Lucia Kalmárová: Prečo chceme rekonštrukciu areálu pri ZŠ Tbiliská s prírodným trávnikom?

Dnešný príspevok píšem za seba a rodičov, športovcov, obyvateľov Rače, ktorí prejavili podporu obnove prírodného trávnika namiesto výstavby umelého trávnika na veľkom futbalovom ihrisku v športovom areáli pri ZŠ Tbiliská. Chcem, aby Račania poznali naše dôvody a mali k dispozícii aj trochu iný pohľad na vec.

V širokom okolí a v celej Rači je toto posledný VEREJNÝ športový areál s pestrejšou škálou športovísk (bežecký ovál, veľké aj malé futbalové ihrisko, hokejbalové ihrisko etc.), dostatočne veľký, aby sa tu mohli hrať deti aj dospelí rôzne športy v tom istom čase. Zároveň je to posledný areál takejto veľkosti pokrytý prevažne prírodným trávnikom v kombinácii s umelými povrchmi.

Cez deň ho využívajú školáci a deti z družiny, večer a cez víkendy zase obyvatelia okolitých ulíc na športovanie aj rôzne aktivity s deťmi. Napriek tomu, že trávnik nie je ideálny a antuka už je dosť zanedbaná, areál býva celkom vyťažený. Preto veľmi oceňujeme, že dlho očakávaná rekonštrukcia je naplánovaná už na budúci rok 2018 (RV 11/2017, str. 3) a po jej dokončení ho budú určite navštevovať aj tí, ktorých doterajší stav areálu odrádzal od aktívnejšieho využívania.

Jediné, v čom sa s vedením MÚ a poslancami MČ Rača nezhodneme, je umelý povrch veľkého futbalového ihriska. Dôvody na výstavbu umelého trávnika sa nám zdajú tendenčné, nezohľadňujú nové prístupy ku starostlivosti o mestské verejné priestranstvá, životné prostredie nás všetkých a uprednostňujú záujmy vybranej skupiny športovcov.

Ako rodič aktívnych detí a aktívny športovec si neviem predstaviť dostatočne rozumný dôvod na to, aby som naďalej chodila športovať do areálu, kde budem behať po umelej a nie po prírodnej tráve. Kde ako bežec budem krúžiť na ovále a dýchať vzduch, ktorý bude v horšej kvalite aj vďaka ďalšiemu neprírodnému povrchu. Má vôbec zmysel športovať pre zdravie v takomto prostredí? A rady typu: „Choďte za prírodou a zdravým vzduchom do lesa, veď ho máte blízko“, sú fakt smutno-zábavné. Obzvlášť v prípade detí a mládeže, ktorí bývajú v okolitých panelákoch a už teraz nemajú skoro žiadne priestranstvá, kde by mohli aspoň časť svojho voľného času tráviť v čiastočne prirodzenom prostredí.

Navyše už teraz sa ukazuje, že podmienky detí zo školy (cca 500 detí), sú menej dôležité ako podmienky detí vo futbalových kluboch. Pre deti z nižších ročníkov a ich rozmanité herné aktivity je z viacerých dôvodov vhodnejší prírodný povrch. Bohužiaľ, z pohľadu MÚ a poslancov, škola má na tieto aktivity v areáli nájsť iné miesto. To v skutočnosti znamená využívanie zelených plôch okolo oválu, ktoré sú malé. Sú vzdialenejšie od školy a v nerovnom teréne. Alebo sa uspokojiť s umelým trávnikom.

Zamestnanci MÚ a poslanci sa nás tiež snažia presvedčiť, že je problém nájsť každý rok financie na pravidelnú údržbu prírodného trávnika, ale nevidia problém v tom, že rovnako bude treba každý rok nájsť financie na splácanie úveru čerpaného aj na nový umelý trávnik a výdavky na jeho údržbu. Umelý trávnik je nutné pravidelne čistiť, dopĺňať výplň, polievať počas horúcich dní a vymieňať namáhané časti. Nakoniec ho bude treba vymeniť celý a zlikvidovať veľký objem odpadu. Čo ak sa potom prostriedky na likvidáciu a obnovu nenájdu? Zostane nám na krku absolútne nepoužiteľná plocha s veľkou ekologickou záťažou a prípadný návrat k prírodnému trávniku bude bez veľkého objemu financií nemožný. Na druhej strane prírodný trávnik prežije skoro všetko... Možno bude po čase vyzerať ako ten dnešný, ale stále sa po ňom bude dať behať, aj keby ho mali len kozy alebo ovce kosiť.

