Nie som „satelitčan“, som obyvateľ Rače

Pre tých, ktorým plánovaný i skutočný nárast výstavby v Rači nie je ľahostajný, som pripravil nasledujúci výber rád a možností ako konať a správať sa z pohľadu združenia právnikov VIA IURIS. Nie som právnik a rád je veľa. Ale ako občan sa z nich mnohé dozvedám. Máte chvíľku?

Verejnosť sa často domnieva, že územné plánovanie slúži len na to, aby ľudia vedeli, kde a čo možno stavať. Zo stavebného o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a ) však vyplýva, že územné plánovanie je nástroj územného rozvoja, ktorým je možné regulovať prakticky všetky ľudské činnosti v území tak, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj riešeného územia.

Na prvý pohľad pekná budúcnosť areálu vinárskych závodov

 Významné je, že tento silný nástroj majú k dispozícii samosprávy, ktoré zodpovedajú za územné plány svojich regiónov, obcí aj zón. A významné je aj to, že verejnosť, ako konzument životného prostredia a dôležitý, aktívny prvok občianskej spoločnosti, môže v územnom plánovaní zohrať významnú rolu.

Z cieľov a úloh územného plánovania definovaných zákonom je zrejmé, že územné plánovanie je oveľa širší a významnejší nástroj ako laická verejnosť zvykne predpokladať, ktorým sa reguluje rozvoj územia. Pod rozvojom územia sa nemyslí len jeho využívanie pre potreby človeka, ale aj zachovanie priaznivého životného prostredia.

Zjednodušene povedané, územné plánovanie je nástroj na zabezpečenie dobrého životného prostredia, živej aj neživej prírody, pre všetkých, nielen pre dnešné, ale aj pre budúce generácie. Takéto poslanie územného plánovania však v praxi neraz nechápu ani samotné orgány územného plánovania a niekedy dokonca ani zainteresovaná verejnosť. Preto sústavne narastá najmä úloha verejnosti, aby sa podieľala na územnom plánovaní, aby ovplyvňovala tvorbu takých územných plánov, ktoré budú napĺňať všetky významné ciele a úlohy, nielen niektoré investičné, alebo ekonomické, ale aj environmentálne a sociálne ciele.

Možnosti verejnosti

Ak sa verejnosť stretne v praxi pri riešení nejakého problému s urbanistickou štúdiou, môže preveriť či - obsah a rozsah zadania bol skutočne v zadaní určený a či ho prerokoval a schválil aj príslušný orgán územného plánovania, či sa štúdia skutočne používa na taký účel, aký bol schválený v zadaní (či napríklad namiesto zmeny územného plánu – podľa predpísaného postupu, sa navrhovateľ nepokúša získať rovno územné rozhodnutie...), - ju vypracoval oprávnený projektant,

Lepšie je problémom predchádzať. Prevenciou môže byť, ak verejnosť pravidelne sleduje program zastupiteľstva a ak sa má prerokovávať zadanie urbanistickej štúdie, môže ovplyvňovať jej podobu pripomienkovaním, alebo lobovaním cez poslancov zastupiteľstva.

V prípade že verejnosť, ako účastník povoľovacieho konania zistí, že štúdia bola použitá alebo získaná v rozpore s predpismi, môže argumentovať, že sa jedná o nezákonný podklad. Ak štúdia slúži ako podklad pri vypracovávaní ÚP, pri zmenách a doplnkoch ÚP, alebo na spodrobnenie ÚP, porušenie zákonného postupu môže byť dôvodom neplatnosti príslušnej ÚPD. V takom prípade sa verejnosť môže domáhať nápravy u obecného zastupiteľstva, starostu alebo prokuratúry, ale aj na krajský stavebný úrad.

Ak je ÚP obce príliš všeobecný a je požiadavka na povolenie významnej stavby, verejnosť môže iniciovať cez poslancov zastupiteľstva spracovanie štúdie na spodrobnenie územného plánu.

