Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

24.6.18
0
Toľko pretláčaný račianskym starostom územný plán zóny pre Krasňany má totálne zanedbanú časť o rizikách povodní. V návrhu, doložke o civilnej obrane je zhola nič.

https://www.raca.sk/data/files/1157_upn-z-krasnany-navrh-dolozka-co.pdf

Čo teda neriešia odbornící, skúsi vyhodnotiť laik s podporou nezaujatých odborníkov.

1. časť o prívalových dažďoch v danej lokalite:

Je to len pár týždňov, čo Bratislava zažila bežný letný dáždik ( Po mne potopa ) a zanedbaná protipovodňová ochrana a hlavne kakastrofálny stav kanalizácie sa ukázal v celej nahote. A fotografovanie račianskeho starostu a článok o tom, že to, alebo sa to rieši je úplne irelevantný a na výsmech občanovi. 



Čo sa týka toho letného dáždika, existujú vyjadrenia odborníkov od predpovedí počasia a najnovšie má článok k danej problematike aj klimatológ pán Milan Lapin.

Bratislava si koleduje o katastrofu


citujem: "Spomínané prívalové dažde síce až takéto škody nespôsobili, ale nezdalo sa, že by na ne Bratislava bola pripravená. Boli skutočne až natoľko intenzívne?

Až natoľko nie. Šesťdesiat milimetrov za deň a 30 milimetrov za hodinu nie je žiadny rekord. V minulosti sme zažili na Slovensku aj oveľa intenzívne zrážky – úhrn 232 milimetrov za 24 hodín či niekoľko vyše stomilimetrových úhrnov za hodinu. Problémom je, že v posledných rokoch sa veľmi nedodržiavajú spomínané normy. Príliš veľa sa betónuje, príliš často sa ničia trávniky a parky, v mestách potom dochádza k malému zadržiavaniu zrážkovej vody a tá sa tak rýchlo sústreďuje do nižších polôh, čo je aj prípad Bratislavy."

Ďalej píše, že ak nastanú vhodné podmienky, čo rozhodne nemožno vylúčiť, tak môže nastať 

veľká katastrofa. Ďalej píše: "Lebo keď už 60 milimetrov zrážok spôsobí doslova prívalovú povodeň v Starom Meste, neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby spadlo len 150 milimetrov za dve hodiny. Bratislava na to nie je absolútne pripravená. A nielen Bratislava, ale ani celé Slovensko. No tu treba rozlišovať stupne rizika. V prípade malej obce znesieme, keď vznikne prívalová povodeň dajme tomu raz za päť rokov, pri väčšej obci alebo menšom meste raz za desať až tridsať rokov. Ale pri veľkých mestách typu Bratislava alebo Praha prívalová povodeň nesmie vzniknúť ani raz za sto rokov. Veď pri pražskej povodni v roku 2002 vznikli škody za dvadsať miliárd českých korún! Toto si naozaj nemôžeme dovoliť. To, že je Račianska ulica v Bratislave zaplavená raz za dva roky, a niekedy aj dva razy za rok, je úplne absurdné. Niečo sa tu zanedbalo a nikto za to nenesie zodpovednosť."

Klimatológ pán Milan Lapin spomína, že zaplavenie Račianskej je už takmer  pravidelnosť v 2 ročných cykloch. Čo potvrdzujem ja ako obyvateľ Rače, zo sídliska Krasňany. Mám k dispozíi fotografie z leta 2011, t.j. z prvého leta, prvého volebného obdobia starostu Petra Pilinského (voľby boli na jesen 2010). Ak by niečo chcel riešiť a mal záujem riešiť, zaiste by tak urobil už dávno.


Dážď, ktorý bol v Bratislave pred pár týždňami sa vôbec neradí medzi veľmi intenzívne lejaky.
Tieto tvrdenia mám rovnako podložené odborníkom na predpovede počasia pánom Pavlom Beránkom. Ešte intenzívnejší lejak než ten zo 6.6.2018 bol na letisku v Bratislave dňa 11.6.2013. 

Vyjadrenie 83 ročného obyvateľa sídliska Krasňan o lejaku zo začiatku 60-ych rokoch. Video je z prvého stretnutia občanov na pripomienkovaní k ÚP zóny Krasňany konaného dňa 20.06.2018 na Alstrovej ulici 249.





Nie, oni si neuvedomujú, čo idú robiť. Určite nie z pohľadu vystavenia rizika záplav sídliska a hlavne komunikácií.

Ďalšie pripájanie domácností na existujúcu kanalizačnú sieť je kotraproduktívne, s rozporom ÚP zóny Krasňany ( Smerná časť ) a je to diletanstvo najvyššieho stupňa. Nad sídliskom Krasňany sa nesmie budovať žiadne ďalšie sídlisko do existujúcej kanalizačnej siete. 


                                                          Príslušná textácia zo Smernej časti




2. časť o zmene lokality vodnej nádrže vo viniciach a jej umiestnenie do vnútrobloku sídliska:

Tmavomodrá je mnou dokreslená lokalizácia teraz existujúcej vodnej zdrže za garážami Hagarova. Vodná zdrž nie je v správe m.č.Rača. Presunom do zástavby nastávajú právne skutočnosti, že ze údržbu, opravu bude zodpovedná m.č. Rača. Inak povedané, všetky problémy budeme platiť my občania, nepriamo cez dane.




Video - záber na existujúcu vodnú nádrž so stabilnou flórou a posledné roky aj faunou.  Video končí pri bielych brezách za blokom Hagarova 19, to je miesto, kde bude vodná hladina. Vedia obyvatelia, že tesne za bytovkou budú mať vodnú nádrž? Aký to bude mať dopad na podzemné vody a prerážanie do pivničných priestorov? Niekto ich o tejto skutočnosti vyrozumel? 





                         Pohľad na existujúcu vodnú nádrž, v pozadí garáže a bytovka Hagarova 19. Práve k bytovke                 Hagarova 19 je zámer pôvodnú nádrž posunúť na pár metrov od línii stavby bytovky.



                                   Niekde tu bude nová zdrž (vyznačene červenou farbou).






Ako vidno, Krasňany majú roky problém s nebezpečenstvom povodní z krátkodobých prívalových dažďov. Zatial to boli zrážky v úhrne cca 50-60 milimetrov za maximálne 2-3 hodiny, pričom najintezívnejšie zrážky stoja za vznikom nebezpečenstva záplav. Teraz v dobe vypracovania územného plánu zóny Krasňany sa uvedené argumenty obchádzajú, stav kanalizácie je žalostný. Miestna časť argumenty občanov sídliska Krasňany neberie vážne. Prečo?

0 komentárov:

Zverejnenie komentára