V nasledujúcich bodoch sú zhrnuté naše hlavné argumenty za obnovu prírodného povrchu na ploche veľkého futbalového ihriska.

1.   Súvislý prírodný trávnatý povrch kladne ovplyvňuje kvalitu prostredia školy a blízkeho okolia:

a)  prirodzene pohlcuje z ovzdušia nečistoty a prach - znižuje teda prašnosť a znečistenie ovzdušia

b)  produkuje kyslík – zlepšuje čistotu ovzdušia

c)  pohlcuje hluk z okolitého prostredia

d)  zadržaná voda a jej postupné uvoľňovanie do ovzdušia znižuje teplotu povrchu až o 15 - 25 stupňov pri extrémnych letných teplotách (štúdie štátnych výskumných inštitúcií)

e)  zadržaná voda zvyšuje vlhkosť a kvalitu ovzdušia

f)    filtruje nečistoty z vody a chráni tak pôdu a podzemnú vodu pred znečistením

g)  zrážková voda cez trávnik a pôdu presiakne do podzemných podloží – zvyšuje hladinu podzemnej vody na území, znižuje riziko záplav a záťaže potrubí odpadových vôd

2.   Zachovanie prírodného trávnika vychováva naše deti k zodpovednosti a starostlivosti o životné prostredie. Deti by mali pochopiť, že výhody plynúce s používania umelých trávnikov (pohodlnosť a krátkozraké výhody pre privilegovanú skupinu) nie sú dôležitejšie ako naše zdravie a dlhodobo udržateľné dobré podmienky všetkých, čo žijú v blízkom aj širokom okolí. Naša škola sa zúčastňuje rôznych programov na zlepšovanie životného prostredia (Zelená škola, Modrá škola). Ak majú mať teoretické poznatky z týchto programov aj nejaký účinok, treba deťom ukázať, že aj my dospelí sme schopní nie iba teoretizovať, ale aj skutočne ochraňovať životné prostredie.

3.   Šmykľavosť povrchu a vzniknuté zranenia po pádoch na umelom trávniku sú nepríjemnejšie ako na prírodnom. Deti z družiny v letnom oblečení a sandáloch tu majú značnú nevýhodu oproti hráčovi v podkolienkach, chráničoch a kopačkách.

4.   Jedinečná príležitosť ako školský areál zatraktívniť verejnosti a zároveň spraviť prvý z krokov ku zlepšeniu prostredia na bývanie v Rači. Momentálne žije v okolí školy cca 4 500 obyvateľov (Tbiliská, Rustaveliho, Závadska, Cígeľská, Gelnická, Karpatské námestie, časť ul. Pri vinohradoch – skoro 20% občanov Rače prihlásených na trvalý pobyt), čo je celkom veľká hustota obyvateľstva na malej ploche. Vo viacerých slovenských mestách sa rozbiehajú projekty na zatraktívnenie bývania na sídliskách v spolupráci so školskými komunitami priamo v školských areáloch. Náš areál pri ZŠ Tbiliská má veľký potenciál, len sa z neho nesmie stať umelý a možno uzavretý futbalový areál, ale skôr verejný multifunkčný športový areál so všestranným využitím (komunitné záhony, komunitné ihrisko/cvičisko pre staršie deti s posedením pre rodiny alebo divákov na nevyužitých zelených plochách a pod.).

5.   Ekonomická výhodnosť obidvoch riešení nebola objektívne dokázaná. Doteraz boli prezentované iba čiastkové informácie k obidvom. Žiadne komplexné vyhodnotenie všetkých faktorov neexistuje. Vrátane dlhodobého splácania investície, vplyvu na životné prostredie alebo existujúcu infraštruktúru a náklady na likvidáciu odpadu na konci životnosti umelého trávnika.