Je praktické, ak sa verejnosť zapojí do tvorby koncepcií obce, pretože ciele a úlohy

Papier znesie všetko

ktoré sa v nich definujú môžu určiť charakter budúceho územného plánu, alebo jeho zmenu. I keď verejnosť si málokedy dokáže predstaviť, že napríklad dôsledkom prípravy a schvaľovania podnikateľskej koncepcie v obci, môže byť aj nový územný plán či jeho novela a vytvorenie podmienok povedzme pre vznik supermarketu na mieste pôvodného športového areálu. Aj takéto koncepčné dokumenty však verejnosť môže ovplyvniť najmä tým, že sa nimi bude aktívne zaoberať v štádiu ich prípravy a schvaľovania, že bude vyjadrovať svoj názor najmä v komunikácii s poslancami, starostami, komisiami pri obecných zastupiteľstvách.

Verejnosť môže pripomienkovať tvorbu ÚP regiónu

Môže však iniciovať aj prijatie všeobecne záväzného nariadenia (VZN) obce o informačnom systéme. Obec môže vo VZN stanoviť napríklad povinnosť starostovi alebo obecnému úradu, aby na informačnej tabuli povinne informovali občanov o koncepčných dokumentoch (aj regionálneho a iného charakteru) a o jednotlivých etapách a lehotách ich pripomienkovania.

Verejnosť sa začne zvyčajne zaujímať o ÚP neskoro až keď začína nejaká „háklivá“ výstavba, (napríklad benzínového čerpadla, garáží, hypermarketu, cesty), keď sa začína hovoriť o vyvlastňovaní a verejnom záujme, prípadne keď začína proces EIA a verejnosť si uvedomí, ako by sa zišiel „dobrý“ územný plán. Verejné konflikty pri zahájení výstavby spôsobujú problémy zainteresovaným investorom, samospráve, štátnej správe aj verejnosti. Preto by malo byť v spoločnom záujme všetkých, aby sa verejnosť spolupodieľala na formovaní územia, aby bola zrozumiteľne informovaná o dôležitých etapách obstarávania územného plánu, aby mu rozumela, aby sa zapájala do jeho prípravy a vyjadrovala svoje názory na rozvoj svojho územia.

Je to ťažké. Územnému plánu neraz nerozumejú ani poslanci, ktorí ho schvaľujú36. Významnú úlohu pri osvete môže zohrať „obstarávateľ“. Najmä ak bude informovať o príprave územného plánu zrozumiteľne v miestnych médiách, ak osloví  miestnych aktivistov – združenia, spoločenské organizácie... aby sa z prípravy územného plánu stala naozaj spoločná miestna záležitosť.

 Samosprávy často informujú verejnosť len strohým oznamom na málo prístupnej úradnej tabuli. Splnia povinnosť (niekedy dokonca ani nie) a verejnosť ostane pri tvorbe ÚP pasívna. Tým aktívnejšia potom býva v „boji“ proti neželanej stavbe.

Ak sa verejnosť stretne s problémami pri rozvoji územia (máme na mysli ochranu verejných, nie súkromných záujmov) a potrebuje argumentovať jestvujúcim územným plánom, odporúčame, aby sa obrátila na miestneho nestranného odborníka - urbanistu, stavbára, právnika, úradníka. Získať miestneho odborníka na stranu verejnosti však môže byť problém. Profesionáli, ktorých územné plánovanie živí, alebo úradníci podliehajúci samospráve či štátnej správe, môžu riskovať ohrozenie dobrých pracovných príležitostí, ak budú poskytovať poradenstvo verejnosti napríklad proti „záujmom“ samosprávy.

Vo vymedzenom rozsahu poskytujú poradenstvo verejnosti mimovládne organizácie (MVO), ktoré organizujú semináre, pomoc pri riešení konkrétnych problémov, aj právne služby, niekedy za symbolickú odmenu a prevádzkové náklady. Pokiaľ dochádza ku majetkovým konfliktom, napríklad vyvlastňovaniu, môže byť výhodné aj zastupovanie komerčným právnikom.

Nestačí, aby stavebný úrad pri povoľovaní stavby nahliadal len do výkresu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Môže sa stať, že plocha, ktorá je v tomto výkrese riešená iba tak, že je farbou určená napríklad na občiansku vybavenosť, je oveľa podrobnejšie riešená vo výkrese dopravy, pretože jej časť je navrhnutá veľmi detailne, napríklad na verejné parkovisko. To isté platí i pre verejnosť, keď sa oboznamuje s ÚP. Dôležitý je celý dokument, nielen jeho záväzné časti, ale aj smerné (ani tie nemožno obchádzať či ignorovať, i keď ich záväznosť nie je až taká „silná“ ako u záväzných, upravených vo VZN).

