len takou veľkou perinou, na akú máme“
ako píše v princípoch.
Chce
presadzovať „zavedenie aktívneho dopravného
manažmentu“.
Konštatuje:
„Aktívne pôsobenie Magistrátu hlavného mesta SR
Bratislavy v Integrovanom dopravnom systéme, ale aj v orgánoch spoločnosti
Bratislavská integrovaná doprava, a. s., je nevyhnutné na dosiahnutie
cieľov v oblasti udržateľnej mobility“.
Lieky
na neduhy má priniesť „analýza
dopravných potrieb a následná koordinácia a nadväznosť spojov –
vlakov, električiek, autobusov a trolejbusov s dôrazom na efektivitu a na
skrátenie dĺžky cestovania, vytvorenie postu hlavného dopravného inžiniera
mesta s vlastným expertným tímom.“
Nesľubuje
zázraky, ale principiálne, atraktívnosť vyžaduje rázny pokrok, rozvoj, veľa
investícií. Nároky na uskutočniteľnosť predstáv zostali skryté.
Časť Rešpektované
územné plánovanie a mestský rozvoj
Kandidát sľubuje:
„Na dosiahnutie cieľa rešpektovaného územného
plánovania a mestského rozvoja hlavného mesta budem ako primátor
presadzovať:
·
zriadenie Inštitútu strategického rozvoja
mesta
„Do novozriadeného inštitútu by sa mali presunúť
zamestnanci z územného plánovania, rozvoja a stratégie, ako aj
experti na vyhodnocovanie dát.“
Vnímam to ako
verziu MIB či ÚHA, o ktorých píšu iní kandidáti. Ak by to bolo len
o presune, bolo by to veľmi málo na faktický strategický rozvoj.
·
prijatie moderného územného plánu
„územný plán je ... síce hlavným regulačným
nástrojom, zároveň však musí byť aj rozvojovým dokumentom prinášajúcim víziu“.
Nepostrehol
som, v čom by mala spočívať modernosť ÚP.
·
vytvorenie digitálneho územného plánu
„v elektronickom systéme sa zavedú jasné,
zrozumiteľné a neprekročiteľné pravidlá na povoľovanie stavieb
v súvislosti s mierou zastavanosti, intenzitou dopravy a s
dopravnou infraštruktúrou, s výškovou reguláciou, so školskou a so
sociálnou infraštruktúrou, životným prostredím tak, aby hájili verejný záujem“.
Zostal som
v pomykove. Čo bude s rozhodovaním, ktoré sa deje mimo elektronický
systém?
·
definovanie nových rozvojových území
„...v intraviláne hlavného mesta plochy s
potenciálom byť rozvojovými územiami. Úlohou hlavného mesta je nastaviť jasné
pravidlá, ktoré zabezpečia ich kontinuálny rozvoj, zmenia ich z ohrozených
zón na perspektívne štvrte, a to pri rešpektovaní priorít verejného záujmu“.
Vnímam to tak, že viaceré územia sa
zmenou zo stabilizovaných na rozvojové zbavia „ohrozenia“. Len neviem, akého
a čo budú priority verejného záujmu, ak nebude zachovanie stabilného
územia.
·
vytvorenie vízie revitalizácie existujúcich
lokalít
„Mesto musí jasne určiť, akú podobu a aké
využitie má v budúcnosti poskytovať napríklad priestor Zimného prístavu.
Zároveň treba myslieť aj na to, že hlavné mesto SR Bratislava sa má rozvíjať aj
na pravom brehu Dunaja, teda na území Lida, Zemníka či v priestoroch areálu
vodných športov v Čunove. Dôležitým krokom je revitalizácia areálu Zlatých
pieskov, aby spĺňal všetky parametre moderného športovo-rekreačného zariadenia“
Ak sa zachová podrobnosť ÚP, bude
zaujímavé, ako sa prejaví vízia revitalizácie. ÚP nezaručuje naplnenie vízie,
ak vlastníci sú spokojní s aktuálnym stavom, môže pretrvať desiatky rokov.
·
prijatie koncepcie riešenia ekologických
záťaží
„metropola má na svojom území niekoľko ekologických
záťaží, či už ide oblasť skládky CHZJD vo Vrakuni, v priestoroch
Istrochemu či napríklad na Rendezi. Mesto musí byť akcelerátorom kooperácie
medzi Ministerstvom životného prostredia SR, BSK, vedeckými inštitúciami
a mestskými časti s cieľom eliminácie a odstránenia týchto záťaží“
Koncepcie sú v pôsobnosti
ministerstiev. Pre oblasť životného prostredia sa spracúvajú stratégie
štátnej environmentálnej politiky, environmentálne akčné programy. Aj to sú
podklady pre územné plánovanie.