Nesúhlasíme s tým, že naše argumenty sú prezentované ako:

a)  menšinové, vraj kvôli tomu, že nie sme rodení Račania a nechceme podporiť len požiadavku futbalistov, ale aj ostatných zainteresovaných, napríklad rodičov a športovcov z okolia

b)  egoistické, lebo sa snažíme zachovať prírodné prostredie pre naše deti. Rovnaký meter by som mohla použiť aj na zástupcov futbalových klubov, ktorí tiež chcú presadiť perfektné hracie podmienky pre deti z ich klubov

Takto sa môžeme naťahovať donekonečna pri každom argumente. V konečnom dôsledku každý bojuje za to, čo považuje za správne podľa seba.

Moju snahu už niektorí okomentovali ako „problematický občiansky aktivizmus“ a vraj takto zruším už dobre rozbehnutý a prospešný projekt. Pripísali mi tak neúmyselne celkom veľký vplyv, ktorý zo svojej pozície určite nemám. Ale ak sa mi v rámci svojich aktivít podarí, aby sa niektorí poslanci a zodpovední zamestnanci MÚ pozreli na tento projekt trochu inou optikou, a ak sa rozhodnú pre prírodné riešenie, nikto nemôže tvrdiť, že som zrušila račiansku investíciu desaťročia.

V dotazníku, ktorý som uverejnila spolu s prvým príspevkom, mi v krátkom čase odpovedalo 64 účastníkov a v školskej ankete sa vyjadrilo ďalších 14 rodičov, celkovo to bolo 78 odpovedí. Z toho 41 podporilo prírodný trávnik a 37 umelý trávnik. Určite som čakala väčšiu odozvu, minimálne od rodičov detí na škole... Ale vzhľadom na spoločenské nálady a nedôveru voči štátnym a komunálnym autoritám, ktorá v mojom okolí vládne, som s výsledkom spokojná. Tento dotazník bol pre moju vlastnú potrebu, aby som zistila, či má vôbec zmysel túto tému rozoberať. Počas posledných týždňov ma ale oslovilo dostatočné množstvo rodičov a známych, ktorí majú rovnaký alebo podobný názor na vec, ale bohužiaľ neveria, že majú šancu niečo ovplyvniť a že ich vôbec niekto bude počúvať. A to je presne to, v čo ja verím a dúfam. Zmeniť sa to môže, len ak sa o to pričiníme sami.

P. S. Pripájam aj zhrnutie argumentov druhej strany.

Hlavné argumenty v prospech umelého trávnika:

a)  má pravidelnejší povrch a ten je veľmi žiaduci pre kvalitnú futbalovú hru

b)  dá sa používať i v daždivom počasí a počas zimy, kedy je prírodný trávnik rozmočený alebo zamrznutý a netreba čakať na jeho presušenie alebo roztopenie snehu

c)  odstránenie škôd na trávnatom povrchu, spôsobených počas hry za daždivého alebo zimného počasia, sú finančne aj časovo náročné

d)  ekonomická výhodnosť – nepreukázaná

Keďže trávnik má byť využívaný na tréningové účely pre deti (najčastejšie vyslovený zámer) aj kvôli neštandardnému rozmeru ihriska, napadajú ma nasledovné otázky:

a)  Ako často budú prebiehať tréningy vo veľmi daždivom počasí a počas zimy? Okrem toho aj na kvalitných umelých trávnikoch sa po výdatných dažďoch vytvárajú kaluže, ktoré musia vyschnúť predtým, než sa na nich začne znovu hrať.

b)  Je trávnik naozaj až tak veľmi zničený aj po deťoch (menšia váha, sila a plocha dopadu)?

Osobne si myslím, že udržiavaný prírodný trávnik by bol rovnako dobre využiteľný pre malých futbalistov a tiež si viem predstaviť, že by až tak veľmi nevadilo pár odložených tréningov kvôli zlému počasiu.

Lucia Kalmárová