Malo by nám začať svitať

Zaujímavou skúsenosťou je obmedzené využívanie regulatívov v praxi. Tento významný nástroj slúži najčastejšie na „urbanistické“ účely. Ich použitie však môže byť podstatne širšie. Dobre zvolené regulatívy môžu poskytnúť jednoznačnú informáciu, ktoré činnosti sú v území prípustné a ktoré nie. Takýto stav je výhodný aj pre samosprávu, aj pre verejnosť aj pre investorov. V praxi sa málo uplatňujú najmä regulatívy ochrany životného prostredia. Regulatívy sú vhodné najmä na predchádzanie problémov, menej na ich hasenie. Vopred vhodne zvolené regulatívy vymedzujú jasný priestor pre dobré podnikateľské podmienky, vhodné bývanie, bezkonfliktné služby, priaznivé ŽP... Horšie sa schvaľujú regulatívy, ak

problém už vznikol. Každá strana potom lobuje v zastupiteľstve za riešenie výhodné najmä pre ňu. Investori využívajú komerčné nástroje, verejnosť nátlakové, ale vo vyhrotenej situácii nemusí byť zastupiteľstvo pripravené prevziať úlohu rozhodcu. Verejný konflikt nie je prínosom ani pre samosprávu, ani pre investora ani pre verejnosť.

Progresívne samosprávy pri príprave územného plánu dobre spolupracujú s verejnosťou, podrobne informujú občanov (aj z dotknutých obcí) o každom významnom kroku. Samospráva, ktorá sa pokúša využiť ÚP na úzke skupinové záujmy a s verejnosťou komunikuje iba v minimálnom rozsahu, odďaľuje možné konflikty, ku ktorým napokon zvyčajne dôjde pri realizácii navrhnutých rozvojových programov. A konflikty vo fáze výstavby sú zbytočne nákladné, nevyhovujú v konečnom dôsledku nikomu.

Ak sa verejnosť stretne v praxi s problémom, ktorý sa týka jestvujúceho ÚP obce – najprv sa treba dôkladne oboznámiť s obsahom ÚP – najlepšie s pomocou odborníka. Vhodné je porovnať, či je obsah v súlade so zákonom aj vyhláškou, či je ÚP v súlade so záväznými časťami ÚP regiónu (resp. veľkého územného celku), či sú záväzné časti ÚP obce vyhlásené vo VZN, či ÚPD zabezpečovala a projektovala oprávnená osoba, či bol dodržaný postup obstarávania. Ak sa preukáže rozpor s ÚP vyššieho stupňa, alebo rozpor so zákonmi či porušenie procesu obstarávania, je to dôvod na neplatnosť ÚP obce. Verejnosť môže dať podnet starostovi, zastupiteľstvu, prokurátorovi.

Verejnosť pri presadzovaní verejného záujmu v aktivitách proti porušovaniu územného plánu a zákonom je úspešná ak:

- je aktívna, sleduje dianie v obci, optimálne je, ak rozumie samospráve, pozná jej kompetencie a aspoň sa orientuje v niektorých základných predpisoch,

- je zorganizovaná, vie, na koho sa v prípade problémov obrátiť,

- dokáže zmedializovať porušovanie predpisov, vyvolať verejnú diskusiu a tým aj

aktívny verejný tlak najmä na komunálnych politikov

- vie verejne vyžadovať politickú zodpovednosť za porušovanie územného plánu.

Takáto aktivita môže byť veľmi účinná, lebo stavebné úrady už patria od 1.1.2003 pod samosprávu. Ak sa verejnosť stretne s problémom platného územného rozhodnutia či stavebného povolenia, ktoré sú však v rozpore s ÚP, do troch rokov od ich vydania je možné napraviť takéto rozhodnutie aj v tzv. mimoodvolacom konaní (verejnosť môže dať podnet podľa §64 zákona o správnom konaní).