·
zachovanie nezameniteľnej panorámy mesta
„Nová výstavba by nemala zmeniť výzor mesta tak, aby
zanikli dominanty metropoly, ktorými sú hrad, Katedrála sv. Martina, Slavín,
mosty SNP a Apollo, televízna veža na Kamzíku, či krajinotvorba tvorená
vinohradmi a lesmi Malých Karpát.“
Ak sa bude stavať viac do výšky
a hustejšie akoby sa páčilo, uvedené stavby zostanú dominantami už len
s ohľadom na ich polohu. Ak bolo zámerom upozorniť na potrebu zachovať
diaľkové priehľady na dominanty, potom mosty a katedrála už dávnejšie „vypadli
z hry“.
·
regulovanie výstavby v prospech občanov
„obmedzenie rozsiahlej urbanizácie stanovením kvót
spádovosti (či už na počet obyvateľov alebo na hustotu obyvateľstva) obytných
priestorov k verejným službám“.
Po prečítaní som zostal v nemom
úžase. Spádovosť vyvolala spomienku na rajonizáciu, napr. tzv. strediskové
obce. Obytný priestor je výlučne priestorom obytných miestností. Netuším, ako
by sa mohol regulovať vo vzťahu k nejakým službám. Ak by sa upravila „spádovosť“
podľa chute, stále by zostali neverejné služby a neregulované nebytové
(iné ako obytné) priestory.
·
zverejnenie územného plánu mesta
„v zrozumiteľnom formáte pre obyvateľov mesta
ako aj podnikateľov či developerov, v záujme dosiahnuť čo najširšiu
dostupnosť a transparentnosť“.
Formát ÚP má zodpovedať
zákonnej úprave. Len v takom ho môže schváliť zastupiteľstvo. Ak sa zverejní v
inom formáte, môže nastať rozdielne vnímanie a interpretovanie záväznej časti.
·
zrýchlenie schvaľovacích procesov
„za podmienky, že žiadateľ dodrží všetky
regulatívy definované v územnom pláne, ako aj procesný postup, musí mu
byť zo strany mesta garantované operatívne a efektívne vybavenie jeho
žiadosti v čo najkratšej lehote. Takýto proklientský prístup zabezpečí
dodržiavanie územného plánu a obmedzí priestor na akékoľvek praktiky
korupčného správania“.
Netuším, čo sa dá procesne nedodržať na podaní
žiadosti. Predkladajú sa v presvedčení, že spĺňajú všetky regulatívy. „Operatívne
vybavenie“ vnímam ako súčasť predvolebnej rétoriky. Dokumentáciu, ktorá máva
desiatky strán, treba preštudovať a „tvrdenie“, že všetko je v súlade
s ÚP, porovnať so všetkými regulatívmi, aj so smernou časťou. Ak sa
k tomu pridá, že zamestnanci nečakajú so založenými rukami na pridelenie
žiadosti, operatívne vybavenie sa rozplynie ako para nad hrncom.
·
posilnenie postavenia hlavného architekta
„v záujme vnesenia čo najväčšej miery
odbornosti, nestrannosti a transparentnosti pri tvorbe a realizácii
územného plánu“.
Po prečítaní som zostal v pomykove.
Vyjadruje sa tým, že k Inštitútu strategického rozvoja mesta treba mať „nezávislý
dozorný“ prvok? Obáva sa „strannosti“ výstupov inštitútu? Aká podmienky by
chcel vytvoriť pre HA, aby zabezpečil stráženie nestrannosti, odbornosti
a transparentnosti, zostali skryté.
·
poskytnutie súčinnosti mestským častiam
„pri príprave a realizácii projektov revitalizácie
verejných priestranstiev v záujme získať čo najväčšiu kvalitnú,
atraktívnu, plnohodnotnú a udržateľnú verejnú plochu na celom území mesta.“
Nepostrehol som dôvod, pre ktorý sa o to
nebude snažiť mesto ako hlavný aktér.
Časť Efektívne riadenie a
financovanie mesta
Kandidát sľubuje:
„Na dosiahnutie cieľa efektívneho riadenia a
financovania mesta budem ako primátor presadzovať:
·
prijatie individuálnej zodpovednosti
„som pripravený zodpovedať sa za rozhodnutia nielen
svoje, ale aj svojich podriadených, rovnako aj ľudia pracujúci pre hlavné mesto
musia byť pripravení niesť svoj diel zodpovednosti za prácu pre všetkých
obyvateľov Bratislavy, ukotvenie pravidiel správania zamestnancov hlavného
mesta a jeho organizácií v kódexe zamestnanca“.
Je
zvláštne čítať o presadzovaní toho, čo záleží na rozhodnutí primátora.
·
uplatňovanie manažérskeho riadenia
„v personálnych otázkach, postupoch a vo
fungovaní mesta, jeho organizácií a obchodných spoločností s dôrazom
na verejný záujem“.
Mám
vidiny? Vidím „makové ... s makom“. Manažment = riadenie.
Privítal
by som racionálne riadenie.
·
uplatňovanie princípu Hodnota za peniaze
„magistrát, mestské organizácie a spoločnosti
pracujú s verejnými zdrojmi, preto je namieste jednoznačný záujem na ich
efektívnom vynaložení so špecifickým prístupom k projektom verejného
záujmu, ktorých hodnota a unikátnosť je ťažko vyjadriteľná
v peniazoch“.
Som jediný, čo vníma možné
protirečenie (hodnota za peniaze vs hodnota ťažko vyjadriteľná
v peniazoch)?
·
zvýšenie príjmu z podielových daní pre
hlavné mesto
„zmenu financovania Bratislavy prostredníctvom podielových
daní na základe počtu trvale bývajúcich obyvateľov zapísaných v registri
fyzických osôb“.
Čo by malo priniesť
zvýšenie mi zostalo skryté.
·
vytvorenie samostatnej kapitoly hlavného mesta
v štátnom rozpočte SR
„bude pokrývať o. i. náklady na úlohy spojené so
statusom Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky napríklad
v oblasti spojenej so sídlami centrálnych orgánov štátnej správy,
diplomatických misií a pod.“.
Vnímam to
ako obohratú platňu. Ani náznak úloh, nieto súpis nákladov.
·
zapájanie laickej a odbornej verejnosti
„do diskusií s cieľom nájsť zhodu
a synergiu pri presadzovaní vlastných záujmov obyvateľov, komunít,
neziskového sektora, vzdelávacích inštitúcií či podnikateľského sektora“.
Ako to prispeje k efektívnosti riadenia
a financovania mi zostalo skryté.
·
zapájanie inštitúcií
„riešenie výziev a problémov mesta integrovaným
spôsobom v pravidelnom dialógu so starostami mestských častí, so
zástupcami mikroregiónov, ako aj s predstaviteľmi kraja a štátu“.
Ani som netušil, že mestské časti,
mikroregióny, kraje či „štát“ sú inštitúcie.
·
zavedenie akčného plánu na využitie dostupných
peňazí z fondov EÚ a z iných externých zdrojov
„aby nedošlo k prepadnutiu dostupných financií
v rôznych operačných programoch, z ktorých môže Bratislava financovať
svoje priority, treba pripraviť krízové akčné plány, kde budú stanovené
jednotlivé kľúčové kroky, kto je zodpovedný za ich uskutočnenie, ako aj časový
harmonogram“.
Zostal
som v pomykove. Viem, čo je to akčný plán, aj krízový plán, ale krízový
akčný plán je pre mňa záhadou. Podľa mňa, na nápravu chýb a záchranu
využiteľnosti dostupných externých zdrojov nepomôžu plány. Vyžaduje si to
príkazy s aplikáciou osobnej zodpovednosti, o ktorej bola reč na
začiatku tejto časti.
·
budovanie a rozširovanie električkových radiál
z operačného programu Integrovaná infraštruktúra,
·
budovanie prestupných inteligentných zastávok
nemotorovej dopravy a budovanie cyklistickej infraštruktúry
z Integrovaného regionálneho operačného programu, ako aj programu
Cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko,
·
budovanie BUS pruhov z Integrovaného
regionálneho operačného programu,
·
budovanie BUS pruhov z Integrovaného
regionálneho operačného programu,
·
budovanie zariadení sociálnych služieb pre
seniorov, pre ohrozené skupiny obyvateľstva či nízko prahových zariadení z
Integrovaného regionálneho operačného programu,
·
využitie
prostriedkov na projekty ochrany zdrojov pitnej vody, vodozádržné opatrenia,
opatrenia na využívanie recyklovanej úžitkovej vody, eliminácia skládok, ktoré
sú oprávnenými aktivitami podporovanými z operačného programu Kvalita
životného prostredia, Envirofondu a z Bratislavskej regionálnej dotačnej
schémy,
·
využitie prostriedkov z Nórskeho
finančného mechanizmu, z operačného programu Kvalita životného prostredia,
Envirofondu a z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy na projekty
rozširovania zelene v meste.
Uvedené
opatrenia naznačujú využitie externých zdrojov. Nie sú zárukou efektívneho
financovania. Duplicita ma pobavila. Tak som sa podelil.
Vladimír Dulla
autor sa dlhodobo venuje komunálnej problematike
0 komentárov:
Zverejnenie komentára